Adolf Hitler

Adolf Hitler
mŕtvolu Hilera identifikovali podľa chrupu z tejto fotky maliar, politik, meteorológ, umelec
Narodenie	20. apríl 1889 Braunau am Inn, Rakúsko-Uhorsko dnes Rakúsko
Úmrtie	30. apríl 1945 Berlín, Nemecko
Známy vďaka	skurvený nacista
Partner/ka	Eva Braunová
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Adolf Hitler bol svetoznámy rakúsky umelec, ezoterický filozof, kazateľ, meteorológ, zakladateľ cirkvi NSDAP, epický typ a jedna z najväčších svíň novodobej histórie ľudstva.

Mladosť

Adolf sa narodil 20. apríla 1889 (sto rokov pred zamatovou revolúciou, v znamení Barana, lat.: Aries) v rakúskom mestečku Braunnau am Inn v Rakúsku neďaleko bavorských hraníc. Hovorí sa, že mal českú babičku. Vzor videl vo svojom otcovi Aloisovi. Ten mal malého Adolfka naozaj rád.

V mladosti chodil Adolf často do kostola, kde obdivoval novobarokové sošky a aj spieval (nem.: singer) v zbore, pričom sníval o tom, že sa stane kňazom. V roku 1901 ho však farár benediktínskeho kláštora v Lanbachu prichytil pri vykonávaní hriešnych vecí nad obrázkom nahej Svätej Grünhildy a zmastil ho ako psa. To bol zásadný zlom v Adolfovom živote. Od tej chvíle v ňom žila myšlienka na vytvorenie vlastnej cirkvi, kde by bol vedúcim (nem.: führer).

V roku 1903 zomrel jeho milovaný ocko po utopení v sude vína. Pre Adolfa vypuklo peklo. Z týchto dôb tiež pramení Adolfova nenávisť k alkoholu. Nikto mu nerozumel a preto v roku 1906 utiekol z domova do Viedne naučiť sa Československy, avšak bez väčších úspechov. Neúspechy v lingvistike však viedli k rozvoji jeho vizuality, preto sa sústredil na maľovanie.

Maliarom

Po základnej škole sa Hitler začal živiť ako maliar izieb, kde mal striedavé úspechy. Na steny maľoval výjavy z nemeckých mýtov a legiend. Nejradšej mal Verwolfov (z fra.: choupher-wolf, divý pes ťahajúci sane). Čo mal ale povedať taký domovník, keď našiel byt vymaľovaný krvavo červenou farbou a na každej stene niekoľko Verwolfov od nadživotnej po podživotnú veľkosť. Všetko ešte doplnené nejakými zvláštnymi krížmi v tvare hákov. Rozčúlení domovníci Hitlera vyhnali až do nemeckého Mníchova. Keď zistil že je bastard, sťal sa na mol.

Hitler sa tiež zaujímal aj o meteorológiu

1. svetová vojna

V Mníchove Hitlera zastihla správa, že vo svete vypukla vojna. Hitler, ohrdnutý svojim predchádzajúcim životom, sa okamžitě nechal naverbovať. V armáde sa mu zapáčilo. Odjakživa ho nejakým spôsobom fascinovali vojaci pochodujúcí v zovrených formáciách. Postupom času objavil vo vojne svoj nový zmysel života. Dlhé dni trávené v zákope krátil Hitler svojim spolubojovníkom rečami o veľkom víťazstve a o veľkom Nemecku. Vojnou zdeprimovaní vojaci mali ale po čase jeho kecov po krk, a aby sa ho aspoň na chvíľu zbavili, tak ho vybrali ako dobrovoľníka pre zvláštne úlohy. To spočívalo v tom, že robil spojku medzi jednotlivými zákopmi. Svojej úlohy sa Hitler chopil s nadšením, ale neustále si plietol nemecké zákopy s rakúskymi, a medzi vojskami oboch spojeneckých veľmocí vypukol zmätok. Neskôr sa front kvôli tomu úplne zrútila. Keď dalo nemecké velenie rozkazy k ústupu, Hitler sa rozčúlil a namiesto toho, aby ich doručil do ostatných zákopov, tak ich spálil.

