Budha

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Budha
Buddha 00014
Budha tesne po osvietení
Budha - stred
Neskôr Budha pribral a začal sa o seba opäť viac starať
Budha - tucny
Budha po niekoľkých rokoch meditovania

Budha (etymologicky správnejšie, ale nespisovne Buddha; *okolo 623 P.V.T. - † 543 P.V.T. alebo * asi 563 P.V.T. - † 483 P.V.T.), vlastným menom Siddhártha Gautama, bol zakladateľ jedného z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev - budhizmu. V roku 2016 expandoval pán inžinier Budha aj do najvyspelejšej krajiny sveta - Zväz Slovenských Socialistických Republík, do administratívneho územia Bratislavskej Republiky. Prezident a diktátor Andrej Kiska na svoj Instagram napísal príspevok chváliaci Budhizmus ( https://www.instagram.com/p/BLoPEfqgMvt/?taken-by=andrejkiska&hl=en ). Že vraj "DALAJLÁMA má úžasný dar."

[upraviť] Život

Život historického Buddhu je neoddeliteľný od legiend, v ktorých sa stretávame s množstvom čarovného, posvätného a často (nečíslo) aj nebeského. Tento jeho príbeh obsahuje pre západný svet nie vždy ľahko pochopiteľné zákony, princípy a pravdy, ktoré sú avšak na východe už vyše 2500 rokov brané s najväčšou samozrejmosťou, skutočnosťou a najvyššou svätosťou.

Pod pojmom „buddha“ môžeme chápať viacero významov. Slovo buddha v sanskrite a pálijčine znamená prebudený, osvietený a taktiež označuje bytosť, ktorá dosiahla dokonalú realizáciu, osvietenie a definitívne sa tým vymanila z kolobehu zrodzovania sa, tzv. samsáry. Tento stav absolútneho vyslobodenia sa, dosiahnutia „večného šťastia“ sa nazýva nirvána.

Vo väčšine prípadov „Buddha“ písané s veľkým „B“ sa používa pre označenie historického Buddhu, vlastným menom Siddhártha Gautama (Siddhārtha Gautama v sanskrite, Siddhattha Gotama v pálijčine), ktorého životná púť po dosiahnutie prebudenia je predmetom tejto práce.

Siddhártha Gautama je zakladateľom najstaršieho univerzálneho náboženstva – buddhizmu. Bol jedným z najväčších duchovných učiteľov starovekej Indie, kde prežil svoj život, a svojim učením položil základy svetového náboženstva a aj určitého smeru filozofie. Dátumy jeho narodenia a smrti nie sú s úplnou presnosťou známe, ale mnohí historici sa zhodli, že žil v dobe približne od 564/3 p.n.l. do 484/3 p.n.l. Tieto roky sa líšia v rôznych tradíciach a legenda hovorí o jeho smrti v deň 13. októbra.

[upraviť] Bódhisattva

Život a dosiahnutie buddhovstva Gautamu buddhisti vnímajú ako vyvrcholenie veľmi dlhého morálneho a duchovného vývinu jedného Bódhisattvu počas mnohých životov a prevtelovaní sa, tzv. reinkarnácií, znovuzrodzovaní sa. Pojem bódhisattva v sanskrite doslova znamená „prebudená bytosť“ a označuje bytosť, ktorej snažením je dosiahnuť prebudenie pre úžitok všetkých cítiacich bytostí a zároveň označuje Gautamu Buddhu v období pred jeho prebudením.

Bódhisattvova životná púť je zachytená v dvoch súboroch textov pálijského kánonu: Pokolenie buddhov (Buddhavansa) a Zrodenia (Džátaky). Tieto rozprávania a výklady sú pripisované samotnému Buddhovi a pojednávajú o zrodeniach, ktoré predchádzali životu Gautamu, v ktorom dosiahol prebudenie. Buddha pri rôznych príležitostiach objasňoval svoje predchádzajúce životy, ktorými prešiel a spomína ako bol raz brahmanom (člen najvyššej indickej kasty, mudrc, pôvodne kňaz indického boha Brahmu), raz jakšom, inokedy kráľom nágov (nága je sanskritský termín pôvodne v indickej mytológií označujúci polobožskú bytosť s tvárou človeka a telom hada, v buddhistických legendách vystupujú ako ochrancovia Buddhového učenia) alebo dokonca levom...

