Biblické ženy

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Biblické ženy
Ajolie
BibleWarningLabel Ruth Gleaning 2
Esther Jesus-christ
Virgen con niño en paisaje Magdalene Baudry 2
Female Icon svg

Biblické ženyženy, ktorých život podľa neznabohov neexistoval nikde inde iba v knihe, ktorú dnes voláme, že „Biblia“. Znabohovia zase tvrdia, že existoval aj mimo tej knihy, ale sú aj tak biblické, lebo je o nich v Biblii písané. V každom prípade po prečítaní osudov žien v „Knihe kníh“ prídeme na to, že ženstvo, t.j. ženské zbrane aj tu hrali veľmi dôležitú a podstatnú úlohu.

[upraviť] Úvod

Dredy

Táto žena síce nie je biblická, ale zato má dredy.

Už v Starom zákone môžeme nájsť príbehy niekoľkých odvážnych žien, ktoré neváhali v správnej chvíli spraviť vec, na ktorú vtedy muži nemali možnosti alebo prostriedky. Budem písať o ženách, ktoré mali vieru a odvahu urobiť správnu vec v správny čas. Boli hrdinkami svojej doby. Dnešné ženy väčšinou už takto nemusia bojovať.

Od čias hrdiniek Judity, Rachab, Ester, Sáry a mnohých ďalších sa toho veľa zmenilo. Radikálnou premenou neprešiel len judaizmus, kedy dochádza k rozpadu jeho tradičnej jednoty a štiepenie na mnoho smerov viac či menej s tradíciou spojených od 18. storočia, ale aj postavenie žien v spoločnosti. Tradičný judaizmus bol a v ortodoxnom smere dodnes je monoteistickým patriarchálnym náboženstvom. No rovnoprávnosť postupne preniká do všetkých oblastí života a je meradlom vyspelosti demokratickej kultúry tej ktorej zeme.

Dnešné ženy bojujú inak, inými zbraňami, proti iným nepriateľom. Napríklad Matka Terézia z Kalkaty bojovala proti nepriateľovichudobe spôsobom odvážnym a hrdinským. Ale podobné paralely s hrdinkami príbehov žien z biblie sa dajú nájsť v živote každej ženy, ktorá sa musela odvážne postaviť voči nepriateľovi a bojovať možno úplne inak ako ktokoľvek pred ňou alebo ktokoľvek po nej.

Zbrane a prostriedky žien sú veľmi odlišné, aj keď rovnako účinné a možno v niektorých prípadoch aj účinnejšie ako zbrane mužov. Aj ženy dokážu konať v súlade s Božím plánom, konať bez váhania pre dobro druhých.

[upraviť] Naša pramatka Eva

Eden

Biblický príbeh o stvorení sveta a stvorení Adama a Evy, ich porušenie božieho zákazu a následné potrestanie a vyhnanie zo záhrady malo veľký dopad na duchovný, sociálny, kultúrny a politický život príslušníkov židovsko-kresťanskej kultúry.

V prvej (prvočíslo) knihe Mojžišovej sú dve podania príbehu o stvorení muža a ženy. Prvé podanie časovo mladší prameň uvádza verše:

„Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 26-27)

Druhé podanie, časovo starší prameň, popisuje stvorenie zeme a neba a ihneď potom človeka. A až potom vytvoril Boh rastliny, ako aj strom poznania dobrého a zlého, z ktorého zakázal človeku jesť. Príbeh pokračuje.: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ (Gn 2, 18) Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža“ ( Gn2, 23-24)

Prvé podanie hovorí o mužovi a žene ako o „zachar u-nekeva“, t.j. o mužskom a ženskom rode, mužskom a ženskom pohlaví. Druhé podanie hovorí o mužovi a žene ako o „iš ve-iša“.

Spôsob stvorenia nie je rovnaký. V židovskej tradícii zaujíma príbeh o stvorení ženy a muža popredné miesto. Problémov k interpretácií je však veľa (nečíslo!). Ale v oboch príbehoch je Eva pre nás zaujímavá ako prvá žena, ktorá bola stvorená. Ako tá, ktorá nemusela prejsť cez štádiá dieťaťa, dievčaťa, ale bola stvorená ako hotová osobnosť samotným Bohom, aby pomáhala Adamovi. Bola stvorená ako inteligentná bytosť, ktorá poznala záležitosti svojho muža a bola do nich zaangažovaná. Boh o zákaze hovoril s Adamom a on so svojou ženou. Pri rozhovore s pokušiteľom Eva dobre pozná Božie zákony, čo je zreteľné v rozhovore s hadom.

