Budhapešť

Z Necyklopédia

Presmerované z Budapešť
Prejsť na: navigácia, hľadanie

"Do tankoch na Budapešť!"

- Ján Slota

"Keď vypustíme Gabčíkovo, Maďari môžu začať pestovať ryžu!"

- Ján Slota

"Kto nepochopí, že Žilina je Žilina a nie Zsolna, nájde to vzadu."

- Ján Slota

Budapešť (maďarsky: Búdhaperést; vyslovuj: /bu'dhapereʃt/, inak zvaná aj Pešť, Perešť, Päsť alebo Ruka) je hlavné mesto našich dolných susedov. Leží na brehoch Dunaia (a keby nebolo Gabčíkova, ležalo by už aj pod ním). Skladá sa z dvoch častí, pričom jedna kedysi patrila Indii (Budha) a druhá Košiciam (Pereš), no po tom, čo sa sem dovalil Atilla a 40 Hunov sa premenovali na Buda a Pešť, a tak Slováci boli vykopnutí hore a Indovia, teda Rómovia, boli poslaní na severovýchod k osadám Kassa a Spišszká Nová Vész, kde si na vlastných pozemkoch vystavali nádherné vily a mestá z mramoru. Neskôr im boli pozemky zabraté a vily zbúrané, takže sú teraz nútení žiť v chatrčiach na cudzom a ožobračovať hornouhorský sociálny štát. Po smrti vajdu Atilu sa 40 (medzičasom už 4000) Hunov rozhodlo urobiť si Centrum Veškerej maďarózie, a vybrali si toto miesto.

Becherovka by budapest.jpg

Budhapeštianska verzia Moravského drinku

[upraviť] História Budhaperešti

[upraviť] Doba Rómska

Už v 1. storočí pred Veľkým Tudle pri prameňoch na úpätí Šalátovho vrchu sídlili Kelti. Okolo roku 89 P.V.T. založili Rómovia (Indovia) severne od dnešného centra osadu Narkoticuum. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunai bolo aj na opačnom (peštianskom resp perešťianskom) brehu zriadené opevnené Counter-Terorist Narkoticuum (blízko dnešného Námestia 15. Vrabca). V Narkoticuu bola umiestnená vojenská posádka a roku 106 P.V.T sa stalo hlavným mestom provincie Pannonia Inferior. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet Hunov je odhadovaný na 20 000 (oproti Atillovej 40-člennej bande slušný populačný rozmach - jebali ako fretky). Úpadok Rómskej ríše a obdobie sťahovania kože z národov znamenali tiež vyľudnenie Narkoticuua. V Panónii sa vystriedali (mohli sa radšej vystrielať), Ostrokokóti, Long-o-bradi, Ovari, Košičania (v 9. stor. súčasť Košického kniežatstva a Veľkej Oravy) a nakoniec začiatkom 10. stor. sa tu usadili Maďari.

[upraviť] Stredoveké mesto

Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Bludín (neskôr Starý Bludín, po maďarsky Óbluda, po nemecky Alt-Open) na pravom brehu Dunaia v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Narcoticuua. Pôvod názov sa vykladá rôzne - buď z mena Arkádovho mladšieho brata Búdhu (Rómovia-Indovia) alebo zo slovanského výrazu, znamenajúceho príbytok, stavanie. V neskorších dobách bol Bludín jedným zo sídiel Uhorkových panovníkov, vedľa Ostrihaj-mu (Ester-hom) a Stoličkového Bielehradu (Sékeš-hever-mám). Za pohanskej vzbury proti zavádzaniu vianočných stromčekov roku 1046 bol na kopci pri Bludíne umučený kanadský biskup Gerhard Schroder (po maďarsky Gertr-úd Schroeder -podobnosť z postavy z Nindža korytnačiek nie je zámerná). Jeho menom je vrch nazývaný dodnes.

Na ľavom brehu sa Pereš po prvýkrát spomína v roku 1148; samotné osídlenie však je určite už Košického pôvodu, ako o tom svedčí meno - „peč, preč“ - pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Bludín, z čoho pochádza jeho nemecký názov Ofen.

