Berlín

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

"Ja som jeden Berlínčan."

- John Fitzgerald Kenny - o tom, že nie je schizofrenik

"Mr. Gorbachev, tear down this wall! - Pán Gorbačov, plačte dole na tento múr!"

- Ronald Reagan
Berlín
Berlingrad
Germania
Berlín dostal konečne kultúrnu podobu až za vlády Adolfa Hitlera - najväčšie stavebné úpravy prebiehali v roku 1945.
Godlo Niemiec
znak
Short-faced bear
vlajka
poloha
kontinent: Eurázia
štát: Nemecko
región: Severné Lužicko (Slovanská marka)
World map
rozloha a obyvateľstvo
rozloha: 891.85 km2
počet obyvateľov: 3 357 000 (2013)
hustota osídlenia: hlava na hlave
správa mesta
starosta: Klaus Wowereit (SPD), syn Václava Klausa
sekretárka: Ulrike

Berlín, nemecky Berlin alebo Berlingrad, najnovšie aj Neues Ankara je hlavné mesto Veľkonemeckej ríše. V súčasnosti v ňom žijú viac (nečíslo!) ako 3 milióny obyvateľov, čím sa zaraďuje medzi najväčšie mestá Spojených štátov európskych.

Mesto Berlín je známe pre svoj bohatý kultúrny život, ale aj kultúrnu smrť. Korene v ňom majú také význame ľudomilné smery, ale aj iné „izmy“, akými sú marxizmus, nacizmus či komunizmus.

[upraviť] História

Berlín bol založený približne v 4. storočí P.V.T. kočovnými západnými Slovanmi. Začalo to všetko trochu nechutne. Vodca kmeňa Pomoranov, istý Vodoslav, s celým kmeňom od vyčerpania takmer zomierala to hlavne od smädu. Bol to ľudo do partie a ani v tom najhoršom nemyslel len na seba. Obetoval sa a odkázal to svojmu synovi, ktorý bol na tom fyzicky ešte horšie, tým že mu riekol: "Ber z mojich slín".

Takto to praktikoval pri všetkých svojich 34 synoch, ale pri konci už takmer nevládal so silami (a slinami) a keď mlel z posledného, vravel už iba "Ber slín". A práve z tohto spojenia vznikol skomolením Berlín, ktorí začali jeho synovia používať pre názov osady, ktorú tu založili. Už čoskoro sa ale synovia pohádali a to prinieslo šancu pre Germánov, aby ich asi-milovali a vytlačili z ich raja. Meno náčelníka Vodoslava sa dostalo na listinu zakázaných slov, preto sa dnes nenachádza ani v slovenskom kalendári.

Nemci tu žili od pôvodného stredoveku až do dnešného stredoveku. Striedali sa tu Sasi, Dolní Nemci, Prusi, Braniboři a tí predposlední menovaní si Berlín zvolili za svoje hlavné mesto. Ostatným Nemcom sa to nepáčilo, ale Otto von Bismarck, ktorý bol typický svojím jedálnym lístkom železa a krvi, ich politicky mimoriadne násilnou, ale milou formou prinútil, aby sa zjednotili.

Žiaľ, nie všetci Prusi boli takí inteligentní ako Otto, jeho potomkovia rozpútali v 20. storočí dve vojny (a.k.a. svetové), ktoré ale Nemci totálne posrali, a preto po tej druhej Berlín rozdelili na dve časti - západný kapitalistický (vplyv USA, Veľkej Británie a Francúzska a východný komunistický (nie vplyv, ale priamo vláda ZSSR.

A keďže v komunistickej časti mesta začala byť po pár rokoch tak vysoká životná úroveň, že stále viac a viac zúfalých Západoberlínčanov utekalo na východ, bol nútený východný režim postaviť tzv. Berlínsky múr, ktorý sa odvtedy stal vyhľadávanou atrakciou pre turistov. Žiaľ, mnoho Východoberlínčanov za návštevy múru odmietalo platiť v markách, a preto ich bola nútená pohraničná stráž ako neplatičov dôrazne upozorniť a podľa potreby aj zostreliť.

Roku 1989 pre zvýšené ceny vstupného na prehliadky Berlínskeho múru vypukli na oboch stranách mesta nepokoje, ktoré vyústili v pád múru a opätovné zjednotenie mesta.