No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ (Gn 3,1b-3 )

Eva mala hlbokú túžbu po poznaní. Musíme si uvedomiť, že na rozdiel od rozšíreného svetského skreslenia podstaty prvého hriechu nešlo o plod a naplnenie telesnej túžby, ale o túžbu po poznaní, o vyššie duchovné zážitky. Adam a Eva spolu žili sexuálne už pred odtrhnutím a zjedením plodu, t.j. ľudská sexualita nie je dôsledkom porušenia božieho zákazu, ale je prirodzenou súčasťou života, ktorú by Adam a Eva žili aj keby neboli zo záhrady vyhnaní.

Eva chcela vedieť, túžila po poznaní dobrého a zlého, chcela byť podobná Bohu. Plod si vzala až keď jej had povedal, že keď bude jesť, bude poznať dobro a zlo: Tu povedal had žene: „Nie nezomriete, ale Boh vi, že v deň keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“( Gn3 , 4-6)

Jej „poznanie“, získanie múdrosti malo negatívne dôsledky nie len pre ňu, ale aj pre muža.

[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. Uvedené citáty naznačujú, že Boh stvoril ženu Adamovi nie ako sexuálnu partnerku (na rozdiel od iných zverov), ale len ako pomocnú pracovnú silu.
  2. Aby Boh znemožnil Adamovi a Eve sexovať, stvoril ich oboch mentálne retardovaných, odborne to nazývame krepých. Boli dementní až do tej miery, že si vôbec nevšimli, že sú nahí, zatiaľčo všetci Elohim okolo nich, vrátane Jehovy samotnej, sú oblečení. V takomto stave nemali šancu spoznať, že majú nejaké pohlavné orgány.
  3. O tom, že by v Raji žili spolu sexuálne nemáme žiaden doklad. Prvé deti sa im narodili až po vyhnaní z Raja a Adam až vtedy "poznal" Evu.
  4. Tento Boží zámer sa narušil až oným zjedením ovocia zo stromu poznania, po ktorom nasledovalo vyhlásenie zjedenia ovocia za dedičný hriech.
  5. Po spáchaní tohto hriechu sa začal sex.
  6. Profesor Dawkins tvrdí, že toto celé je blbosť.

[upraviť] Odpoveď pre neznaboha

Boh stvoril ženu Adamovi preto, aby sa necítil sám. Čo okrem sexu (keď im povedal, že sa majú milovať a množiť, teda Boh stvoril aj sex) zahŕňa aj vzájomnú úctu a sebadarovanie, čiže takú formu lásky, kedy Adamovi nejde o to, aby bol šťastný a spokojný v prvom rade on, ale Eva a naopak. (Áno, mimo raja nám to už nevydržalo)

Cieľom toho všetkého nebolo uspokojovanie Božích túžob alebo túžob Adama a Evy, ale úplné odovzdanie sa v láske, kedy nikto nehľadel na svoje túžby, ale na túžby toho druhého (teda Boh hľadí na túžby a potreby človeka a napĺňa ich a sú mu prednejšie ako tie jeho a človek by mal hľadieť na Božie túžby a snažiť sa ich napĺňať).

[upraviť] Ženy v Starom zákone

[upraviť] Sára

Sarah presenting Hagar to Abraham

Sára

Sárai, neskôr Sára bola manželkou Abrama, neskôr po päťdesiatke Abraháma. Pán prikazuje Abramovi, aby odišiel zo svojej krajiny a tak Abram so svojou ženou Sarai a synovcom Lotom, spolu s celým majetkom odchádza. Po príchode do Kanaánu sa Abramovi znovu zjavuje Pán a sľubuje Kanaán jeho potomstvu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ (Gn 12, 7)

No v krajine nastáva hlad a preto Abram odchádza do Egypta. Po návrate z Egypta, Pán znova sľubuje krajinu Abramovmu potomstvu, no Sarai však ešte stále neotehotnela. Keď ani po desiatich rokoch Sarai neporodila syna, navrhuje Abramovi, aby si vzal za ženu jej slúžku Agar: I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar – Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine-, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi.“ (Gn 16, 3)

