Deň

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Earth-terminator

Tu vidíme, ako to asi funguje. Niekde je deň, niekde Boh robí noc a ľudovia proti nemu bojujú tým, že robia svetlá, pokiaľ na to majú peniaze.
Deň nie je všade naraz a teda nie je jasné, voči ktorému miestu to Boh počítal.

VTN VEDECKÝ TÍM   NECYKLOPÉDIE
odporúča článok Deň,
pretože odhaľuje odborné fakty.

Tento článok môže byť použitý
ako referencia v odborných kruhoch.

"A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. ... A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. ... A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň."

- Mojžiš?

"Ženská minuta v kúpeľni trvá v priemere tak dlho ako mužský skok na pivo"

- Neznámy uživateľ Facebooku

Slovo Deň označuje:

  1. Čas jednej otáčky zemegule okolo jej osi[1] - na Zemi je to ±24 hodín, ak ste na inej planéte alebo asteroide, použite miestne číslo.
  2. Súvislú dobu, počas ktorej je slnko nad horizontom, teda čas keď nie je noc. Cez deň je svetlo, v noci je tma, hoci dnešní ľudovia vedia oboje zmeniť, buď skrytím sa v nejakej stavbe, diere alebo čomsi podobnom, alebo rôznym osvetlením.

[upraviť] Vznik dňa

Veriaci tvrdia, že deň stvoril Boh a to hneď prvý deň. Ak sa zadívame na citát z Genesis, ktorý je horeká, na samom najvrchnejšom okraji ťejto stránki, vidíme problém. Prvý deň má koniec (hoci tiež nie celkom celkom kóšer), ale nemá začiatok. Má večer, nemá ráno. Zaslúži si takýto deň, aby sa volal prvým dňom? U nejakého obyčajného dňa by sme to prepáčili, ale hneď u prvého?

Navyše, vtedy ešte nebolo Slnko. Môžeme sa spoľahnúť, že Boh zhasol a zasvietil v správny čas? Čo ak si tie prvé tri (prvočíslo!) noci schrupol viac. Kto nám zaručí, že tie dni boli rovnako dlhé, veď mohli trvať aj tisíc či milión rokov? (Lužisti s týmto do istej miery počítajú.)

Ďalšou otázkou je, či bolo svetlo aj na druhej strane zemegule (odvrátenej od Boha), pokiaľ teda zdrojom svetla bol sám Boh. Pokiaľ tam bola tma, tak tá strana sveta nebola stvorená za šesť (číslo) dní, ale len za tri, čo by naznačovalo, že tá strana zemegule je menejcenná a diskriminovaná. Pokiaľ Boh svietil nejako inak, tak tento posledný problém nie je problém. Vznikne problém, čo teda svietilo, lebo okrem Boha a Zeme nič iné ešte nebolo.

Religionisti sa týmito otázkami tiež zaoberali v článku Genezis a narazili na podobné problémy.

[upraviť] Súčasný stav

Počnúc stvorením Slnka sa dni a noci striedajú pravidelne. Dnešné dnes sa stane včerajškom a svetlý zajtrajšok sa stane šedivým až čiernym dneškom. Kvôli jednoduchosti počítame deň podľa otáčania Zeme, nie podľa striedania svetla a tmy, čím sa rúhame Bohu. Pre veriacich trvá deň od jedného východu slnka do druhého východu, ak Slnko nevyjde, veriaci nemajú deň. Na póloch trvá deň 6 mesiacov a teda sa tam ľudia (opäť len veriaci) dožívajú len nejakých 140 dní, čo nie je ani pol roka.

[upraviť] Členenie dní

Dni sú pomerne dlhé, preto sa členia na kratšie úseky.

Takmer každý deň má 24 hodín, z čoho vyplýva, že hodina je jednotka dĺžky. Či je to 24 preto, že sa tak rozhodol Boh a teda prinútil Zem, aby sa voči novovytvorenému Slnku začala[2] otáčať okolo svojej osi práve raz 24 hodín, alebo sa tak rozhodli ľudovia, a teda len rozdelili dĺžku otočenia sa Zeme okolo osi voči prastarému Slnku na 24 častí, to nevieme. Ale je nám to vcelku fuk.

Dĺžkovou jednotkou na členenie hodiny je minúta, a tej zas sekunda. Tu sa delí na 60 častí a nie je to doba otočenia sa Zeme okolo osi, ale doba obehu príslušnej ručičky okolo celých hodín. Opäť nevieme, či sa tak rozhodol Boh, Špagetové Monštrum, alebo ľudovia.

Potom poznáme aj kratšie dĺžkové jednotky, ale tie už len delia sekundu desiatimi, stomi atď. Jedna z tých malých sa volá na nose kunda.

[upraviť] Špeciálne typy dní

Osobitným prípadom dňa je týždeň, ktorý je sedemkrát dlhší ako obyčajný deň. Občas ku dňu pridajú nejakú tú sekundu či inú kundu, pretože Zem oproti hodinkám mešká.

Šeciálnym typom sú od samého počiatku aj dni voľna. Tie vznikli podľa toho, koľko dní z týždňa (sedem je prvočíslo, takže preto ho božstvá používali radšej ako obyčajný deň) bohovia tvorili a koľko potom odpočívali. Boh tvoril šesť dní a deň odpočíval, Monštrum tvoril štyri dni a tri dni odpočíval. Preto je lepšie byť pastafariánom.

[upraviť] Referencie

  1. Os je taký malý pruhovaný muh, Arpádko, 2004
  2. Kým nebolo Slnko, bola by hádam kravina, aby sa Zem točila. Voči komu, preboha, a načo? Voči Bohu? Veď ten hádam nebol furt na jednom mieste, resp. bol všade a teda nikde.


V iných jazykoch