Džátaky učia, že zdokonaľovanie Bódhisattvu bolo podmienené neustálemu zdokonaľovaniu základných desiatich cností, tzv. páramity, ktoré boli samostatne zachytené v legendárnych príbehoch, ktoré opisujú jednotlivé životy Bódhisattvu (údajne ich bolo 550). Za najznámejší môžeme považovať príbeh o jednom Buddhovom zrodení v princa Vessantara, ktorý obsahuje chválu darovania dovedeného do krajnosti. Po smrti sa Vessantara znovuzrodil v ríši bohov, v tusitskom nebi, kde sa podľa zaužívaného pravidla rodia Bódhisattvovia pred posledným bytím. Tu čakal, kým nadíde správny čas príchodu Buddhu na zem.

[upraviť] Zázračné zrodenie

Bódhisattva sa narodil približne v roku 564/3 p.n.l ako syn kráľa Šuddhódana Gautamu a kráľovnej Máji. Gautamova rodina patrila k Šákjom (kšatrijský rod bojovníkov), ktorý vládol rovnomennej republike Šákja (územie na severe starovekej Indie, dnešný Nepál, odtiaľ pochádza meno Buddha Šakjamuni) s hlavným mestom Kapilavastu. Tradície a legendy hovoria o princovom živote v obrovskom bohatstve v prepychových palácoch, avšak niektoré zdroje poukazujú, že palácmi boli tehlové domy, ktoré sa od hlinených domov v meste líšili iba dĺžkou a výškou.

Podrobnosti Buddhovho života pochádzajú najprv z ústnej tradície zahájenej tými, ktorí ho skutočne videli a poznali, neskôr boli tieto správy písomne zachytené. K príchodu Buddhu na zem sa viaže veľa textov, ktoré sa zhruba zhodujú v osnove rozprávania prikrášleného zázračnými javmi. Hovoria o pohlavnej zdržanlivosti Siddhárhových rodičov, preto sa Bódhisattvovo počatie považuje za nepoškvrnené. Legenda opisuje sen, ktorý sa jednej noci prisnil kráľovnej Máji, v ktorom do jej pravého boku vstupuje biely slon so šiestimi klami držiac biely lotus v chobote. Podľa veštcov to znamenalo narodenie syna, ktorý sa stane svetovládcom, alebo ak sa zriekne svetského života, buddhom. Jeho menom bude Siddhártha, čo znamená „ten, ktorý splnil svoju úlohu“.

Princezná skutočne otehotnela a po desiatich lunárnych mesiacoch na ceste do rodného kraja sa zastavila v parku Lumbiní (dedina v dnešnom Nepále), kde podľa legendy odpočívajúc postojačky a držiac sa konára šalového stromu (Shorea robusta) z jej pravého boku vyšiel Buddha bez toho aby ju zranil. Následne sa hovorí o rôznych zjaveniach, zázrakoch, prijatí božstvami a oslavami celého sveta – od nebies po peklá. Mnoho zdrojov uvádza ako dieťa vykonalo bez pomoci sedem (prvočíslo) krokov v smeroch štyroch svetových strán, v každej jeho stope vyrástli zo zeme lotosové kvety a následne vyrieklo:

Už nikdy sa nemusím zrodiť, lebo toto je moje posledné telo. Teraz zničím a vytrhám korene strastí, ktoré sú spôsobené narodením a smrťou

—Buddha

Deň, kedy sa Buddha narodil, je dňom májového splnu, nazýva sa Vesaka a dodnes je oslavovaný podľa tradícií. Rôzne pramene spomínajú smrť kráľovnej Máji v deň zázračného narodenia Buddhu, pár alebo sedem dní neskôr. Siddhárthovu matku nahradila Májina mladšia sestra Mahápradžápatí, ktorá bola taktiež druhou manželkou Siddhárthovho otca, s ktorým mala syna Ánandu (len o pár dní mladšieho od Siddhárthu) a dcéru Sundari.