Agar otehotnie a prestáva si vážiť Sarai. Sarai obviňuje Abrama, že sa k bohu modlil len za seba a nie aj za ňu a žiada ho, aby bola napravená krivda. Keď mal Abram 86 rokov Agar mu porodila syna, ktorému dal meno Izmael. Boh sľubuje Abrahámovi, že z Izmaela sa narodí 12 kniežat a urobí z neho veľký národ. Zmluvu medzi ním a Abrahámom urobí večnou prostredníctvom Izáka a jeho potomstva. Syna Izáka mu porodí jeho žena Sára. A keď mal Abrahám sto rokov narodil sa mu syn Izák, ktorého mu porodila Sára. Vtedy povedala Sára: „ Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať.“ (Gn 21, 6)

Životný príbeh Sáry však končí smutne. Sára zomiera potom ako sa dozvedela, že Izák bol spútaný a je pripravený ako obeť a má byť obetovaný. Jej duša od nej odišla a ona zomrela. Je dôležité, že Boh sám zasiahol v prospech Sáry a jej syna. Príbeh Sáry a jej syna Izáka slúžil ako jeden z argumentov v rabínských diskusiách na tému matri- či patrilinearity k ľudu Izraela. Od 2 st.n.l. dodnes je príslušnosť k ľudu Izraela, k židovskému národu, posudzovaná podľa pôvodu matky.

[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. Abram musel súložiť ako magor, hoci bol už v značne pokročilom veku, z čoho mu začal mäknúť mozog.
  2. Po zmäknutí mozgu (tu vidíme, za čo všetko môžu ženy) bol pripravený na čokoľvek. Ani okom nemihol, keď mu Boh, ktorý je láska, prikázal podrezať svojho syna. Zrejme si myslel, že podrezávanie detí je celkom OK.
  3. Nemýlilo ho ani to, že Boh, ktorý je láska, následne požadoval aspoň podrezanie a spálenie barana, čím ukojil svoje zvrhlé chúťky. Je preto celkom možné, že v skutočnosti s Abrahámom nehovoril Boh, ale Satan.

ABRAHÁM BOL VRAH.

[upraviť] Cudzinky Rachab a Rút

Rachab a Rút sú cudzinky, ktoré preukážu odvahu a svojimi činmi zachránia Izrael. Cudzinky znamenali pre Židov inú vieru . Obe ženy sú archetypom spravodlivej cudzinky, ktoré napriek svojmu pôvodu sú nakoniec prijímané medzi Izraelský ľud a stávajú sa jeho súčasťou.

[upraviť] Rachab

Kráľ Jericha sa dozvedel, že do domu Rachab prišli dvaja zvedi. Posiela Rachab odkaz, aby ich vydala. No ona kráľových vojakov oklamala, že muži ktorých ubytovala už odišli, hoci ich ukryla. Keď vojaci odišli, povedala zvedom: „Viem, že vám Pán dal túto krajinu, ...“(Joz 2, 9) Požiada ich, aby prisahali, že preukážu jej a jej rodine milosrdenstvo a nechajú ich nažive. Zvedi jej to sľúbia.: „ Až nám Pán dá túto krajinu, preukážeme ti láskavosť a vernosť.“ (Joz 2, 14) Potom ich Rachab posiela von z mesta bezpečnou cestou.

Rachab bola odhodlaná uveriť v hebrejského Boha, prešla skúškou odvahy, keď ukryla dvoch židovských vyzvedačov, aj dôvery, keď v neistote počas pustošenia Jericha niekoľko dní čakala na záchranu. Potom, čo bola vyslobodená, mala možnosť odísť a pokračovať v starom spôsobe života. Ale ona si zvolila novú cestu.: „ Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue na žive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy.“ (Joz 6, 25)

Rachab, jej viera, pohostinnosť, skutky milosrdenstva a kajúcny postoj presahujú Starý zákon. Za príklad ju dávajú aj apoštol Pavol v liste Hebrejom a apoštol Jakub.

