Bratislava

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Blatisrava
Pozsony
{{{název}}} – znak
znak
{{{název}}} – vlajka
vlajka
poloha
kontinent: Eurázia
štát: ZSSR (Zväz Slovenských Socialistických Republík)
región: Felvidék (pri Viedni)
World map.jpg
rozloha a obyvateľstvo
rozloha: 49 049 km²
počet obyvateľov: 40 miliónov (bez vychodňarov 429 625) obyv. / km²
hustota osídlenia: hlava na hlave
správa mesta
starosta: Ivko Nezrovnal
sekretárka: žiadna, nie sú peniaze
Bratislava terrorist attack.jpg

Teroristický útok na dvojičky v Bratislave.

Bratislava panorama.jpg

Typická panoráma Bratislavy minulého storočia.

Bratislava (zvaná aj Amerika pre východniarov, Blatisrava, Paštikáreň, Blava, Bradavica na Dunaji, Bratislavka, Partyslava, Lehota pod Vtáčnikom, Pažravá na Dunaii Bordel na Dunaji, Autoslava, Stodola Viedne) je hlavné mesto Zväzu Slovenských Socialistických Republík, Mordoru a Európskej únie, tretie najväčšie mesto na svete čo do rozlohy a prvé podľa počtu inteligentných obyvateľov je absolútnou špičkou. Vo svetových (t. j. miestnych) odborných kruhoch sa často považuje za „architektonický skvost“ celého sveta, aj celého vesmíru.

Bratislava sa nachádza na území štyroch autonómnych oblastí ZSSR, konkrétne: Slovenska, Rakúska, Maďarska a čiastočne Česka. Zo západu je ohraničené mestskou časťou Viedeň, z východu predmestím Budapešť. Týmito skutočnosťami je ovplyvnený jazyk národa, žijúceho na území tohto supermesta. Okrem toho, že je červený, ja aj moc tvrdý. V samotnom meste nevedomky žije okolo 25 miliónov ľudí, vrátane predmestí a aglomerácie okolo 40 miliónov. Aspom podľa finančnej spotreby mesta to tak vyzerá.

Hlavnou štvrťou je kedysi malá dedina plná krčiem, ešte predtým bažina - Dúbravka, kde sa nachádza druhý najvyšší mrakodrap na svete, 1011 m vysoká Krčma U vyžierok, ktorú svojou výškou prevyšuje len Burj al Slovák v Piešťanoch (1025 metrov). Okolo stoja komunistické panelové domy a ruiny Svetového obchodného centra III. Mesto je perfektne organizované: nedá sa tam nezablúdiť.

Bratislava je sídlom tajnej služby SIS a militaristickej skupiny ASScorp. Okrem týchto ozbrojených síl tu sídli aj organizácia mladých kresťanov YMCA. V Bratislave striedavo pôsobil Pavol Bútor. Na jej trávnatých plážach formuloval hlavné idey svojho filozofického diela.

Obľúbenou destináciu je Bratislava aj pre Jamesa Bonda a jeho filmárov. Páči sa mu, že keď to v meste poriadne rozstrieľa a absolvuje nejaké tie povinné naháňačky, nič netreba upratovať. V tom bratislavskom bordeli všetky stopy po filmárskom bordeli aj tak zaniknú. „Blatislavu“ si pochvaľuje aj Žán Klód fan Dám. Všetky destinácie vedúce mestom sú starostlivo udržiavané writermi.

Isté obdobie, asi polroka, sa v tomto meste prali peniaze, lebo bol dôvod, že niekde hore úradníci rozhodli, že sa tu budú predsedať. Dopadlo to podľa očakávania: vybavilo sa nič, no slušne sa pritom dalo nažrať.

