Albert Zweistein

Albert Zweistein
nemecký fizyk
Narodenie	1879
Úmrtie	1955
Rodičia	Adolf a Eva Zweisteinovci
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

VEDECKÝ TÍM   NECYKLOPÉDIE odporúča článok Albert Zweistein, pretože odhaľuje odborné fakty. Tento článok môže byť použitý ako referencia v odborných kruhoch.

Albert Zweistein (1879 – 1955) bol nemecký teoretický fizyk, jeden z prvých vedcov, ktorý sa drzo ešte za života vyškieral celému svetu. Je populárny tým, že všetkým vedcom pokašlal robotu tým, že vyhlásil, že „všetko je realtívne“ a v zápätí to aj dokázal. Okrem toho hmotu, energiu aj priestor dal do jedného chlieva.

Život

Geniálne dieťa Albert osobne

Narodil sa v malom mestečku Rammstein (Porýnie-Falcko) v Nemecku. Jeho otec, Adolf Zweistein, bol drevorubačom v blízkom lese a doma sa ukazoval sporadicky čo prispelo nemalou mierou k Albertovej výchove. Zvyknutý z prace ho vždy zrúbal ako drevo. Matka, Eva Zweistein, bola zamestnaná na blízkej fare ako kuchárka/upratovačka. Vyrastal teda v atmosfére, ktorá ho intelektuálne stimulovala k vedeckým objavom aby sa z tých sračiek dostal.

Zweistein už ako päťročný sa venoval informačným technológiám, čo sa prejavilo jeho kreslením rozhodovacích blokov na steny latrin. Ako osemročný zostrojil tranzistorové rádio. Tento jeho počin ostal nepovšimnutý pretože ľudstvo ešte v tom čase nedorástlo pre takéto technické vymoženosti. Jednak tranzistor ešte nebol vyvinutý, takže malý génius použil miesto neho kozí bobok. Po druhé ešte nevysielala žiadna rozhlasová stanica, takže z rádioprijímača sa ozývalo v lepšom prípade šumenie, v horšom prípade ticho.

Jeho rodičia boli však jeho technickými výtvormi natoľko nadšení, že ho ako dislektika zapísali na pomocnú školu pre zvlášť vyvinuté deti zvanú „Cigánska Sorbona“. Tu prejavil nesmierne nadanie pre chémiu a pri laboratórnych prácach obvykle predčil učiteľa. Stal sa obľúbencom aj učiteľa telesnej výchovy, ktorý si pochvaľoval zlepšenie telesnej kondície žiakov spôsobene pravidelnými útekmi pred výsledkami jeho pokusov. Školu bolo nutne rekonštruovať od základu trikrát. Po skončení školskej dochádzky sa zamestnal na patentovom úrade.

Dielo

Počas rokov strávených na patentovom úrade sa Albert Zweistein podieľal na vylepšení teórie ktorá neskôr vstúpila do povedomia ludu ako Zákon padajúceho hovna. Tu vychádzajúc z práce svojho predchodcu iSucka Old Kilograma prišiel na to že hovno padá zásadne smerom dole. Tento prielomový objav sa neskôr podpísal na ďalšom bádaní.

Pri pokuse dokázať prečo je magnet priťahovaný ku kovovým predmetom zistil že magnet je smerovo dezorientovaný a nevie kde je dole. Pretože kovy sú ťažké a teda musia padať dole riadi sa ich úsudkom a padá smerom k nim. Týmto objavom založil základy novej vedy - psychológia tuhých telies. Vychádza v podstate z filozofie, ktorú obohatil o vlastné predpoklady.

Jeho najväčším prínosom pre súčasnú vedu je postulovanie špeciálnej teórie relativity, ktorej hlavným rysom je to že sa kompletne mýli. Mýli sa však autoritatívne, čo znamená že sa nemýli ona ale realita.

Najnovšie vedecké výskumy ukázali, že Albert Zweistein nám celý čas úspešne zatĺkal antihmotu. Ktorú dokázali vedci z CERNu, kde vďaka veľký handrový urýchľovač vyrobili antivodík.