[upraviť] Princ Siddhártha

[upraviť] Predpoveď veštcov

V priebehu osláv narodenia princa v Kapilvastve si ho prišiel uctiť veštec Asita, ktorý žil v Himalájach a vďaka magickým vlastnostiam sa dozvedel o narodení Buddhu. Jedna legenda hovorí o Asitovi ako o tom, ktorý vyhlásil, že dieťa dosiahne najvyššie Poznanie a stane sa Buddhom, druhá mu pripisuje načrtnutie dvoch možností princovej budúcnosti – nadobudnutie buddhovstva alebo stanie sa všemocným vládcom – následkom čoho mali byť prizvaní ôsmi veštci, ktorí všetci predpovedali dve možnosti, okrem najmladšieho z nich Kóndaňňa, ktorý bol tým, kto jednoznačne určil budúcnosť dieťaťa – dosiahnutie prebudenia. Následkom tejto predpovede, otec Šuddhódana, ktorý chcel mať zo syna veľkého vládcu, držal Siddhárthu mimo náboženských učení, mimo vedomia ľudského utrpenia, zahŕňal ho luxusom, postavil pre neho tri (prvočíslo) paláce a snažil sa plniť všetky jeho priania.

[upraviť] Kráľovské detstvo

Legendy neobsahujú príliš z Buddhovho detstva. Prvých sedem (prvočíslo) rokov mala jeho výchovu na starosti jeho teta Mahápradžápatí, neskôr sa začal vzdelávať a zdokonaľovať v ovládaní šesťdesiatich štyroch (číslo) umení zo známej listiny, kde boli zahrnuté mnohé disciplíny od písania, matematiky až po lukostreľbu. Niektoré tradície hovoria o princovej neskutočnej zručnosti a výnimočnosti v každom jednom odvetí, kde mnohokrát prekonával aj svojich učiteľov.

V povestiach sa spomína neobvyklá príhoda, kde sa mladý bódhisattva počas slávnosti orby zameral na svoj dych a zažil tak duchovnú skúsenosť (zjednotenie mysle – samádhi – prvý vnor), ktorá sa neskôr stala kľúčom k jeho prebudeniu.

[upraviť] Dospievanie po strasť

Podľa legendárnych buddhových životopisov, keď dosiahol Siddhártha šestnásť (číslo) rokov, rozhodlo sa o jeho uzavretí manželstva. Za ženu si zobral tak isto starú, veľmi krásnu sesternicu menom Jašódhará (alebo Gópá, Bimbá).

Nasledujúce roky sa úspešne darilo držať princa v luxuse, v radovánkach bez vedomia trápenia a strasti, až kým sa princ počas vychádzok mimo palác nestretol s nevyhnuteľným utrpením, ktoré sprevádza ľudský život, v podobe troch (prvočíslo) stretnutí:

  1. s chorobou v podobe veľmi chorého človeka ponechaného bez pomoci svojmu osudu,
  2. so starobou v podobe starého muža, ktorý kvôli svojmu veku nebol schopný žiadnej činnosti
  3. so smrťou, keď uvidel smútočný sprievod smerujúci k hranici.
  4. nakoniec, vďaka štvrtému stretnutiu s potulným askétom, v ktorého očiach rozoznal hlboký mier, si Siddhártha uvedomil nestálosť všetkého svetského a rozhodol sa nájsť vyslobodenie pre dobro všetkých živých bytostí.

Vo veku dvadsať deväť rokov (asi skôr, lebo je to prvočíslo, i keď niektoré zdroje uvádzajú dvadsať sedem), v dobe príchodu jeho syna na svet, ktorý dostal meno Ráhula (puto), sa rozhodol Bódhisattva zavrhnúť svetský život a vydal sa na púť bez domova hľadať pravdu a mier.

[upraviť] Hľadanie pravdy

[upraviť] Dvaja mudrci

Princ Siddhártha sa vydal smerom na juhovýchod, odrezal si vlasy, zbavil sa šperkov, oblečenia a na seba si vzal jednoduchý oranžový odev. V tejto chvíli sa z neho stal prostý putovný mních, tulák bez vlastného majetku, odkázaný na dobročinné dary ľudí. Hlavným zmyslom jeho hľadania bolo nájsť dôvod ľudského utrpenia a možnosť ako ho ukončiť.