[upraviť] Poznámky neznaboha
  1. Príbeh Rachab ukazuje, že hoci Zákon pracne vyrobený Mojžišom prikazoval „nezosmilniť“, navštevovať cudzie prostitútky bolo pre vojsko Hospodina celkom kóšer.
  2. Pod vyššie uvedenou "pohostinnosťou" si treba predstaviť výkon najstaršieho remesla a pod "skutkom milosrdenstva" profesionalitu tejto prostitútky, jej ochotu nepoškodiť zákazníkov.
  3. Hoci Zákon pracne vyrobený Mojžišom prikazoval nezosmilniť, prostitútky boli osobami váženými a navštevovať ich patrilo k bontónu. Z toho vyplýva, že pod smilnením sa myslelo niečo iné.
  4. Príbeh ukazuje, že zrada vlastných ľudí je skutkom Bohu milým. Treba podotknúť, že Lietajúce špagetové monštrum, na rozdiel od Jehovy takéto skutky odsudzuje.

[upraviť] Rút

Ruth Gleaning 2

Rút

Noemi zomrel manžel a jej nevestám Orfe a Rút tiež. Ostali takto tri „opustené“ ženy. Mladé nevesty boli „Moabky“ – cudzinky. Osud vdovy u východných národov bol veľmi krušný. Po manželovej smrti sa stala obyčajne cudzou v rodine zosnulého manžela a jej vlastní príbuzní ju považovali za cudziu, odkedy sa vydala.

Noemi sa rozhodla vrátiť k svojmu národu, keďže pred rokmi spolu s manželom a dvoma synmi opustila vlasť. Svokra obe nevesty nahovárala, aby sa vrátili do domu svojej matky a našli si druhého muža, a teda mysleli na seba a svoje budúce šťastie. Noemi praje svojim nevestám plné požehnanie od Boha, ktoré by sa prejavilo v tom, žeby sa jej ovdovelé nevesty mohli znovu vydať. Ale Rút túži zostať pri matke svojho nebohého manžela. „Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem aj ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojim národom a tvoj Boh bude mojim Bohom.“ (Rút, 16-17)

Svojim rozhodnutím ísť do Betlehema, prijíma Rút úctu Jahveho, ktorý bol bohom Izraelovým. Možno predpokladať, že Rút aj vo svojom srdci je presvedčená o tom, že Bohu Izraelovmu treba dať prednosť pred všetkými inými bohmi pohanských krajín. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma len odlúči od teba. (Rút 17-18)

Láska, akú Rút preukazovala svokre, pozostávala v tom, že opustila svoju vlasť a tým aj svojho boha a išla so svojou svokrou, aby sa o ňu postarala ako jej dcéra. Bola pracovitá, aby zaistila sebe aj svokre živobytie. Jej láska k Noeminmu rodu ju privádza aj ku kroku, aby sa stala manželkou muža vekom pokročilejšieho a aby tak splnila túžbu svojej svokry po vytúženom vnúčati, ktoré má udržať rod a ďalej ho rozvíjať.

Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna. Tu hovorili ženy k Noemi: „Nech je zvelebený Pán, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu. Nech sa jeho meno uvádza v Izraeli! Nech ti je potešením duše a živiteľom v dňoch staroby. Porodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je oveľa lepšia ako sedem synov.“ (Rút 14-16)

Rút je archetypom spravodlivej cudzinky, ženy, ktorá napriek svojmu pôvodu sa stala súčasťou Izraelského národa. Rabíni vyzdvihujú hlavne jej skromnosť a súcitnosť. ABRAHÁM BOL VRAH.

[upraviť] Judita

Judith

Judita s trofejou.

Príbeh Judity sa odohráva v čase vlády kráľa Nabuchodonozora, ktorý kraľoval v Asýrsku vo veľkom meste Ninive a podmaňoval si vojenskými výpravami mnohé národy: Spustošil Put a Lud a vyplienil všetkých Rassitov a Izmaelitov, čo boli pri púšti na juh od kraja Cheleon. Potom prekročil Eufrat, prešiel Mezopotámiou a rozváľal všetky vyvýšené mestá, čo boli popri potoku Abrona až po more. (Jdt 2, 22-25)

Izraelitov sa zmocnil strach. Zmocnila sa ich veľká hrôza pred ním a báli sa o Jeruzalem a o chrám Pána, svojho Boha. (Jdt 4, 2-3)