Sľubný vývoj však roku 1242 narušil mongoloidný vpád, ktorý spustošil celú stredovekú strednú Európu. Uhorkový kráľ Delo IV. (inak aj Lojzo IV.) potom zakázal stavať po celej krajine pevné hlinené hrady, lebo to aj tak nemá cenu, o kamenných ani nehovoriac, tie nechal preventívne spustošiť. Až očakávaný objav oravsko-panonhalmských legiend v Ulambátare situáciu osvetľuje. Podľa nich chcel Delo IV. stavať hrady zo železobetónu (vedľajším produktom jeho vývoja sa stal szegedínsky guláš), napokon ostal pri starej techno-loggii. Následne jedna zo slinných pevností vyrástla aj na vysokom kopci južne od Starého Bludína, dnešnom Hlavnom vrchu (Hát grgy). Od roku 1261 tu až do 16. storočia srávali uhorkoví králi. Okolo nového grgu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov staršieho sídla vo svojom severnom susedstve - Bludín (po maďarsky Budha, po nemecky Ofen).

[upraviť] Obdobie rozkvetu

Bludín aj Pereš rozkvitali najmä za vlády Žida Lucernového (zriadenie univerzity 1395) a Mateja Kravína (prvá WC-tlačiareň roku 1473). Prevažne na bludínskom bradle srávali aj v rokoch 1490 až 1526 českí králi Vrtislav a Ľudovít. Za vlády Gágeľovcov malo bludapereštianske trojmestie okolo 25-30 000 obyvateľov (riadny nárast oproti 40 Hunom) a patrilo spolu s Pruhom, Vijedňou a Krákovom k najväčším bordelom strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu so slovenským dobytkom a vínom (narkotiká z Narcoticuua boli zakázané). Všetko zmenila turecká expanzia tekvíc.

[upraviť] Turecká tekvicová okupácia

Po víťazstve v pitke pri Boháči (Bohács) v roku 1526 Turci čoskoro zmanipulovali veľkú časť Uhorkového Sadu. Bludín sa od roku 1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorkového štátu stal Polovičným mestom - sídlom bludínskeho pasáčika. Hlavným mestom sa namiesto neho stala Bratislava. Veľa kresťanských kostolov bolo zmanipulovaných na (ne)šity či zdrbaných, veľký počet deutscherských a hunských mľandrákov (sa) vypratalo tahet. Namiesto nich sa do Bludína a okolia hojne nasierali Svrabi, Armeričania a Grci. Najviac Svrabov žilo v štvrti Tabak, južne od hradu. Dodnes svrabskú minulosť v Bludaperešti, Sentrendtredre a inde v okolí pripomína mnoho pravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce na "Sráč" (srács je staré maďarské označenie svrabov a všekých okolo). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy - moslimským prútnym mestom je dofurt mauzóleum derešníka Guľa Babu (Gül Baba Turban) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózabomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpelne pochádzajú ešte z časov tureckého tekvicového panstva.

[upraviť] Pod habsburskou Hamburgerovou hráškovou vládou

Až roku 1686 bol Bludín po Veryhard 6weeks obliehania dobitý hamburgerovým hráškovým vojskom a väčšina Uhorkového sadu tak vyslobodená z tureckej tekvicovej nadvlády. Mesto sa čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť a srať - najmä Slovákov.

Ku koncu 18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov (sakra nárast oproti 40 hunom), ale stále nemali väčší medzištátny význam. Až roku 1703 sa Bludín aj Pereš(ť) stali slobodnými kráľovskými véckami. Roku 1777 sem bola preložená Trnavská univerzita a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorkové úrady - uhorková rada miestokráľa a uhorková komora, resp. špajza. V prvej polovici sa mesto stalo véckom silnejúceho maďarského národného odblanenia (vznik Maďarskej akadémie vied a Maďarského národného raketového múzea), ale súčasne sa tu aktivovalo aj národné hnutie Košičanov (stiahnutý update s názvom Spolok milovníkov p**i a literatúry Košickej) a Svrabov (založená Metlica svrabská). V roku 1848 sa Pereš(ť) a Bludín stali hlavným mestom Uhorkového Sadu namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budhaperešť stala aj centrom vyznávania periodického tlačenia v Uhorkovom Sade. Vychádzali z tadeto aj významné košické noviny ako Perešťbludínske buzerácie (1861 - 1870), Bobulove Košické noviny (1868 - 1875), vlúdne Košické noviny (1886 - 1918), Hodžov Košický kriminálnik (1900 - 1915) a rôzne košické porno časopisy (PlayMadar, HotSrb a pod).