[upraviť] Ekonomika

Bratislava je mesto, kde sídli vládnuca trieda pažravcov a nenažrancov celého impéria. Je to diera, kde sa osievajú a prepierajú všetky peniaze, ktoré sa do krajiny dostanú. Pažravá falošná ekonomická lobby si preoseje, čierne prachy, eurofondy, zahraničné investície a štátne zákazky. Zoberie provízie, určí minimálnu mzdu a tvrdohlavcov pošle na východ krajiny.

Bratislava je po Viedni a Prahe tretím najbohatším mestom strednej Európy a 31. najbohatším mestom sveta. Zvyšok krajiny je suverénne najchudobnejšou časťou Eurozóny a čím ďalej na východ viacej živorí. Ak sa niekde na východe tejto krajiny nachádza práca, je to vo vzťahu k ľuďom na úrovni postfeudálneho kapitalizmu, kde zahraniční zamestnávatelia (investori) za minimálnu mzdu chodia s trstenicami medzi robotníkmi kričia po nich a mlátia ich po rukách, keď stratia tempo.

Niektorí zúfalci z východu Slovenska odchádzajú za prácou za hranice. Iní zúfalci dochádzajú do Pažravej na Dunaii. V Pažravej sú bezcennými cezpoľnými východňarmi (bazmekmi), menejcennou rasou, ktorá žije v úžerníckych podnájmoch a havlovských králikárniach. Bratislava je mesto, kde sa vírivým efektom točia peniaze podobne ako v staroveku za čias faraónov či iných pravekých vládcov, ktorí hromadili svoje megalomanské výmysly na jednu kopu kým ostatné kraje ich ríše živorili.

Bratislava cicia peniaze za lízingy na autá. Po zvyšku krajiny zemi jazdia automobily s ich mestskou ŠPZ, ktoré Bratislavu poriadne ani nevideli, len prachy sa splácajú do pažravých hrdiel. Došlo už k tomu, že lízingové spoločnosti raz pretočili všetky čísla so značkou BA, teraz točia BL a pôjdu ďalej...

Bratislava je mesto, kde sa rozhoduje po akej ceste sa pôjde politik pozrieť domov, alebo na chalupu. Tam kde nemá chalupu, tam cesta nebude. Kde nie je cesta, tam nie je infraštruktúra. Pre Bratislavu nie je problém pre dva týždne zábavy postaviť si nový hokejový štadión, fubalový štadión, divadlo či mrakodrapy za cenu kilometrov diaľnic. Predáva sa tam všetko ešte aj vydýchaný a vyprdený vzduch.

[upraviť] Obyvatelia

Antropológovia, fašisti a iní úchylní vedci tvrdia, že pôvodní Bratislavčania vymreli spolu s americkými domorodými kmeňmi. Nemajú to však nijako doložené, takže blavácki prisťahovalci o sebe ďalej tvrdia že „sú Bratislavčania“. Obyvatelia sú mimobratislavskými občanmi Slovenska zvaní Blaváci, alebo „Paštikári“. Blavákov (paštikárov) je v Bratislave „mrte“ veľa.

Proti označeniu Blavák sa vymedzujú tzv. Bratislavčania, ktorí v Bratislave majú aj trvalý pobyt a nežijú v prenajatom byte, ale vlastnom, zaťaženom hypotékou na ďalších 60 rokov, prípadne splatenom. Pre nich Blaváci nie sú vlastne Blaváci, ale cezpoľní (CPčkári), prípadne ak vlastnia byt, tiež dedepáci (zo skratky DDP - dieťa dedinského pôvodu). Druhé označenie je však staršie a postupne sa Bratislava plní dedepákmi, ktorí používajú skratku CP, keďže sa považujú za Bratislavčanov. Proti Bratislavčanom sa vymedzujú tzv. rodení Bratislavčania, ktorí argumentujú tým, že Bratislavčania sú prisťahovalci, a oni sú tí praví, rodení Bratislavčania skutočne narodení v Bratislave.