Judita, hrdinka deuterokánonického spisu Starého zákona, vystupuje ako veriaca žena, ktorá verne zachováva predpisy zákona, obracia sa na Boha chválospevmi, motlidbami, pôstom a pokánim. Postievala sa celý čas svojho ovdovenia okrem dňa pred sobotou a soboty, dňa pred novmesiacom a novmesiaca a okrem sviatkov a dní radosti Izraelovho domu. (Jdt 8, 6-7)

Judita bola vdova, ktorú si v meste Betulii, v ktorom bývala, všetci vážili. Veľa sa modlila. A nik nemohol o nej povedať zlé slovo, lebo bola veľmi bohabojná. (Jdt 8, 8-9)

Avšak ich mesto začal obliehať nepriateľ, obsadil horské cesty. Vojenská sila nepriateľa bola mnohonásobne väčšia. Keď Izraeliti videli ich množstvo, veľmi sa zľakli a hovorili jeden druhému: „ Títo teraz spasú celý povrch zeme. Ani vysoké vrchy, ani doliny, ani pahorky neunesú ich ťarchu.“ (Jdt 7, 4-5)

Nepriateľ obsadil prameň, čo vyvieral na úpätí vrchu, z ktorého brali vodu všetci obyvatelia mesta Betulia. Po tridsiatich štyroch dňoch obyvateľom došli zásoby vody a v meste si začali obyvatelia zúfať nakoľko boli smädní. Chceli sa vzdať nepriateľovi, aby si zachránili svoje životy. Judita nestráca vieru v Boha a povzbudzuje aj svoj ľud. Nepáči sa jej sľub predstaviteľov mesta svojmu ľudu, že po piatich dňoch vydá mesto Asýrčanom, ak im nepríde Boh na pomoc. Preto vyzýva predstaviteľov mesta , aby neklesali na duchu, modlili sa a verili, že úspešne zvládnu skúšku, ktorú pred nich postavil ich Boh.

„Predovšetkým však vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás skúša, ako skúšal našich otcov. Len si spomeňte, čo všetko urobil s Abrahámom, koľkým skúškam podrobil Izáka a čo prežil Jakub v Sýrskej Mezopotámii, keď pásol ovce u brata svojej matky Labana.“ (Jdt 8, 25-27)

Judita je presvedčená, že Boh ju neopustí a že jej pomôže poraziť nepriateľa, hoci je len slabá žena. Preto sa modlí k svojmu Bohu a prosí ho o pomoc. „Daj mne, vdove, do rúk silu urobiť čo zamýšľam. Znič úskočnými slovami mojich úst otroka s pánom a pána s jeho služobníkom, zlom ich povýšenosť rukou ženy.“ (Jdt 9, 9-11)

Prehovorila predstavených mesta, aby ju pustili po západe slnka z pevnosti. V sprievode svojej slúžky, s košíkom jedla, opustila bezpečné mesto. Vojaci nepriateľa si mysleli, že je to predajná žena, ktorá chce zradiť svoj národ a tak ju pustili k veliteľovi. Ten sa jej veľmi potešil. Judita bola krásna žena a svojimi slovami ho presvedčila o víťazstve jeho vojska. Potom bola hostina a mocný muž sa opil a zaspal.

Všetci odišli z jeho stanu, len Judita zostala. Zobrala meč veliteľa Holofernesa a odsekla mu hlavu, ktorú potom pred svitaním odniesla v košíku na jedlo. Ráno vojaci našli len telo ich vodcu, a tak nastal veľký zmätok. Izrealiti mali vyhratú bitku. Judita neváhala a porazila veliteľa nepriateľa úplne ženskými zbraňami. Zachránila Judeu pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozilo zo strany bezbožnej a povýšeneckej pohanskej mocnosti.

Judita nie je však len odvážna. Po návrate do mesta neprenecháva dokončenie bitky na predstaviteľov mesta, ale sama organizuje zavŕšenie porážky.