Postupne prišiel do Vaišalí, kde sa stal žiakom významného askéta Áradu Kálápu. Keď dosiahol Gautama rovnakú úroveň ako jeho učiteľ pochopil, že toto učenie ho doviedlo len k vysokému stupňu duševnej koncentrácie a nie k ukončeniu trápenia, osvieteniu a nirváne.

Pokračoval vo svojej ceste do hlavného mesta Magady-Rádžagrhy, kde sa stretol s kráľom Bimbisárom. Následne sa pridal k 700 stúpencom Udraku Rámaputru, ktorého učenie si taktiež rýchlo osvojil a dosiahol posledný stupeň duševnej koncentrácie. Starí indickí mudrci nemohli v duchovnom učení pokračovať ďalej a Siddhártha si uvedomil, že nie je nikoho, kto by ho ďalej mohol učiť a že najvyššiu pravdu musí nájsť v sebe samom.

[upraviť] Vyhrotenie askézy

Princ Siddhártha sa znovu vydal na cestu, tentoraz sprevádzajúc ďalšími piatimi stúpencami: Kóndaňňa, ktorý predpovedal jeho buddhovstvo, a štyria synovia ostatných veštcov – Bhaddija, Vappa, Mahánáma a Assadži. Spoločne putovali smerom ku Gaji a usadili sa v Uruvilve (dnešná Bódh Gája), blízko rieky Nairaňdžáná. Zo Siddhárthu sa stal Šákjamuni (šákjovský mudrc) a uchýlil sa k extrémnej askéze, postupne znižovali dávky jedla až sa dostal na absolútne minimum. Takto zotrval šesť rokov, jeho telo úplne vychudlo a telesná sila ho opustila. V tomto kritickom stave bol blízko smrti. Biedna fyzická kondícia mu nedovoľovala poriadne meditovať a začal uvažovať o zbytočnosti extrémnej askézy.

Niektoré zdroje spomínajú zjavenia rôznych božských bytostí, ktoré poukazovali na nesprávnosť tejto cesty. Po incidente, pri ktorom sa Bódhisattva skoro utopil v rieke, sa rozhodol ukončiť zbytočnú askézu, kvôli čomu ho opustili jeho piati spoločníci a pokračoval vo svojom hľadaní zlatou strednou cestou.

[upraviť] Prebudenie

[upraviť] Súboj s Márom

Šakjamuni, plný nových síl so spomienkou na meditatívny stav v detstve, sa usadil pod figovník (Ficus religiosa, bódhivrkša- strom precitnutia) plne rozhodnutý, že nevstane pokým nedosiahne dlho hľadanú pravdu, nirvánu. Podľa buddhistických textov sa Mára (Pán smrti, buddhistický démon, vládca samsáry) dozvedel o Siddhártovom úmysle a s rozhodnutím ukončiť jeho úsilie vyslal svojich troch synov a tri dcéry aby ho pokúšali. Bódhisattva bol ale silnejší a podarilo sa mu odolať všemožným rozkošiam, lákadlám a nesplneným žiadostivostiam, ktorými sa ho snažili vytrhnúť z pohrúženia. Keď Mára videl, že neuspel, vyslal na Siddhárthu všetkých zlých duchov, ale Bódhisattva premenil v mysli zúrivú nenávisť diabolských duchov na neškodnú detskú hru a tak sa mu podarilo poraziť zlovestného Máru a mohol sa oddať meditácií. Táto príhoda je mnohými buddhistami považovaná za vyvrcholenie Bódhisattvovho úsilia, pretože dosiahnutie osvietenia umožňuje iba [víťazstvo] cností nad všetkými putami, ktoré bytosti zväzujú.