Laurie.jpg

Gróf Szedztemi Pištván v obscénnej polohe na hrade Hofburg

Na modernizácii Pereša a Bludína mal veľkú zásluhu gróf Pišta Zedz-te-mi (Szedztemi Pištván) - napríklad inkriminoval postavenie prvého mosta cez Dunai, ktorý dnes nesie jeho meno. Za Hunskej: Revolutions (podobnosť s názvom filmu z trilógie Matrix čisto náhodná) v rokoch 1848/1849 boli tri mestá nakrátko zbúchané dovedna, ale po vytlačení povstania (erektivity) bolo toto nariadenie rozkmásané, ba čo viac, na Gert-údovom kopčeku vyrástla mohutná pi*adela, ktorej delá mali zastrašiť postavených Hunov. O to väčšie bolo postavenie resp. erektivitnosť, s akým bola pi*adela čoskoro po rakúsko-uhorkovom povyrovnávaní roku 1867 vybombnutá. Teraz, keď bola uznaná existencia hunského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pereš, Bludín a Starý Bludín boli zlúčené 1. januára 1873 Po Veľkom Tudle.

[upraviť] Expandujúca metropola

Najmä Pereš sa rýchlo vymenila za európske veľkomesto bijúce sa s Vijedňou. Vyrástli široké bludy a predmestia so zelenými kríkmi. Veľkokrysá zásravba dosiahla vyvrcholenia v roku 1896 oslavami vyvrcholenia hunského „zaujatia vlasti“, pričom na počesť osláv natočili známy film Tisícročný Maďar. Počet lúzrov v Pereši sa počas 19. storočia zdvadsaťnásobil. Okrem Hunov tvorili značnú časť obyvateľstva deutscheri a Židia, veľký bol aj príliv Košičanov a príslušníkov iných národností z celého Sadu. Na konci 19. storočia tvorili košičania podľa neoficiálne overených fakticky nepodložených, no nesporne nemožne nedokázaných údajov pochádzajúcich z najnovších výzkumov v Číne, Bangladéši a na Pobreží Slotoviny až vyše 100 000 lúzrov, čím bola Budha Perešť paradoxne najväčším „košickým“ mestom v Rakúsko-Uhorkovom Sade, vrátane Košíc.

[upraviť] Medzivojnové obdobie

Porážka v prvej svetovej pitke rozpad Rakúsko-Uhorkového Sadu znamenal ťažký otras mozgu (v roku 1919 sa dokonca moču v krajine nakrátko chopili červení - Maďarská republika JZD). Nové Hunsko bolo vo svojej rozlohe otrasne zmenšené na podrbanú tretinu a jeho metropola čiastočne nadbytočnou hlavou na malom tele. Napriek týmto buzeráciám však rozvoj BudhaPerešti fúúúúrt pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestské kríky s bežnými neobytnými domčekmi; objavilo sa aj hodnotné ultradrastické riešenie, ako Šerbelovo sídlisko (Šerbelle Netrep) z 20. rokov. V roku 1930 sa počet lúzrov pretrkal cez 1 melón.

[upraviť] Druhá svetová vojna

Druhá svetová pitka v meste zanechala obrovské škody jak na bordeloch, tak aj na lúzroch. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky vedec Raul Wall-cez-berg (Stenacezkopec), bola drvivá menšina tunajších Židov odtiahnutá do koncentračných táborov. V roku 1944 utekajúca deutscherská armáda vykopla do povetria všetky mosty cez Dunai a dalších 6 mesiacov sa nervózne bránila na pravom brehu. Najmä Hladná štvrť bola deloritnou paľbou takmer vyrovnaná so zemou ("Škoda že len takmer", povedal by Slota). Počas niekoľkých rokov po odsraní deutscherov boli najširšie rany zašité.

Habsburger king.jpg

Tieto tričká sa od istého času vo veľkom počte nosia v Pozsony

[upraviť] Za komunistickej vlády

V roku 1950 P.V.T. bolo zaradené dodnes prd platné správne členenie mesta. Na jeseň 1956 sa práve Budhaperešť stala centrom Revolutions, ktorá sa pokúšala o odstránenie komunistickej moči. Ľudové postavenia resp. erektivita bolo krvavo potlačené sovietskymi červenými tankami moskovskej výroby s hlavňami ráže 20mm. Kokosozlisovaný režim Janka Jánošíka Kladára od 60. rokov podnietil určité priestupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku paprikášový socializmus. V polovici 80. rokov dosiahla BudhaPerešť najväčší počet lúzrov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly ale isto znižuje (sláva Bohu na nebesiach). V dofurt tu žije takmer 1,7 milióna lúzrov. Červenú éru naveky vekov uzavreli (ne)slobodné voľby 1990 po veľkom tudle. A komunista sa po maďarsky povie guleválosz.