Altera

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Altera je svetadiel na planéte Gothic. Dodnes je jeho väčšina neprebádaná.

Ladovec.jpg

Typické severozápadné pobrežie pri Antilaniských vrchoch pokrývajú ľadové bloky.

Laniske vrchy.gif

Laniské vrchy, prirodzená hranica medzi západnými krajmi a púšťami.

[upraviť] Geografia a podnebie

Celú Alteru zo západu obmýva Čierny oceán, ktorý ju oddeľuje od Myrtany. Z juhu ho od južného svetadielu Radu oddeľuje Suchý prieliv. Západné pobrežia sú väčšinou úrodné s viacerými riekami. V strede svetadielu sa rozkladajú obrovské púšte.

Najvyššie pohoria sa nachádzajú na západe svetadielu, a to Laniské vrchy s najvyšším Kráľovským štítom (4685 metrov n.m.) a Antilaniské vrchy (Ľadový štít - 5081 m.n.m.). Obidve pohoria sú sopečného pôvodu. Landrut z východu obklopujú nižšie a staršie Majerské vrchy, vhodné na pestovanie viniča.

V Altere sa nachádzajú všetky podnebné pásma okrem dažďových pralesov.

Velka Pust.jpg

Veľká púšť za riekou Synnou.

Mierne pásmo sa rozkladá na pobreží od Aolských ostrovov na juhu až po Antilaniské vrchy na severe. Postupom do vnútrozemia za Laniskými a Majerskými vrchmi nastáva úbytok zrážok od mora, čiže postupný vznik púští a polopúští. Pri rieke Synne sa mierne pásmo už úplne stráca a nahrádzajú ho Veľká púšť, a na severe medzi Laniskými a Antilaniskými vrchmi Ľadová púšť, kde teploty zriedkakedy vystupujú nad 10 stupňov Celzia.

Južná časť kontinentu má suché púštne podnebie, ktoré je ešte podporované studenými morskými prúdmi na pobreží. Nachádzajú sa tu púšte ako Tarská púšť či púšť Paratai. Jediné úrodné plochy sú v bezprostrednom okolí Synny a v Ruinských oázach v púšti Paratai.

[upraviť] Štáty

Na svetadieli sa, vzhľadom na jeho veľkosť, nachádza málo obyvateľov, rovnako ako pri Myrtane, a ešte menej štátov. Tu sú všetky doteraz známe, ich počet sa môže zmeniť:

Viac v článku Laniská republika

Laniská republika je v súčasnosti najsilnejším známym štátnym útvarom v Altere. Ovláda aj závislé územia, ktoré boli kedysi samostatné:

Ďalšie štáty sú:

Rafik.JPG

Nomádski jazdci na koňoch.

Nomádi bojovníci.jpg

Rafik Al'Harran, vodca nomádov z mesta Taparstani nad Synnou.

[upraviť] Obyvateľstvo

Všetky miestne národy patria do semitsko-hamitskej vetvy človeka. Najväčšia hustota obyvateľstva je na západnom pobreží, naopak severné kraje či púšte sú takmer vyľudnené. Podľa spočítania ľudu, ktoré inicioval Jakub Konečný v roku 2010 P.V.T. pri svojej prvej alterskej expedícii, žije na svetadieli asi 5790 ľudí, z nich prevažná väčšina pod Lanijskou nadvládou (asi 4800).

  • Lanijčania 4210
  • Landrutčania 500
  • Sudončania 90
  • Aolčania 308
  • Nomádi 560
  • Parataici 47
  • Chiruli 80 ?

[upraviť] Jazyk

Lanijčania a Landrutčania hovoria románskymi jazykmi, Sudončania a Aolčania gréckymi jazykmi, Nomádi a Parataici arabskými jazykmi. Existuje tu však aj spoločný jazyk, slovenčina, ktorým sa dohovoria všetci ľudia v Altere.

[upraviť] Mestá

Najviac miest sa nachádza v republike Lani, najväčšie je hlavné mesto, Veľký Lani, kde žije viac ako 2500 obyvateľov. Ďalšie mesto Lanijčanov je Malý Lani. V Landrute sa nachádzajú Lena, Majer, Horný Majer a Landrut, sídelný hrad správcu. V Sudonii je len jedno mesto, Sudonia, no v okolí neho sú viaceré farmy. V rámci Lanijskej republiky existujú aj tajné mestá landrutských kráľov, ktorí boli vyhnaní z Landrutu pred 150 rokmi, a to Asum a Terlas.

Hlavné mesto Aolského kráľovstva je Aolis, ďalšie sú Perthinia a Jolaos.

Mestá nomádov rozkvitali asi v 5.-9. storočí P.V.T., potom záhadne vymreli a teraz len prežívajú. Hlavným mestom sa stalo spirituálne centrum Grefath'ali, ktoré tak nahradilo Taparstani nad Synnou. Zostávajúce sídla sú Madrasa nad Synnou, Balbaerov a pevnosť Salam.

Parataici žijú v ruinách v parataiských oázach, tkaže o mestách nemôže byť reč. Poslední známi obyvatelia sú bájni Chirulovia na severovýchode, kde sa údajne končia púšte, no Chirulovia si držia všetkých cudzincov od tela.

[upraviť] Ekonomika

Väčšina obyvateľstva sa vo všetkých krajinách živí prevažne poľnohospodárstvom, na ktoré sú vhodné podmienky pri riekach aj na pobreží. Pestuje sa raž, pšenica, zvláštne druhy kukurice a gumpa, čo je druh kapusty. Na púšťach nomádi chovajú kozy a domestifikovaných mrchožrútov. Landrutčania sú aj veľmi skúsení rybári a moreplavci, obchodujúci s Aolským kráľovstvom. Legendy tvrdia, že moreplavci kedysi doplávali až do Irdohathského mora, kde zakotvili na Pirátskych ostrovoch. Naspäť sa však nikdy nevrátili.

Priemysel je rozvinutý veľmi slabo, v mestách sú kováčske či krajčírske dielne. Najväčší priemysel jestvuje vo Veľkom Lani. V Majerských horách sa nachádzajú veľké ložiská drahých kovov (zlato, striebro), ktoré ťažia banícke mestá Majer a Horný Majer.