Proti nim sa vymedzujú „rodení Bratislavčania s koreňmi v Bratislave“, ktorí rodených Bratislavčanov odzbroja otázkou: A kde sa narodili tvoji rodičia?Rodený Bratislavčan“ odpovie: V Trebišove a v Bytči, a sklopí uši. Hovorí sa, že Krava zabudla, že bola teľaťom. Rodený Bratislavčan s koreňmi v Bratislave je ľahko rozpoznateľný - nikdy nevidel dopravnú značku D54b „koniec obce“ (pre neho koniec Bratislavy a teda obývateľného sveta) a teda keď ho prvýkrát vezmete na výlet na Oravu, pochvaľuje si, že všade je toľko stromov a aké je to pekné smradľavé.... a vzduch tam neni vidno!

Proti rodeným Bratislavčanom s koreňmi v Bratislave sa vymedzujú rodení Bratislavčania s koreňmi v Bratislave a celou generáciou predkov narodených v Bratislave (možno použiť aj akronym RBsKvBaCGPNvB). Ako synonymum pre toto nepraktické, dlhé označenie, sa sami seba nazývajú Prešporákmi. Podľa neoverených správ už žije len jedna Prešporáčka, zdržuje sa na Námestí SNP a Obchodnej ulici, a kričí korunkuuu, na jedlooo. (Všetko vždy prežerie, sviňa.)

Edit: Podľa overených správ, v skutočnosti žije v Bratislave hŕstka Prešporákov, ľahko rozpoznateľných podľa miesta bydliska: Prešporok (Staré Mesto). Ich babičky sa, zväčša, v čakárni u obvodného lekára rozprávajú po maďarsky prípadne po nemecky. Väčšinové obyvateľstvo "Blavy" provokujú svojimi "divnými" záľubami, ako napr. že pred Au-parkom dávajú prednosť pohybu v prírode, prípadne návšteve kníhkupectva.

Ďalším poznávacím znamením sú ich časté závraty spojené so zvracaním, prichádzajúce po zistení výsledkov akýchkoľvek „celoslovenských“ volieb. Pravdou je, že ostatným kútom našej stále mladšej republiky, pokiaľ to nie je nevyhnutné (ako napríklad vlastníctvo chaty na Orave) sa vyhýbajú a preto cestujú za rekreáciou z Bratislavy zväčša smerom na západ (juhozápad, severozápad).

Dnes už nikto nevie, kto je kto, pretože občas sa Blaváci maskujú pod označením Blatsravčan, Bratislavčania pod označením Prešporák a naopak. Mestské zastupiteľstvo v budúcnosti uvažuje o projekte o zisťovaní pôvodu obyvateľstva pomocou DDT, ktorý pomôže vniesť poriadok do tohoto Babylonu. Každý bude musieť nosiť povinne označenie pôvodu, aby sa zamedzilo maskovanie jedného druhu Bratislavčanov za iný. Hovoria, že pravý Prešporák je chemicky natoľko rezistentný, že by mal DDT prežiť.

Ghetá v tomto meste majú výrazný rozptyl. Stopy kultúrnej, morálnej, ale aj ekonomickej biedy nájdete všade. V meste nie je nijakou raritou, že za rohom mrakodrapu sa nachádza hovno, zvratky, v kontajneri sa hrabe bezdomovec a steny sú postriekané picassovským vyobrazením penisov a vagín. Od sprejov je už k tej pravej kultúre iba krôčik. V Bratislave žijú rapperi a je ich čím ďalej viac. Mestské zastupiteľstvo je na nich hrdé a plánuje legalizovať ich chov lov celoročne a za hlavu každého rappera vyplácať odmenu.

[upraviť] Inteligencia Bratislavčanov

Považuje sa za dokázané, že Bratislavčania sú hlúpejší ako priemerný slovenský mudrc. Vedecký tím Necyklopédie potvrdzuje, že niektoré ich prejavy tomu nasvedčujú. Napríklad iba Bratislavčania mažú svoju stránku na Necyklopédii, pretože ako jediní z celého Slovenska ju berú vážne.