Na konci vojny dostal šrapnelom zásah do hlavy. Podľa niektorých hypotéz mohlo za jeho vyradenie z boja stretnutie s Msgr. Yperitom, francúzskym chalpíkom, pracujúcim toho času ako čistič toaliet. Nebyť toho, prvá svetová vojna by najpravdepodobnejšie nikdy neskončila. Hitler sa z bezvedomia prebral až niekoľko mesiacov po vojne, a vôbec nechápal ako mohlo Nemecko prehrať. Myslel si že sa tak stalo preto, že tam proste nebol... Nakoniec mu z toho všetkého definitívne preskočilo. Rozhodol sa pre vojenský kambek (z angl. cum back - metóda pri ktorej sa zapchá močová rúra, čo spôsobí, že sa ejakulát vráti nazad do genitálií).

Po vojne sa živil ako tanečník v bavorských striptízových kluboch. Neskôr sa pripojil k miestnej sekte, kde čoskoro získal významnú pozíciu. Začal kázať o novom poriadku. S pomocou sekty sa mu podarilo zahladiť svoju minulosť, najmä židovsko-české korene a odpor k mlieku. Spočiatku zanedbateľná sekta sa v priebehu rokov úpadku stala v Nemecku veľmi populárna a čoskoro expandovala do sveta a vesmíru.

2. svetová vojna

V druhej svetovej vojne bolo Nemecko podstatne úspešnejšie, ako vo vojne prvej. Táto vojna bola pre Nemecko blahodárna a plodná: kým na jej začiatku bolo Nemecko jedno, po jej skončení ostali Nemecká dve (východné a západné).

Hitler, sa na začiatku vojny veľmi nudil pretože hneď na všetkých porazil, čo malo na jeho krehké psychické zdravie veľmi negatívny vplyv. Cestoval po obsadených krajinách a skúšal miestny alkohol, drogy aj ženy. V tomto období sa stal závislý na kyanide. V dôsledku nadmerného požívania alkoholu a amfetamínov, začal trpieť poruchami myslenia. Nariadil zastaviť výrobu tankov a vojenských lietadiel, namiesto toho všetok priemyselný potenciál krajiny sústredil na vytvorenie nového typu splachovacieho záchoda.

Keď mu inžinieri po 2 mesiacoch priniesli správu, že továreň v ktorej bol postavený prvý prototyp sa dostala do rúk Spojencov, upadol do ťažkej depresie. Uvažoval o samovražde, na ktorú nahovoril najprv svojho vlčiaka a neskôr aj dvanástu ženu, pornoherečku Evu Brown. Po tom čo s ňou dohral ruskú ruletu nechal spáliť jej telo a prestal sa nad ním ukájať, odišiel na návštevu za Bormanom do Argentíny. Nemecko medzitým kapitulovalo. Hitlera o tom informovali cestou v ponorke, dostal záchvat hnevu, triasol sa, išla mu pena z úst a niekoľkokrát stratil vedomie a mal pocit deja vu. V hneve rozkázal popraviť polku posádky a torpédoveť všetky sprievodné plavidlá. Následne nariadil odbočiť k Antarktíde, kde sa nachádzala nacistická tajná základňa. Po príchode do Antarktídy mu bol doručený telegram s výzvou na urýchlené zaplatenie účtov za plyn. A to sa nemalo stať, Hitlerovi vtedy začalo byť jasné, že to, žiadne deja vu nie je, a že takýto účet bez peňazí, ktoré nechal v debnách na dne istého Alpského jazera už sotva zaplatí.

Adolf Hitler sa dožil úctihodných 56 rokov. Vzhľadom na počet jeho nepriateľov a spôsob života, nie je dodnes jasné ako sa mu to mohlo podariť.

Roky exilu na nacistickej základni na mesiaci

Vie sa len, že tam bola občas zima a občas horúco, a že sa tam dosť ťažko dýchalo. Ruské osiatie mesiaca kukurúzou už pre Adolfa zrejme prišlo neskoro, Američania sa vrátili bez jeho autogramu a po niekoľkých pokusoch sa na to vysrali.