Albert Zweistein

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Done


Albert Zweistein
Einstein

nemecký fizyk
Narodenie 1879
Úmrtie 1955
Rodičia Adolf a Eva Zweisteinovci

Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Maly zweistein

Geniálne dieťa Albert osobne

VTN VEDECKÝ TÍM   NECYKLOPÉDIE
odporúča článok Albert Zweistein,
pretože odhaľuje odborné fakty.

Tento článok môže byť použitý
ako referencia v odborných kruhoch.

Albert Zweistein (18791955) bol nemecký teoretický fizyk, jeden z prvých vedcov, ktorý sa drzo ešte za života vyškieral celému svetu. Je populárny tým, že všetkým vedcom pokašlal robotu tým, že vyhlásil, že „všetko je realtívne“ a v zápätí to aj dokázal. Okrem toho hmotu, energiu aj priestor dal do jedného chlieva.

[upraviť] Život

Albert Zweistein sa narodil sa v malom mestečku Rammstein (Porýnie-Falcko) v Nemecku. Jeho otec, Adolf Zweistein, bol drevorubačom v blízkom lese a doma sa ukazoval sporadicky čo prispelo nemalou mierou k Albertovej výchove. Zvyknutý z práce ho vždy zrúbal ako drevo. Rúbať teda vedel kvalitne. Matka, Eva Zweistein, bola zamestnaná na blízkej fare ako kuchárka/ upratovačka, no niekedy aj ako upratovačka/ kuchárka. Vyrastal teda v atmosfére, ktorá ho intelektuálne stimulovala k vedeckým objavom aby sa z tých sračiek dostal.

Zweistein už ako päťročný sa venoval informačným technológiám, čo sa prejavilo jeho kreslením rozhodovacích blokov na steny latrin. Ako osemročný zostrojil tranzistorové rádio. Tento jeho počin ostal nepovšimnutý pretože ľudstvo ešte v tom čase nedorástlo pre takéto technické vymoženosti. Jednak tranzistor ešte nebol vyvinutý, takže malý génius použil miesto neho kozí bobek. Po druhé ešte nevysielala žiadna rozhlasová stanica, takže z rádioprijímača sa ozývalo v lepšom prípade šumenie, v horšom prípade ticho.

Albertovi rodičia boli však jeho technickými výtvormi natoľko nadšení, že ho ako dislektika zapísali na pomocnú školu pre zvlášť vyvinuté deti zvanú „Cigánska Sorbona“. Tu prejavil nesmierne nadanie pre chémiu a pri laboratórnych prácach obvykle predčil učiteľa. Stal sa obľúbencom aj učiteľa telesnej výchovy, ktorý si pochvaľoval zlepšenie telesnej kondície žiakov spôsobené pravidelnými útekmi pred výsledkami jeho pokusov. Vďaka do detailov dotiahnutým pokusom v chemickom labáku školu bolo nutne rekonštruovať od základu trikrát.

Po skončení školskej dochádzky sa mladý Zweistein zamestnal na patentovom úrade.

[upraviť] Dielo

Počas rokov strávených na patentovom úrade sa Albert Zweistein podieľal na vylepšení teórie ktorá neskôr vstúpila do povedomia ludu ako Zákon padajúceho hovna. Tu vychádzajúc z práce svojho predchodcu iSucka Old Kilograma prišiel na to že hovno padá zásadne smerom dole. Tento prielomový objav sa neskôr podpísal na ďalšom bádaní.

Pri pokuse dokázať prečo je magnet priťahovaný ku kovovým predmetom zistil že magnet je smerovo dezorientovaný a nevie kde je dole. Pretože kovy sú ťažké a teda musia padať dole riadi sa ich úsudkom a padá smerom k nim. Týmto objavom založil základy novej vedy, ktorá získala meno psychológia tuhých telies. Vychádza v podstate z filozofie, ktorú obohatil o vlastné predpoklady.

Jeho najväčším prínosom pre súčasnú vedu je postulovanie špeciálnej teórie relativity, ktorej hlavným rysom je to že ten, kto všetko vie sa kompletne mýli. Mýli sa však autoritatívne, čo znamená že sa nemýli on ale realita.

Najnovšie vedecké výskumy ukázali, že Albert Zweistein nám celý čas úspešne zatĺkal antihmotu. Ktorú dokázali vedci z CERNu, kde vďaka veľký handrový urýchľovač vyrobili antivodík.

[upraviť] Výzor

Ak by sme sa na Alberta pozerali iba ako na vedca, ktorý vymyslel teóriu, ktorej všetci z nás prd rozumejú hoci nikto z nás to neprizná, tak by sme veľmi skoro prišli na to, že to nejde.

Albert nosil až do svojej smrti, ktorú vlastne dosiaľ nikto nedokázal a teda je možné že nosí dodnes perfektne upravené vlasy. Na to aby vyzerali tak ako vyzeral (keďže nechce aby bol živý tak ho neoživujme) zamestnával štyroch kaderníkov a jednu kaderníčku. Vždy ráno keď opustil svoju posteľ tak sa mu všetci venovali niekoľko hodín.

Kaderníčka však až potom ako si ho umyl. Zaujímavá bola finesa, ktorou sa dosiahlo finálny efekt účesu. Robil ho kaderník bol zameraný na to, že keď kaderníčka skončila, musel sa Albert postaviť do dverí a to tak aby po tom ako sa zabuchnú mal nos do 1,5 milimetra od nich. Vtedy kaderník otvoril jedno okno a kaderníčka okno, čo bolo krížom. Okná boli opozičné vzhľadom na náveternú a záveternú stranu a tak preplesk dverí mal šlehu, za ktorú by sa nehanbila ani bazuka. Istá špeciálna dorábka vizáže vznikla, keď sa raz kaderníčka zohla na pre niečo chrbtom k Albertovi, lebo vraj po otvorení okna je spadla náušnica na zem. Pod sukničkou bola naostro a mimovoľný reflex spôsobil, že Albertovi vyskočil z úst nezbedný jazyk. Ostatné sa udialo v zlomku sekundy. Kaderník otvoril okno, v zlomku sekundy silou úderu projektilu bazuky zaduneli dvere a kombinácia vytreštených očí, vyplazeného jazyka a vlasov ktoré stáli tak, že by sa za to nehanbil ani Cyalis, či iná Viagra... proste bola to imidž, ktorý si zaslúžil slávu.

Napriek všetkým týmto snahám veľakrát nebol Albert spolu s pribúdajúcimi rôčkami spokojný a upadal do ťažkých depresií. Práve takýmto jeho stavom môžeme vďačiť za to, že potom hodiny prestál pred tabuľou hľadel oknom von na modrú oblohu až kým kriedou nenapísal jeho slávne emce na dúhu. Neskôr po stretnutí s Cimrmanom, ktorý tadiaľ (nikto si už dnes nepamätá kade) prechádzal svoje kriedové zápisky upravil. Dodnes veľa ľudí žasne nad jeho veľkým "E".

Častokrát, ale do depresií neupadával a vtedy hral na husle a jazdil na bicykli. Veľakrát chcel tieto svoje dve vášne spojiť a tak ,hoci vynechal husle aj bicykel, vymyslel Tukosenie. Tento šport sa nemalou mierou podpísal na tom ako vyzeral, no pre jeho nápaditosť a transparenciu ho vždy s radosťou vykonával.

Science-ecriture

Charles DarwinThomas Alva EdisonGalileo GalileiGRScIsaac NewtonLouis PasteurLeonardo da VinciAlbert Zweistein

Darwin ape
Vedecké smery
Geológ - Mykológ - Meteorológ - Fizyk - Matematik - Filozof