[upraviť] Centrum

Bratislava historické centrum.png

Historické centrum Bratislavy, najnižšie budovy v meste.

Centrum Bratislavy tvorí divoká vegetácia (prevažne tropické lesy), optické káble, kaviarne kaviár a ruiny bývalého mesta zničeného počas vojny s vtedajšou Maďarskou republikou rád, počas minulého storočia. Žijú tu opice, levy, politici, prezident, samozrejme, že aj štetky a ďalšie podobné zvery. Existujú plány, že by sa táto oblasť mala znova zastavať, s výstavbou by sa malo začať čoskoro, asi za 76 rokov (bez neprechodných rokov[1]).

V centre nachádzajú bronzové postavy, ktoré majú v týchto miestach najväčšiu šancou na prežitie iba ak je elektrina. Keď je elektrina, idú aj kamery a až tak nehrozí, že ich zberatelia vytrhnú a dajú do zberných surovín, respektíve tam, kde patria, t.j. do šrotu. Po košickom Luníku ide fáma, že ich starosta zháňal „Porše Čéjena“, lebo chce nejaké bronzové, či mosadzné sochy vytrhnúť a predať do zberu. Vraj „chce ísť vzorom ostatným a splatiť domovej správe všetky nedoplatky“. Podľa vyjadrenia nemenovaného a teda o to dôveryhodnejšieho (nikoho sa nebojí) zdroja z SIS, by celkom ľahko mohli údajne tieto „sóchy“ celkom ľahko pochádzať aj z Bratislavy.

Okolo bronzových ksichtov v centre Starého mesta sa tam nachádzajú aj niekoľkí ľudovia s fotoaparátmi, ktorým nikto poriadne nerozumie. Nerozumie im hlavne to, že prečo sú tam a dokonca s fotoaparátmi, keď nie je prečo. Niekto prehlásil, že sú to turisti. Iní tvrdia, že to iba rakúski dôchodci prišli na obed. Opilotik János Szlota však jednoznačne určil ich príslušnosť, keď sa ich spýtal: „Čo žmúrite, vy kurvy Maďarské?!“. Funguje to aj opačne. Niektorí turisti sa ubytujú v Bratislave, aby mali lacné bývanie do Viedni, či do Budapešti, teda do skutočných metropol. Nerobia to často, lebo žiť v neustálom strachu, kdeže vás okradnú, či ošklbú Slováci nie je pre slabé žalúdky.

[upraviť] Doprava

[upraviť] Železničná stanica a dráhy

BL-stanica.jpg

uvítanie na bratislavskej železničnej stanici..

Železničná hlavná stanica (podľa charakteristického zápachu nazývaná aj „Hlavná šťanica“) je vstupnou bránou do mesta. Postojačky si v nej zo schodov v polkruhu prečítajte nápis "Welcome to Slovakia". Potom tam nájdete, že je to „Little Big Country“[2] a zo trikrát nájdete nápis, že „Hostel“. Čo je to ten „Hostel“, nevie síce veľa Slovákov až kým nezájdu do kina na nejaké poučné filmy s týmto názvom už viete, čo vás v tejto veľkej krajine čaká. Garantom je jeden bývalý minister kultúry, minister zahraničných vecí, viacnásobný kandidát na prezidenta, ale aj tvorca koridorov, ktorý niektorému z tých filmov poskytol svoj ksicht. Zvyšok textov si ani nemusíte domýšľať. Obzrite sa okolo seba a pochopíte, kde ste. Slová nič nezmôžu. To, čo je okolo vás zvýrazňuje to, čo je na Slovensku najhlavnejšie.