[upraviť] Rozjímanie a nirvana

Počas prvého bdenia (prvá tretina noci) prechádzal Siddhártha postupne štyrmi štádiami meditácie – vnormi, džhánmi (označujú vysokú mieru sústredenia) – čím dosiahol dokonalé zjednotenie mysli, oslobodenej od všetkých myšlienkových predstáv, sklonov, citových hnutí, plne koncentrovanej a duchaprítomnej. S mysľou v tomto stave sa zameral k poznaniu týkajúceho sa spomienky na minulé zrodenia. Postupne prenikal mnohými rozmanitými osudmi až sa rozpamätal na všetky svoje predchádzajúce existencie. Takto nadobudol prvé poznanie, ktorým rozptýlil nevedomosť vzhľadom k minulosti.

Svoju pozornosť teraz obrátil k vnímaniu miznutia a znovuobjavovania všetkých ostatných bytostí v samsáre podľa ich karmických (karma – v buddhizme označuje zákon príčiny a následku) dispozícií. Jeho „božské oko“ mu umožnilo vidieť nekonečno prežitých životov, smrtí a znovuzrodení. Týmto dosiahol počas druhého bdenia noci druhé poznanie, ktoré mu umožnilo presvedčiť sa z vlastnej skúsenosti o pravdivosti náuky o znovuzrodzovaní a o platnosti karmického zákona. Taktiež získal vedomie celého globálneho diania, samsáry, čím sa stal vševedúcim a v podstate nemohol v budúcnosti očakávať nič nové.

V tretej tretine noci, v treťom bdení, dosiahol tretie poznanie, ktoré je najdôležitejším aspektom jeho osvietenia. S plným vedomím minulosti aj budúcnosti sa tentoraz zameral na pochopenie zaniknutia asáv (asávy - zákaly mysle). Uvedomil si, že hlavným dôvodom cyklu znovuzrodzovania a pôvodom strastí sú asávy – štyri jedovaté myšlienky: túžba po zmyslových zážitkoch (káma), túžba po pokračovaní života - dianie (bhava), vášeň po nesprávnych názoroch (ditthi) a nevedomosť (avidždžá).

Toto je strasť, toto je pôvod strasti, toto je ukončenie strasti, toto je cesta, ktorá vedie k vyhasnutiu všetkých strastí. Toto sú jedovaté myšlienky, toto je ich pôvod, toto je ich ukončenie, toto je metóda úplného víťazstva nad všetkými jedovatými myšlienkami.

—Buddha

Uvedomením a overením si týchto štyroch právd o pôvode strasti sa jeho myseľ oslobodila od asáv, čím dosiahol najčistejšieho stavu mysle, stal sa Buddhom.

Ukončené je zrodzovanie, naplnení je život svätý, vykonané, čo bolo treba vykonať, nebude nič z tohto v budúcnu.

—Buddha

V túto noc za splnu mesiaca vaišákha (apríl-máj) na svoje 35. narodeniny dosiahol Siddhártha Gautama dokonalé poznanie, buddhovstvo. Táto premena je počiatkom histórie buddhizmu ako náboženstva. Buddhovými slovami:

Je to sféra, ktorá nie je ani zem, ani voda, ani oheň ani vzduch..., ktorá nie je ani tento svet, ani onen svet, ani slnko, ani mesiac. Je iba koncom strastí.

—Buddha

Buddhistická tradícia hovorí, že dosiahnutím nirvány mohol Buddha odvrhnúť svoje telo a bytie, avšak rozhodol sa pre obrovské sebaobetovanie – pomoc ľudstvu a šírenie svojho učenia, aby každý mohol pretrhnúť reťaze znovuzrodzovania sa.

[upraviť] Po dokonalom prebudení

[upraviť] Prvých sedem týždňov

Nasledujúcich štyridsať deväť dní po dosiahnutí nirvány pobudol Buddha v meditácií a vo formovaní nových názorov:

