Bratislavská kaviareň

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bratislavská kaviareň - Známa tiež pod pojmom "Slniečkári" je ideologický smer 21. storočia, ktorý vznikol na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Zadefinovali ho(aj keď s gramatickými chybami) tzv. Kotlebovci - v rannom období známi tiež aj ako "Gardisti". Išlo o nasledovateľov a sympatizantov Jozefa Tisa - prvého kňaza, ktorý bol zároveň aj fašistom. Taktovku na čele Kotlebovcov logicky prebral sám Marián Kotleba (čítaj Magián), po ktorom boli títo zdraví slovenskí junáci pomenovaní. Najvýznamnejšími hlásateľmi smeru "Oni sú bratislavská kaviareň" boli tiež Milan Mazurek, SBSkár z trnavskej drogérie, Peter Krupa (známy pod prezývkou Gunman), či stavbár a prekladateľ nemeckej povojnovej literatúry Magát.


Milan Mazurek tiež zadefinoval nový ideologický smer na území Bratislavy, konkrétne na hlavnej stanici. Išlo o smer "Jeb*m Vášho Alaha". Hlavným pozorovacím a charakteristickým prvkom tohto smeru bolo emotívne dvíhanie rúk nad hlavu, búchanie sa do pŕs, či jedenie orientálnej pochúťky kebab v stánku na stanici. Predstavitelia smeru "Jeb*m Vášho Aláha" každoročne usporadúvali tiež tradičný Hod kameňom. Podľa Kotlebovcov, boli tzv. slniečkári ťarchou národa, pretože vôbec neprejavovali xenofóbne, či rasistické názory, nehádzali kamene do moslimských rodín, či dokonca chceli pomáhať vojnovým utečencom. Najväčšou zradou však bolo to, že nepopierali holokaust.


Stretávali sa na festivale Pohoda, ktorý založil Michal Kaščák - držiteľ Prvého rádu Ľudovíta Štúra. Podľa Kotlebovcov išlo o Khazarského fašistu plateného sorosovými krvavými petrošekelmi. Na festivale pohoda vraj tzv. Bratislavská kaviareň hovorila zlými jazykmi, neodsudzovali homosexualitu, nenadávali na rómov, či iné etnikum, či propagovali slniečkárstvo ešte predtým, ako bolo zadefinované Kotlebovcami. Išlo prevažne o inteligentných ľudí, ktorí boli prínosom pre Slovenskú spoločnosť, mali radi dobré jedlo, kávu a pivo. Radi sa stretávali v bratislavských podnikoch, no nepohrdli ani podnikmi z iných kútov Slovenska. Prevažne mysleli ekologicky a humánne, čo vyvolávalo v radoch Kotlebovcov nenávistné a nechápavé postoje. Pracovali v rôznych sektoroch, veľa z nich podnikalo, startupovalo, alebo inak ťahalo Slovensko dopopredia. Vznikla tiež dokonca povera, že jeden tzv. slniečkár odviedol mesačne do štátneho rozpočtu viac daní, ako národniar SBSkár z drogérie za pol roka.


Medzi najväčších predstaviteľov Bratislavskej kaviarne patril Ján Benčík, ktorý si v časoch demokracie dovolil sledovať otvorené médium Facebook. Zbieral zdravé názory Kotlebovcov, ktorí s vervou popierali holokaust, urážali židov, či rómov a a ako správni národniari, rebelantsky popierali akékoľvek gramatické pravidlá Slovenského jazyka. Pre Kotlebovcov bol Benčík židovským diablom, stelesnené zlo. Hovorí sa, že Benčík bol natoľko humánnym a nekonfliktným človekom, že ho ľudia mali za to až radi a počúvali jeho posolstvá, ktoré šíril o zdravých kotlebovcoch.


Obľúbeným nástrojom šírenia prevratných myšlienok Kotlebovcov, namierených proti Slniečkárom, bolo prekvapivo sionisticko-americké médium Facebook, na ktorom mali vytvorených hneď niekoľko profilov a investovali slovenské eurá práve do propagácie svojcih zdravých myšlienok. Tieto peniaze končili v rukách amerických židojašterov z Facebooku. Paradox.