Hlavnou funkciou vstupnej brány je zrejme poskytovať spojenie s Viedňou. Podružnou, respektíve druhou funkciou je poskytovať spojenie s vyvolenými obcami (počuj "obcovaním") v okolí Bratislavy. Spojenie so zvyškom Slovenska je treťoradé. Vlastne stojíte na Slovensku a čakáte. Neskôr už sedíte na schodoch a hľadíte ako vám na svetelnej tabuli pribúdajú minúty meškania vášho vlaku. V podstate do poslednej chvíle nie je jasné, na ktorý perón máte ísť. Trpíte, vychutnávate si to pravé slovenské „Welcome“ a dýchate tie odporné smrady okolo seba, ktoré sú spôsobené plynmi vypúšťanými cestujúcimi. Títo tam prdia ako po fazuľi plnenej metánom. Popritom cítite spolupatričnosť s bezmocnými ľudami, ktorí zdieľajú to isté, čo vy. To odporné mesto vás stále drží v kobke vestibulu, ktorý je zároveň čakárňou. Nad hlavou máte stále ten nápis "Welcome in Slovakia" a váš pohľad smeruje tam hore.

Stanica slúži zároveň ako nákupné centrum, kde si môžete nakúpiť nedostatkový tovar, ktorý sa nedá zohnať v Poluse alebo v Auparku. Patria sem napríklad lacné voňavky, trojdňovú bagetu, kávu z automatu, cigarety, marihuanu, lacnú šlapku, železničiara, či vši, filcky, ale aj svrab a žltačka sa nájde. Ak na stanici čakáte dlhšie ako chvíľu, lacnú voňavku si určite kúpite, pretože nechcete skapať z toho zápachu pri čakaní. Na Hlavnej stanici sa tiež nachádza výčap otvorený od 5:00. Je plný údesných sociek. Stanica teda funguje aj ako sociálna ustanovizeň.

Pre ľudí z Hornej zeme je Hlavná stanica miesto, kde sa netreba zdržiavať. Môj otec vždy hovorieval: „Pamätaj synu. Keď ideš do Blavy vlakom, nikdy sa vo vestibule nezastavuj.“ Raz som sa zastavil, a skoro som bol nútený konvertovať ku svedkom Jehovovým. Druhý raz som zastavil a skoro som zmenil mobilného operátora, a moja peňaženka skoro zmenila držiteľa. Raz som spravil tú chybu, že som si kúpil bagetu. Dátum výroby bol zajtrajšok, asi aby ju mohli dlhšie predávať, no aj tak som cestu domov presedel na vlakovom záchode (nikdy nechcite zažiť).

[upraviť] Mestská hromadna doprava

Dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Bratislava, ktorý prevádzkuje aj druhú najväčšiu podzemnú rýchlodráhu na svete (Metro Bratislava), ktorá je tvorená 115 linkami o celkovej dĺžke 57 tisíc km. Premávajú tu súpravy vyrobené v ZŤS Dubnica nad Váhom, ktoré sú z ekonomických dôvodov doplnené náhradnými konskými záprahmi (Od roku 1935 sa používajú ekologickejšie, sibírske koníky s výkonom 0,54kW). Bratislavské Metro spálilo za nič osohu počas svojej existencie viacej peňazí, ako tú istú dobu hociktoré mesto na Slovensku.

Podobne ako je to u vyhliadkových plavieb loďou po Dunaji aj mestská hromadná doprava najväčšej dediny na Slovensku slúži ako vyhliadkový dopravný prostriedok, ktorý umožňuje cestujúcim počas visenia na na prepravných rúrach čítať reklamné bilbórdely spolu s úchvatnými výstrekmi streetových umelcov, ktorí majú v tomto veľkomeste určite hniezdisko. Je to zrejmé preto, lebo tieto diela vypĺňajú fasády budov nie že by do výšky poriadneho chlapa... alebo ak aj, tak by musel mať štyri metre. Bratislava je určite samozvaným európskym centrom výroby cestných roliet, výmoľov, otlčených blatníkov, nárazníkov a prezentácie úžasných informácií poskytovaných sprejermi a staviteľmi reklamných pútačov.