Prvý týždeň sedel pod stromom Bódhi, prežíval šťastie oslobodenia a zvažoval, čo zažil. Siedmy deň rozjímal o zákone všeobecného vznikania a vytvoril poučky, ktoré sa stali jadrom filozofického učenia buddhizmu.
Druhý týždeň na znamenie hlbokej vďačnosti sústredením uctieval strom Bódhi.
Tretí týždeň potvrdil Bohom dosiahnutie Prebudenia, v okruh pätnásť metrov od stromu Bódhi neprestajne pochodoval sem a tam.
Štvrtý týždeň strávil v dome klenotov, vytvorenom Bohmi, premýšľaním nad zložitosťou učenia a dielom, ktoré bude treba uskutočniť.
Piaty týždeň meditoval pod stromom Adžapála v susedstve stromu Bódhi. Keď išiel okolo bráhman, Buddha ho poučil o väčšej dôležitosti prekonania zlého v sebe nad narodením v kaste. Iné tradície hovoria o pokúšaní Buddhu troma Márovými dcérami počas tohto týždňa.
Neplatí výsada narodenia, ale len vlastné úsilie.

—Buddha

Šiesty týždeň pokračoval Buddha k stromu Mucilinda na brehu jazera rovnakého mena, kde si užíval šťastie oslobodenia. Boli to dni veľkého nečasu, dažďu a chladu. V tom sa zjavil kráľ Nágov, Mucilinda, ktorý sa vztýčil nad Buddhovou hlavou a poskytol mu tak ochranu.
Siedmy týždeň kľudne prežil pod stromom Rádžatána („kráľovské sídlo“) a v posledný štyridsiaty deviaty deň meditácií prechádzala okolo obchodná karavana s dvoma obchodníkmi menom Trapuša a Bhallika, ktorý sa stali prvými učencami Buddhu. Začal však pochybovať nad metódami odovzdávania jeho učenia. V tom sa mu zjavil boh Brahma Sahampati, ktorý ho naviedol na šírenie učenia – dharmy (Buddhovo učenie).

[upraviť] Návrat domov

Buddha dospel k rozhodnutiu zasvätiť ako prvých do svojho učenia svojich predchádzajúcich učiteľov Áradu a Udraku, zistil však, že sú už po smrti. Vydal sa teda zaučiť svojich piatich bývalých spoločníkov, ktorí ho opustili. Sprvu ho odmietali, nakoniec však prijali jeho učenie a stali sa prvými, ktorí pomocou dharmy dosiahli vyslobodenie. Spoločne vytvorili základ mníšskeho spoločenstva – sanghy – ktorého úlohou bolo šíriť dharmu. Nasledujúce týždne a mesiace Buddha venoval šíreniu dharmy, ktorá oslobodzovala novo pridaných učeníkov, medzi ktorých patril napríklad aj Kráľ Bimbisára.

Po necelom roku, od dosiahnutia nirvány, sa Gautama Buddha rozhodol prijať pozvanie svojho otca a vydal sa tak na dvojmesačnú cestu domov, na ktorej ho sprevádzala veľká družina jeho žiakov (údajne dvadsať tisíc mníchov). Cestou šírili dharmu a priberali ďalších stúpencov. Po siedmych rokoch sa tak vrátil do svojej domoviny, kde ho s očakávaním privítalo celé kráľovstvo, vrátaneho jeho celý čas vernej ženy Jašódhary so synom Ráhulom.

Postupne sa na jeho učenie obracali všetci jeho blízky, nevlastný brat Ánánda, mladý syn Ráhula a aj Buddhov otec - kráľ Šuddhódana. Siddhárthova teta a zároveň nevlastná mama Mahápradžápatí s jeho ženou Jášodharou, založili ženský mníšsky rád – sanghu. Všetci títo príbuzní vrátane žien dospeli k osvieteniu, oslobodeniu a večnej pravde a stali sa šíriteľmi dharmy. Bolo im tak bohato vynahradených sedem rokov zármutku nad zdanlivo strateným princom. Takisto sa uvádza, že osemdesiat tisíc Šákjov sa vydali cestou za oslobodením, ktorú odhalil ich bývalý princ Siddhártha Gautama , z ktorého sa stal Gautama Buddha alebo Buddha Šakjamuni.

[upraviť] Veľké Úplné vyvanutie

Buddha prežil nasledujúcich štyridsať päť rokov neúnavným hlásaním dharmy a motivovaný súcitom putoval z miesta na miesto v severnej Indii. Prešiel tak tisíce míl a tisíce ľudí, ktorí sa zhromaždili kdekoľvek kde sa usadil, oboznámil s jeho učením.