Judita im povedala: „ Počúvajte ma bratia! Vezmite túto hlavu a zaveste ju na cimburie našich hradieb. A keď sa rozodnie a vyjde slnko nad zem, vezmite každý svoju zbraň a vyjdite so všetkými bojaschopnými mužmi von z mesta.“ (Jdt 14, 2)

Spôsob, akým však Judita víťazí nad Holofernesom, teda lesť, zvodnosť a vražda je tu chápaná ako odveta. Ten čo chcel zviesť Izrael, je sám zvedený a oklamaný. Judita je nástrojom Božej spravodlivosti. Judita vynikla zbožnosťou, neochvejnou dôverou v Boha a jeho ochranu. Ovplývala vdovskou čistotou, sebazapieraním, múdrosťou, odvahou a sebaobetovaním. Všetky tieto cnosti ju viedli k tomu, aby z lásky k svojmu ľudu vystavila v nebezpečenstve svoj život.

[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. Táto bohumilá historka ukazuje, že účel svätí prostriedky, porušenie nejakého toho „nezabiješ“ je Bohu milé, pokiaľ ide o dobrú vec. O nejakej tej krutosti k blížnemu svojmu, či jeho podvedení ani nehovoriac. Ale to už ani nie sú „Prikázania“.
  2. Príbeh ukazuje, že kurva sa všade dostane ľahšie ako slušná žena, o mužovi ani nevraviac.
  3. Je to príbeh „vdovskej čistoty, sebazapierania, múdrosti, odvahy a sebaobetovania“. Hoci ak ten Holofernes (čo to mal vlastne holé?) bol fešák, až taká obeť to hádam ani nebola. Ako vdova už musela byť Judita celkom slušne nadržaná.
  4. Lietajúce špagetové monštrum, na rozdiel od Jehovy takéto príbehy odsudzuje.

[upraviť] Ester

Esther

Ester je dcéra židovského národa, ktorá svojou krásou, rozumnosťou a príhovorom u kráľa Asuera odvrátila hroziace prenasledovanie a záhubu Židov v Perzskej ríši. Ester je obľúbenou hrdinkou rabínov. V židovskej tradícii má mimoriadne miesto, napriek tomu, že sa stala manželkou neobrezaného cudzinca.

Kráľ Asuer reprezentuje autoritu, ktorej zákon bol jasný a nemeniteľný. Preto ho nahnevalo, keď jeho krásna manželka Vasti odmietla na jeho zavolanie prísť na stretnutie. Kráľ sa jej preto zriekol, zapudil ju. Na jej miesto prichádza Ester. Sirota z chudobného prostredia, o ktorú sa staral Mardochej .

A kráľ ju miloval väčšmi ako ostatné ženy. Získala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky ostatné ženy, takže jej kráľ vložil na hlavu korunu kráľovskej hodnosti a ustanovil ju kráľovnou namiesto Vasti. (Est 2, 17)

Svoju odvahu musí Ester preukázať, keď musí predstúpiť pred kráľa bez zavolania v netypickom čase. Tomuto kroku však predchádzal trojdňový pôst a hlboká modlitba – znak oddanosti Bohu, postoj pokory pred Bohom, ktorý dokáže po takomto duchovnom boji zmeniť okolnosti a pripraviť aj neoblomné ľudské srdcia.

Mardochej bol tŕňom v oku kráľovmu služobníkovi Amanovi, lebo sa mu odmietol klaňať. Ako Žid sa klaňal len jedinému Bohu. Aman sa rozhneval a zdalo sa mu málo potrestať len Mardochaja a preto chcel dať vyhubiť všetok židovský národ, ktorý žil v Asuerovom kráľovstve. Keď sa o tom Mardochej dopočul žiada kráľovnú Ester o pomoc. No Ester podľa zákona nemôže predstúpiť pred kráľa bez zavolania, mohla by za to zaplatiť životom. Verše 13 a 14 poukazujú na spojitosť jedinca s kolektívom, kolektívny osud, ktorému sa nedá ujsť.

Mardochej však odkázal Ester: „Nenazdávaj sa, že ty si zo všetkých Židov zachrániš život, pretože si v kráľovskom dome. Keby si teraz mlčala, Židia dôjdu iným spôsobom k záchrane, ale ty a rod tvojho otca zahynie. A ktovie, či si neprišla práve preto ku kráľovskej hodnosti, aby si bola naporúdzi v takýto čas?“ ( Est4, 13 -14)

Ester pochopila, že Mardochej má pravdu. Poprosí ho, aby sa za ňu modlili a po trojdňovom pôste ide za kráľom. Kráľ ju prijíma a pýta sa, čo si želá. Ester pozýva kráľa a Amana na hostinu. Aman sa medzitým chystá nahovoriť kráľa, aby dal Mardochaja obesiť na šibenicu. Prichádza za kráľom v čase, keď si kráľ listuje v knihe zásluh svojich poddaných a pripomenul si, že mu Mardochaj nedávno zachránil život tým, že upozornil na tajné sprisahanie, pripravované proti nemu.