[upraviť] Obyvateľstvo

Berlín má, podobne ako Slovensko (vraj po jeho vzore), oficiálne okolo päť miliónov aktívnych obyvateľov. Nakoľko aj na jeho území sexuálna aktivita začína poľavovať, tento počet postupne klesá. Vymiera hlavne nemeckým jazykom hovoriaca menšina. V súčasnosti (asi rok 2009) sa dá demograficky Berlín deliť nasledovne:

[upraviť] Slávni rodáci

  • Albert Zweistein - nemecký teoretický fizyk, ktorý dokázal, že všetko je relatívne - teda aj Berlín.
  • Adolf Hitler - síce sa tu nenarodil, ale zato tu zomrel, keď ho zavalil strop bunkru pri stavebných úpravách mesta za spoluúčasti amerických a ruských developerov.
  • Trabant - bol to fenomén, ktorý síce už vymiera, no vďaka východnej polovici Berlína prežíval svoje zlaté časy.

[upraviť] Turistické atrakcie

Medzi najvýznamnejšie odporúčané turistické atrakcie Berlína patria napríklad:

  • Brandenburská brána - je to stavba, ktorá sa nachádza niekde v širšom centre mesta. Bola to bezvýznamná neúčinná záležitosť, ktorá sa nedala nikdy poriadne zamknúť. O tom všetkom svedčí aj fakt, že jej autor po preinvestovaní euromiliónov mal ísť do basy za daňové úniky. Zachránilo ho iba to, že o projekt Brandeburskej brány prejavili eminentný záujem anglickí druidi, ktorí ju dobudovali ako kópiu ich prvého veľkého diela pod názvom Stonehenge na najväčšom Britskom ostrove. Aj v tomto prípade dodnes vedci nedokážu identifikovať, na čo vlastne táto „brána“ bola dobrá.
  • Budova Reichstagu - Ríšsky snem - stavba, ktorá slúžila začiatkom 20. storočia ako kongresová a výstavná sála, neskôr ako zasadačka pre politické debaty. Keby sa história Európskej únie vyvíjala ináč, tak by bolo ľahko možné, že by tam bol aj europarlament. V roku 1933 P.V.T. bola hlavným dejiskom komunistickej grilovačky pod názvom Upeč si nácka. Žiaľ, náckovia pod heslom Impérium vracia úder nezhoreli so snemom, práve naopak, začali vyhárať komunisti.
  • Berlínsky múr - stena z liatych blokov betónu, ktorá mala pôvodne konkurovať Čínskemu múru, no potom ako Louis Amrstrong po letmom pohľade z Mesiaca povedal iba niečo o kráčaní a nijako sa nezmienil, že vidí múr, tak sa od tejto konkurencie upustilo. Múr sa stretol s odporom estétov hlavne preto, lebo bol dekorovaný berlínskymi sprejermi iba z jednej strany. Z druhej strany býval dekorovaný iba spontánne krvou dobrovoľníkov, ktorý sa chystali cez tento múr dostať. Bolo to preto, lebo politici boli presvedčení, že je pre ľudov dobré použiť tento múr ako symbol rozdelenia sveta. Prechod cez tento múr bol teda podľa ich chorej logiky zároveň prechodom z jedného sveta na druhý.
  • Postupimské námestie - je námestie s krásnym menom. Významné je tým, že sa na ňom asi štyridsať rokov poriadne nedalo bývať. V súčasnosti sa tam oplatí ísť na klasický döner kebab.
  • Alexandrove námestie - je miesto, ktoré slúži na manipuláciu davov. Je to vďaka tomu, že sa tam dajú vychutnať vynikajúce špeciality pekárov, ako sú lievance, ale aj program opery, či niektorého bordelu. V roku 2007 ho spustošil Jason Bourne.
  • Berlínske múzeá - Berlín je mesto, ktoré má najvyšší počet múzeí na obyvateľa. Nájdete tu múzeum rocku, ale ja zmrzliny, drôg, vypchatých psov, holokaustu, či nacizmu.
  • Televízna veža (Fernsehturm) – najvyššiu stavbu mesta postavili socialistickí inžinieri s plánom, aby obyvatelia mohli dovidieť na ten nenávidený a zaostalý Západ. Tým to však nevadilo a chodili sa naň pozerať veľmi radi, až tak, že pre výkyvy kabíny výťahu v hornej časti veže, keď sa ľudia narhnuli na západnú stranu, sa budova takmer prevrátila.

[upraviť] Obrázky