[upraviť] Mestské letisko

Bratislava má aj letisko. Je to Letisko M.R. Štefánika, ktoré je napodiv (podľa názvu by to nikto neuhádol) pomenované po známom Slovákovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Visí tam aj atrapa lietadla na ktorom sa Milan zabil, čo dodáva cestujúcim pocit vzrušenia.

Bohužiaľ, toto letisko bolo postavené za Eurofondy. O tie predsa pri ňom išlo. Na letisko nikto nechodí. Je úplne od ruky. Viac ľudí lieta z Piešťan, z Košíc, už aj zo Sliaču a, samozrejme, z predmestí Blavy ako sú Budapešť-Ferihéď a Viedeň-Schwechat. Pozoruhodnosťou je to, že na Letisko M.R. Štefánika sa nedá dostať priamo z autobusového nádražia[3]. Blízko letiska nestoja ani vlaky, a ani väčšina diaľkových autobusov tam nechodí. Stačí iba malé zaváhanie a ani autom tam netrafíte, keď použijete navigáciu, tak si ju pretrénujete v prepočítavaní. Je to asi preto, aby cestujúci nenarúšali pokoj letiska. Práve cesta autobusom, či zblúdeným autom do Viedne a Schwechatu je hlavnou linkou prevádzkovanou Bratislavským letiskom.

Bratislava dominanta.jpg

Nové Slovenské národné divadlo, ktorého výstavba sa po 13 dekádach chýli k zmluve o povolení výstavby, v pozadí dominanta, komín Augustín, ktorý je zapísaný do UNESCO.

[upraviť] Pamiatky

Bratislava má vzťah ku pamiatkam, lebo pamätá na každého. A každý si zapamätá, čo by nechcel. Najnavštevovanejšími kultúrno-historickými pamiatkami sú nákupné centrá Polus, Aupark, supermoderné štvrte Euroveaaaa a Riverpark, svetoznáma krčma Kotrmelec, ktoré každý deň nájdu milióny turistov z širšieho sveta. Je tu možné stretnúť aj veľmi príjemných ľudí, predovšetkým inteligentné baby Jagy.

Najväčšou architektonickou pamiatkou Bratislavy je Dóm Sv. Štefana vo Viedni, najväčšou architektonickou pamiatkou vlastnej Bratislavy je 1200 m vysoký komín teplárne, ktorý je najvyššou stavbou mesta a je zapísaný do pamiatok interného bratislavského historického a kultúrneho dedičstva BA UNESCO. Tvorí významnú zložku panorámy mesta a celej zeme. Najkrajší pohľad na Bratislavu sa naskytne v spätnom zrkadle. Nie nadlho, lebo pri dlhšom nesledovaní cesty pre sebou si môžete na výtlkoch ojebať hlavu o strechu vášho vozidla. Potom si už len spomeniete na nejakých svätých vrátane toho najvyššieho.

[upraviť] Šport

Bratislava sa uchádzala o usporiadanie majstrovstiev sveta v hokeji roku 2011 a napodiv vyhrala nad iránskou a tureckou konkurenciou. Arabom sa to ale nepáčilo a teroristické útoky na Svetové obchodné centrum II z 11. septembra 2011 mali plány zmeniť. Mesto i celá Európa sa ocitli vo veľkej ekonomickej kríze. Tu zasiahla firma Raptor c.c.s.c., ktorá si šampionát zobrala pod patronát, a rozhodla, že akcia sa predsa len bude konať, aj keď radnica zabudla postaviť novú multifunkčnú halu, ktorá mala byť kópiou najmodernejšej haly, slávne jurty v Mongolsku. Raptor rýchlo začal práce na hale, a tak vyzerá, že šampionát tu predsa len bude a asi aj (je)bol. Štadión nie je ešte celkom hotový ani dva roky po šampionáte, lebo k pôvodným 50 miliónikom bude treba ešte 50, lebo nie sú tam parkoviská pre Kadilaky a hajzlov by tam malo byť viacej.