Kráľ sa spýtal samého Amana, akú poctu treba prejaviť mužovi, záchrancovi kráľovho života. Aman, mysliac si, že ide o neho, navrhol obliecť tohto človeka do krásnych šiat a previesť ho na koni pred zástupmi ľudí. Takto sa dostalo Mardochajovi pocty a vďačnosti.

Po Esterinom pôstnom a modlitebnom zápase vyšlo najavo, že práve Aman vydal nedávno príkaz, aby boli Židia vyhubení. Ester skromne požiadala kráľa o ochranu svojho národa. Kráľ nielenže vyhovel jej prosbe, ale aj dal potrestať vinníka. Aman končí na šibenici, ktorú sám prichystal. Mardochaj dostal Amanovu funkciu – správcovstvo časti krajiny. On s Ester mali právo spísať listinu, ktorá chránila Židov v 127 krajinách, a ustanovili národné sviatky na dlhé obdobie.

[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. Príbeh ukazuje, že pre dobrú vec môže byť človek aj sviňa.
  2. Príbeh ukazuje, že pre dobrú vec sa je hodno stať kurvou.
  3. Príbeh ukazuje, že nadržaný kráľ ľahko zmení názor.
  4. Lietajúce špagetové monštrum, na rozdiel od Jehovy takéto príbehy odsudzuje.

[upraviť] Ženy v Novom zákone

Prvý, pre koho urobil Ježíš zázrak bola žena, jeho matka Mária, kvôli ktorej premenil vodu na víno v Káne Galilejskej. Prvý, komu Ježiš jasne povedal, že je spasiteľ, bola žena Samaritánka pri Jakubovej studni. Prvý, kto uvidel vzkrieseného Pána, boli ženy. Prví, ktorí zvestovali, že Pán bol vzkriesený, boli ženy.

[upraviť] Mária

Virgen con niño en paisaje

Keď sa mal narodiť Ježiš Kristus zjavuje sa archanjel Gabriel mladej žene Márii, ktorej zvestoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“( Lk 1, 30)

Anjel sa nezjavil jej snúbencovi Jozefovi, ani jej otcovi. Keď potom čítame o okolnostiach narodenia Ježiša, dočítame sa, že dvaja proroci, muž Simeon a žena Anna dostali znamenia o tom, že Ježiš je očakávaný Spasiteľ. Teda dôležité zjavenie dostávajú ženy rovnako ako muži.

Ale Mária najprv nerozumie, že Boh chce, aby bola matkou. Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpovedal“ „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lk 1, 34-36)

V jej odpovedi „fiat" - nech sa mi stane podľa tvojho slova, Boh vyhlasuje novú zmluvu s ľudským pokolením. Túto skutočnosť potvrdzujú slová ženy uprostred zástupu, ktorá zvolala a velebila materstvo Ježišovej Matky: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a blahoslavené prsia, ktoré si požíval." Ježiš jej odvetil: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho." (Lk 11, 27 - 28).

Týmito slovami potvrdzuje zmysel materstva v telesnej oblasti, ale zároveň aj na vyšší zmysel materstva v duchovnom poriadku.

[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. To, že anjel sa nezjavil Jozefovi ani jej otcovi je vcelku logické. Oni nepotrebovali nikomu vysvetľovať, kde prišli o poctivosť. Zato mladému dievčaťu príde taký anjel vždy vhod.
  2. Prečo Mária odpovedala po latinsky, nie je jasné. Asi sa chcela pred takou celebritou akou bol Duch Svätý vytiahnuť. Od koho sa latinsky naučila, nevieme. Treba dúfať, že to nebol nejaký nedisciplinovaný rímsky vojak. Takéto porušenie disciplíny, no teda fuj!
  3. Záverečné vety ukazujú, že Ježiš si na matku ani na prsia ako také veľmi nepotrpel a viac mu šlo o poslušnosť.
  4. Všeobecne sa verí, že Mária ostala po tomto incidente pannou, nič v Biblii však tomu nenasvedčuje.
  5. Lietajúce špagetové monštrum tento príbeh chápe.