Na jeho osemdesiate narodeniny, po požití jedla, silno ochorel. Buddha vedel, že sa jeho pôsobenie na zemi schyľuje ku koncu. Zaujal polohu leva (ľahol si na pravý bok smerom na západ s hlavou podopretou rukou) a v prítomnosti svojich najbližších spoločníkov o polnoci dosiahol veľké úplné vyvanutie – Parinirvánu. Jeho posledný život na zemi sa skončil a stal sa navždy voľným.

Jeho učenie sa rýchlo šírilo a dostalo sa do väčšej časti Indie, v neskorších storočiach preniklo na Srí Lanku, do juhovýchodnej Ázie, v pozmenenej podobe sa dostalo do Číny, Kórei a Japonska a ovládlo tiež Tibet a Mongolsko. V dnešnej dobe dosahuje pomerne veľkú popularitu aj v Európe alebo v Amerike a stále viacej ľudí nachádza v Buddhovom učení pravdu a vydáva sa cestou, ktorú odhalil pred viac ako dvetisíc päťsto rokmi.

[upraviť] Záver

Bohužiaľ, historických faktov o Buddhovi je iba veľmi málo, jeho nasledovníci sa sústredili skôr na zaznamenanie jeho učenia ako na detaily jeho života. Dnes vieme o viacero rôznych zdrojoch, z ktorých môžeme čerpať informácie o Buddhovom živote. Ide o rôzne interpretácie života Buddhu, ktoré sa od seba navzájom líšia vo veľkej väčšine detailov. Najlepšie svedectvo o Buddhovom živote pochádza z ústnej tradície, ktorá bola počas histórie zaznamenávaná a prepisovaná v rôznych písomnostiach.

Najstarším a najviac dôležitým budhistickým dokumentom je Pálijský kanón z 1.st. p.n.l., ktorý je zbierkou posvätných textov Tripitaka. Tieto texty evidujú len veľmi málo zo života Buddhu, je v nich napríklad zmienka o Buddhovom opustení domova. Prvý kompletný Buddhov životopis napísal básnik Ašvaghóša v 1st. n.l. pod menom Príbeh Buddhovho života (Buddhacarita). Jedná sa o mytologický životopis vo forme epickej básne, kde autorovi nešlo o historickú vierohodnosť. Toto dielo sa stalo základom mnohých legiend o Buddhovom živote, vychádza z neho čínska aj tibetská verzia. Aspekty Buddhovho života sú zachytené taktiež v diele Lalitavistara Sutra.

V mojej práci som sa snažil zachytiť cestu Gautamu Buddhu za dosiahnutím nirvány, ktorá podľa legiend začína, ďaleko pred jeho narodením ako Siddhártha Gautama. Pokúsil som sa zohľadniť rôzne verzie príbehu, ktoré som mal k dispozícií s ohľadom na niektoré detailnejšie rozprávania, ktoré predchádzali jeho dosiahnutiu pravdy. Cieľom mojej práce, bolo kompletné zachytenie toho, čím musel Buddha prejsť, aby dospel k prebudeniu a okolností, ktoré sa diali tesne po tom. Moja práca neobsahuje obsah Buddhovho učenia a ani základné buddhistické praktiky. Vypracovanie tejto práce ma veľmi bavilo a oboznámil som sa so životom jedného z najväčších svätých mužov, ktorý kráčali po zemi, akým Gautama Buddha nepochybne bol.

Nekresťanské témy na NECYKLOPÉDII. Evil pope2
Praying hands

Lietajúce špagetové monštrumAxis MundiApiBožské pomeloBudhaBudúce výskumy religiozity religionistovErev šabatReinkarnácia a ChasidizmusSlobodomuráriΟυροβςaβóροςแม้วโครซัค วินเด้าส์ReptiliániSatanČertTeória o vzniku teóriíVesmírni ľudoviaVeľká TreskaČubizmusProfesor DawkinsSafinizmusCthulhu

Apage!!!    Tieto príspevky sú výsledkom rôznych aj zvrátených náboženských predstáv a my vôbec netušíme, ako sa sem dostali! Akási zlomoc tu bola asi!