[upraviť] Športové kluby v meste

Bratislava má svoje štátom preplácané športové kluby:

  • ŠK Lóvan Jeruzalem - alternatívny názov ŠK Slovák Bratislava. Klub je práčkou peňazí pod patronátom jedného z najväčších závodov v našej socialistickej vlasti - CHZJŠ (Chrapúnske závody Jurka Širokého), a miestneho organizovaného zločinu. Inak židovský klub si na počesť domoviny (Izrael)) zakladateľov zvolil za farby bielu a modrú. V súčasnosti majitelia klubu pracujú na doplnení názvu klubu o výraz 11m, čo petičným hlasom podprili aj hráči Branislav Hodsaozem a Janíčko Kozička.
  • FC 11m Petržalka - archaický názov Artmedia Bratislava, majster futbalovej župy Slovenského impéria, (náhodný) účastník Ligy majstrov.
  • AŠK Internacionál Slovenská nafta ZŤS Bratislava - skrátene len Inter; bezpochyby najslávnejší prešpurský mančaft s najpočetnejšou fanúšikovskou základňou a najmodernejším štadiónom na Slovensku - Pasienkami. Tieto boli v minulosti dejiskom viacerých významných podujatí, napr.:
    1. Chov hovädzieho dobytka
    2. hajlovanie babiek demokratiek Veľkému Muftymu
    3. koncert svetoznámeho homosexuálneho speváka Juraja Micheľa (vlastným menom George Michael... R.I.P.) a iných,
    4. finále majstrovstiev sveta furmanov,
    5. finále Maďarského pohára vo futbale

[upraviť] Kultúra

Hlavnou kultúrnou atrakciou Bratislavy je autobus do Viedne, druhou najväčšou pozoruhodnosťou je vlak do Viedne. Všetko ostatné je treťoradé.

V Bratislave sídlia všetky kultúrne inštitúcie Slovenska, to znamená všetky inštitúcie, ktorých názov znie Slovenské národné čosi, napr. Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenské národné hento...

Bratislava je v celom svete preslávená kvalitným lámaným vínom, z červených hláv je to hlavne Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, z bielych je to Rulandské šedé, Oliver Iršai a Chardonnay a von Karayan, ktoré sa ale už pestujú v Číne, Čile a Ekvádore a cestou sa doplní iba etiketa.

V Prešporku tiež nájdete malé kluby, do ktorých ale neradno zapadnúť, žijú tam trpaslíci, čo do vás nalejú miestne pálené a predajú vás mimozemskej inteligencii D9.

Bratislavoizmus - je to typická kultúra Bratislavy podobná mentálnej retardácii. Už niekoľko rokov sa v Bratislave koná spoločná davová psychóza maskovaná ako oslavy Silvestra v uliciach a na námestiach Starého mesta Bratislavy, a to pod heslom Byť Bratislavčanmi nás baví. Tieto bujaré, rozpustilé a ničím neodôvodniteľné roztopašné oslavy sú už dlho tŕňom v oku ne-Blatsravčanov, ktorí by ten silvestrovský slogan najradšej zmenili na Biť Bratislavčanov nás baví a podľa toho by sa radi aj správali...

Bratislava magistrát.jpg

Magistrát mesta Bratislavy, reprezentačná budova na nábreží Dunaia.

[upraviť] Hudba

Bratislavčania (tí degenerovaní, ktorí v poslednej dobe sú drvivou väčšinou) milujú hip-hop. Inak je Bratislava miestom, kde skoro každý počúva niečo iné, hudobné skupiny tu rašia ako huby po daždi, hudobné skupiny z malých miest sem prichádzajú za slávou a bohatstvom.

TOP 10 (podľa víkendových hitparád v televíziách):

  • Cigánsky problém (top1 už po celé storočia)
  • H16
  • DJ WéCé
  • Kontrafakt
  • Druhá Strana
  • Epická mafia
  • Drvivá Menšina
  • Čistychuj
  • Ľudová únia zadunajských asociálov - LÚZA
  • Názov Projektu

[upraviť] Poézia mestu venovaná

"Bratislava; Ty živiteľka národa, matka vzdelanosti, krásavica na Dunaji. Jak si zhovievavá k východniarskemu lumpen-proletariátu! Och, beda dobroty tvojej!"

- neznámy

"A čo, Bratislava môže byť aj tu."

- neznámy

"Keď som s Tomom Cruisom a Nicole Kidmanovou chodil počas natáčania po Bratislave, nikto ma nepoznal a všetci si mysleli, že som ich osobný strážca."

- George Clooney

"Milujem Partyslavu!"

- Paris Hilton

"Z Bratislavy urobíme jedno veľké proletárske mesto."

- Gejza Šlapka


     PPU bratislava
PPU Bratislava02:38

PPU Bratislava

[upraviť] Mestské časti a významné štvrte

  • Prešporok
  • Staré Cesto
  • Nové Cesto
  • Najnovšie Cesto (zahŕňa skvosty ako BBC 1-5, BCB, CBC, TBC, THC, CD, LSD, DVD, Twin Shity, Aupark, AVIAn-Kikea, Hovn-bach, Tresko, De-Billa, Karefure)
  • Rúžinov-Kvetinkovo
  • Dornkapla, alias Mexico
  • Vrak-u-mňa
  • Dedín
  • Dedinská Nová Ves DeNVer
  • Karlova Ves
  • Pod-dunajské Blízko-pi*e
  • Stará Petržalka
  • Petržlen
  • Pentagon
  • Rača
  • Lámač (L.A.)
  • ŠDJLŠ vysokoškolské mestečko Mlyny - cintorín
  • Kobliha
  • Klamáre
  • Crémeatórium
  • Doombrafka
  • Zlatokopkov (popri Koblihe)
  • VolksWagen
  • Dlhé Diely
  • Ruskovce
  • Čudňovo
  • Londýn (zámorská kolónia)
  • Hainburg am der Donau
  • Vjedeň
  • Slotapešť
  • Offsište
  • Vlčie "CO2" Hrdlo
  • Bratislava-Medziplanetarne vesmirne letisko M.R Stefanika
  • Zlate trosky(divocina,husta vegetacia a okolie baziny)
  • Evanjelické lýceum s obedmi z Maďarskeho gymnazia v Bratislave a okolie

[upraviť] Poznámky

  1. Neprestupný rok má 364 dní. Je to preto, lebo sa v ňom zbytočne neprestupuje, ide priamo a preto je rýchlejší.
  2. narážka na porážku Custerových vojsk pri Little Big Hovne
  3. Bratislavčania si myslia, že je to ľahké, veď stačí prestúpiť na svetoznámom Trnavskom mýte, ktoré z autobusu určite neprehliadnete - vyznačuje sa ničím.
 
500px-Flag of Slovakia.png
Mestá, obce a iné diery Slovenska

Banskobystrický kraj:
Banská Bystrica, Brezno, Hronský Beňadik, Psiare, Klenovec, Las Walas, Nová Baňa, Predná Hora

Bratislavský kraj:
Bratislava (Devín, Pétržka..), Čataj, Senec

Poloha slovenska.jpg

Košický kraj:
Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves

Nitriansky kraj:
Nitra, Nitrianska Blatnica, Nové Zámky, Šurany, Topoľčany

Prešovský kraj:
Prešov, Humenné, Kežmarok, Jakubova Voľa, Medzany, Mirkovce, Štrba, Sabinov

Trenčiansky kraj:
Brunovce, Dubnica nad Váhom, Horná Streda, Maríková, Myjava

Trnavský kraj:
Trnava, Hlohovec, Jaslovské Bohunice, Moravany nad Váhom, Piešťany, Pustá Ves

Žilinský kraj:
Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Kysuce, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Majtánky, Martin, Trebostovo, Ružomberok, Strečno, Terchová, Turzovka, Zákamenné

Slovenské legendy: Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce
 
V iných jazykoch