[upraviť] Mária Magdaléna

Magdalene Baudry 2

Mária Magdaléna je nasledovníčka Ježiša, o ktorej vieme veľmi málo. No napriek tomu, alebo preto, priťahuje na seba pozornosť ako hviezda v divadelných hrách, filmoch a románoch. Jednou z hlavných postáv v muzikáli zo 70-tych rokov na Broadwayi bola okrem postavy Ježiša a Judáša Iškariotského aj Mária Magdaléna. Mária tu vystupuje ako dôverná priateľka a ako jediný nasledovník, ktorý stojí pri Ježišovi v dobrom aj zlom a snaží sa zmierniť jeho agóniu z blížiaceho sa mučenia a smrti.

Najnovšiu explóziu mediálnej pozornosti voči Márii Magdaléne vyvolal román The Da Vinci Code od autora Dana Browna. V tomto románe sa Mária Magdaléna za Ježiša vydá a dokonca spolu splodia aj potomka. No Mária Magdaléna bola obľúbená aj pre kresťanských autorov v dávnoveku. Najznámejšou zbierkou príbehov o kresťanských svätých zostavil v roku 1260 taliansky autor Jakobus de Voragine pod názvom Zlatá legenda.

V skutočnosti v celom Novom zákone sa jej meno vyskytuje iba trinásťkrát – a to počítame aj paralelné pasáže. Jediný odkaz na Máriin vzťah k Ježišovi počas jeho účinkovania nachádzame u Lukáša, kde sa dozvedáme, že s ním cestovali tri ženy:

Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem (prvočíslo) zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.

Dôvodom prečo sa Mária Magdaléna stala dôležitou historickou postavou sú udalosti po Ježišovom účinkovaní, keď je ukrižovaný a potom vzkriesený. Podľa našich najstarších prameňov Mária bola jednou zo žien, ktoré sledovali ukrižovanie, dozerali na pohreb a na tretí deň prišli pomazať jeho telo, len aby našli hrob prázdny. Niektoré pramene uvádzajú, že vzkriesený Ježiš sa zjavil najprv jej, skôr ako hocikomu inému.

[upraviť] Záver

BibleWarningLabel

Terézia Dubinová vo svojej knihe Ženy v Biblii, ženy dnes venovala úvodnú kapitolu Lilit – prvej Eve. Ja som sa rozhodla ju vo svojej práci neuviesť, nakoľko v samotnej Biblii nie je konkrétna zmienka o Lilit a druhým dôvodom bola skutočnosť, že Lilit je obľúbenou témou rôznych feministických úvah o stvorení prvého muža a ženy.

Vo všeobecnosti panuje názor, že v Biblii je venovaný malý priestor ženám a interpretácie biblických textov boli pre ženy nespravodlivé a jednostranne zaujaté. Ale mali by sme vziať do úvahy skutočnosti, že Bibliu písali muži a veľmi dôležitou úlohou v živote ženy je hlavne výchova potomstva, čo nie je vôbec zanedbateľná úloha. V jednej vedeckej štúdii, ktorá hľadala „najstresovejšie povolanie“, som sa raz dočítala, že na prvom mieste sa neumiestnil žiadny manažér ani vedúci pracovník, ale žena v domácnosti.

Hrdinom sa človek nerodí, hrdinom sa stáva. Aby sa ním mohol stať, musí ho niekto naučiť robiť správne veci v správny čas. A v tomto nemalú zásluhu majú práve ženy – matky. Za každým veľkým činom každého človeka je veľké hrdinstvo jeho rodičov - vychovávateľov. Myslím, že v Biblii je o ženách napísané veľa, len treba vedieť čítať nielen očami, ale aj srdcom.


Boh má ženskú prítomnosť.

Táto Ženská prítomnosť je vo vyhnanstve.
Pokiaľ ju nezachránime a neprivedieme ju domov
aby spočinula vnútri nás, nebude celý svet zachránený''


[upraviť] Poznámky neznaboha

  1. Samozrejme, že Boh má ženskú prítomnosť, preto ju voláme Jehova
Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel
Eden

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam