Dementkracia

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

"Ak Vy neprídete k demokracii, demokracia príde k Vám!"

- George W. Bush - nedemokratickým krajinám
Dementkracia
Americká demokracia
Ak neprídeš k demokracii

Dementkracia (alebo demokracia, demogrcia, demokratúra) je politický systém. Pochádza zo slov deimos - čo môže znamenať hrôza, alebo démon a slova Kratos, ktoré môže znamenať ukrátený, krátky, alebo karty, prípadne kráter. Podľa latinských zdrojov slovo demokracia pochádza zo slov Dcemones (démoni) a Krácia (kráčať), čo voľne preložené môže znamenať čosi ako „kráčanie s démonmi“.

V politike dnes tieto grécke, či latinské slová nadobudli trochu iný význam, takže väčšina demokratov dnes požíva definíciu „Demokracia je vláda našich“, respektíve „vláda ľudu“. Čiastočne sa táto ľudovláda dezinterpretuje. Problém je v tom, že demokracia už v starom Grécku platila pre ľud, ktorý niečo vlastnil a nie tzv. grécky plebs.

[upraviť] História demokracie

Podľa definícií je teda jasné, že dementkracia má svoje korene ešte pred Kristom v starovekom Grécku.

[upraviť] Intro

Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým:

Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých... a demokracia im to poskytne...
Mladí budú chcieť práva starých, ženy práva mužov, cudzinci práva domácich... a demokracia im to poskytne...
Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie... a demokracia im to poskytne...
A keď sa zločinci dostanú k moci, ovládnu demokraciu a vznikne horší systém ako je vláda monarchov, či oligarchov...

Sokrates

[upraviť] Grécka cesta

Roman Election

V starovekom Grécku v čase jeho rozkvetu, t.j. ešte pred vstupom do , vládli rôzni zvrhlí cisári a dvorných šašov im robili tiež rôzni filozofi, ktorí spestrovali aj tak pestrý život svojich pánov. Filozofi hľadali nejaké logické zdôvodnenie toho prečo by sa mohli viacerí obyvatelia krajiny s vládcami deliť o víno, kúpele, a teda aj prostitútky, či prostitútov.

Tak sa stalo, že cisári nehýrili sami, ale svoje orgie vykonávali v skupinách spolu s ďalšími majetnými spoluobčanmi. Títo ovčania boli špičkovými preborníkmi športovej disciplíny, ktorá je v súčasnosti na Slovensku populárna pod názvom vriťolezectvo. Vznikla tak spoločenská vrstva, ktorá sa niekedy pohádala, kde sa bude dnes párty konať.

Takéto hádky boli úplne zbytočné. Tak sa stalo, že niekto vymyslel, že by sa o tom mohlo hlasovať vo voľbách. Hlasovalo sa hádzaním papierikov do takého koša. No a po viacnásobných opiciach a oknách sa pod vplyvom vymierania mozgových buniek a drístov zo strany filozofov stalo, že vládci sa „zhodli“, že ten u koho sa orgie konajú je až do ďalšieho hlasovania ich šéfom... vtedy ešte predsedom parlamentu.

Podľa niektorých zdrojov toto rozhodnutie padlo 1. apríla, čo mal byť žart, ale ostatní to ako vtipno nepochopili, respektíve sa chytili myšlienky, že tá tzv. „demokracia“ je skvelý marketingový ťah na vznik novej etapy feudalizmu. Podľa historických faktov, respektíve aj schopnosti počítať roky, sa teda dá konštatovať, že dementkracia je staršia ako Ježid a tým pádom je aj staršou skostnatenou demagógiou ako je kresťanstvo. Môžeme smelo povedať, že ľudstvo si zo všetkého najviac necení pokrok a logiku starnutia, ale iba púhe tradície.

[upraviť] Zánik demokracie

Demokracia bola časom po tom ako kdesi v údolí rieky Jordán začal vyvádzať nejaký spasilteľ zanikla a bola nahradená pokrokovejším druhom politiky, ktorý sa nazýva kresťanstvo. Toto kresťanstvo členov sekty pálilo na križiackych výpravách spolu s bosorkami. Časom kresťania vynašli kníhtlač a potom aj prvú knihu, ktorá sa volala Biblia. Tam, kde si ľudovia nedali povedať bojovali kresťania s pohanmi menom demokrati aj tridsať rokov.

Po čase demokracia prešla do latentného štádia a zdalo sa, že je od nej [pokoj]. Svetu vládli králi a parlament a vplyv na myslenia národov si vzali pod patronát členovia kňazských syndikátov, teda farári. Systém vládnucej moci bol v tomto čase viac-menej dedičný.

[upraviť] Renesancia demokracie

K nástupu demokracie k moci došlo potom ako sa moc dostala do nekontrolovaných rúk priemyselníkov v 19. storočí, ktoré poznáme ako storočie pary. Tí čo v tomto čase vlastnili majetok sa volali kapitalisti a zriadenie, ktoré začalo nahrádzať feudalizmus sa po nich nazvalo kapitalizmus. Kapitalizmus bol systém identický s feudalizmom, len v kapitalizme sa nechodilo otročiť na panské polia, ale ku kapitalistickým strojom. Plebejcov feudalizmu, teda nevoľníkov vtedy nahradili robotníci.

Modernú demokraciu si kapitalisti vytiahli zo smetiakov potom ako iní kapitalisti (Marx, Engels, Lenin...) vymysleli komunizmus.

[upraviť] Súčasná Dementkracia

"Za to, že neviem, čo zrada, klam, že život to je pre mňa dar, nie utrpenie, klamstvo, mar, vďaka ti, slávny Február!"

- Mikuláš Dzurinda

V súčasnosti je výstižnou definícou dementkracie vedecké konštatovanie o tom, že v jej prípade sa jedná o demagogickú slovnú vsuvku, ktorou sa manipulujú davy k tomu aby rešpektovali hŕstku vyberačov štátnych pokladníc. Štátne pokladnice sa v dementkracii napĺňajú formou daní, rozpredávania štátneho majetku (AKA privatizácie) a štátnych dlhov a vyprázdňujú ich dcérske spoločnosti finančných korporácií, t.j. firmy, ktoré sú oficiálne registrované ako politické strany.

Biele kone[1], teda reprezentanti, ktorí sú za politické strany v dementkracii nominovaní sa nazývajú politici. Politici, ktorí v dementkracii disponujú mocou majú rôzne krycie názvy a podľa hierarchie verejného účinkovania sa nazývajú poslanci, premiéri, ministri alebo sa nechajú titulovať pán prezident.

"Komunizmus sa bál, že budeme niečo chcieť - kapitalizmus sa snaží aby sme chceli všetko."

- Pavel Kosorin

Súčasná dementkracia je účinná hlavne preto, lebo sa skrýva za chrbáty plebejcov, ktorí okrem dlhov, závislosti od energií a mediálnej komunikácie akokeby odobrujú moc v rukách už zmieňovaných bielych koní. Oficiálne to všetko budí prvý dojem, že ten, ktorý je pri moci sedí vo vládnej vrstve krajiny no v skutočnosti tomu nie je tak. Pri moci je ten, kto tú vládu financuje počas reklamnej kampani oficiálne známej ako voľby.

Antagonizmom (počuj opakom) voči demenkracii je socializmus. Medzi dementkraciou a socializmom je údajne najväčším rozdielom, že:

  • v socializme (je)bola vládna moc pod patronátom politbyra a teda oficiálne aj pracujúceho ľudu. Toto politbyro sa pod pevnou rukou jednotlivca (Lenin, Stalin, Brežnev, Mao tse Tung, Husák, Castro...) drží pri moci desaťročia a väčšinou na konci karty rozdá matka príroda... respektíve koktejl z nejakých jedov.
  • v dementkracii je hlavná sila v neviditeľnej ruke trhu. V ideálnom prípade každých päť rokov sa rozhodne, či niekto, kto si hovorí politik, nemá lepšiu mediálnu kampaň. Na tomto základe je postavená existencia všetkého možného, či nemožného v obidvoch systémoch.

Dnes vraj existujú štyri druhy dementkracie:

  1. Americká vojenská dementkracia - Bušizmus (USA, Austrália...) - asi to má niečo spoločné so stepnými polopúšťami, ktoré sa nazývajú „buše“
  2. Zimbabwianska farmárska dementkracia - Malária (Zimbabwe, ...) - Udržiava ju pri živote veľký zimbabwianský farmár Mugabe.
  3. Sovietska leninská dementkracia (Rusko, Čína; Severná Kórea) - je jediný prosperujúci systém. Funguje a ničí sebavedomie vyspelým dementkraciám kvôli tomu, že dokazuje ekonomickú prosperitu vďaka existencii autoritatívneho vládnutia a možnosti udeľovať trest smrti.
  4. Slovenská mafistická rozkrádačská dementkracia - patri medzi vyšší level vlády Mafie, ktorá je infiltrovaná medzi tzv. biele goliere. Aj tu sa udeľujú tresty smrti, len si ním nešpiní svoje ruky súdnictvo.
  5. ... a mnohé iné klany, ktoré rozoberajú výpalné známe ako dane, odvody, poistné... Vládna moc má v rukách silové rezorty, ktoré bránia hlavný demokratický princíp, ktorým je ochrana nahrabaného súkromného majetku hŕstky vyvolených kápov. Obyčajní bežní ovčania, živoria v existenčnom strachu a potrebe uťahovania opaskov...

[upraviť] Humanitárne bombardovanie

Modernými spôsobmi šírenia dementkracie bývajú mediálne kampane oficiálne nazývané ako „revolúcie“. Tam, kde to nejde podobrotky sa dementkracia môže šíriť iným spôsobom ,ktorý nazval istý český politik menom Václav Havel ako „humanitárne bombardovanie“. Václav Havel mal talent pre ľudskosť a cítil dobre aj s kriminálnikmi. Výsledkom takéhoto citlivého pôsobenia bombardérov na svet sú rôzne moderné a prosperujúce krajiny ako napríklad:

  • Izrael a Palestína - v podstate to je jedno
  • Srbsko - áno aj Európu treba zbombardovať keď treba...
  • Afganistan - krásny príklad ako spôsobiť demokraciu na úplne odlišnej kultúrnej úrovni... ázijským pestovateľom maku sa demokracia veľmi hodí.
  • Irak - ľud Iraku má podľa západných kultúr na začiatku 2. tisícročia konečne život aký si táto babylonská kolíska civilizácie zaslúži... hlavne tá kontrola cien ropy je dôležitá.
  • Libya - pôvodne chudobná krajina kočovných arabských národov je po pár mesiacoch bombardovania na ceste ku slobode... v podstate podobné ako v Iraku. V Líbyi došlo k ďalšiemu pokroku - zizstilo sa, že bombardovanie a ostreľovanie vládnych síl sa dá nazvať aj „bezletová zóna“.
  • Azerbajdžan - táto krajina sa zapíše do svetovej histórie svojim významom pre výrazný podiel na likvidácii zbrojného potenciálu z obdobia studenej vojny.
  • ...

Po hlbokom, ale aj plytkom, zamyslení sa dá skonštatovať že pôsobenie demokracie na bežného ľuda, je to najlepšie, čo môže ľudo podstúpiť. Ani stúpanie do hovna sa jej nevyrovná.

[upraviť] Rozdiely medzi dementkraciou a totalitou

Na svete teraz kraľuju dva systémy. Je ním:

  1. dementkracia - vláda v regióne západných kultúr, kde funguje v tomto článku mnohokrát opisovaný parlamentný, respektíve prezidentský systém - vyspelý spôsob zriadenia krajín.
  2. feudalizmus - systém, v ktorom vládnu králi (Veľká Británia, Španielsko, Dánsko, Holandsko, Japonsko, Belize...) - zastaralé a hnijúce spoločenstvá, ktoré nemajú žiadnu nádej a perspektívu
  3. komunizmus - sú krajiny, ktoré vyhnívajú pod vplyvom (post)komunistických vlád. Patrí sem Čína, Rusko, Bielorusko, Kuba, Severná Kórea, Vietnam, Venezuela - sú krajiny, ktoré nie sú v úpadku, ale na pokraji priepasti...

Medzi podstatné rozdiely medzi dementkraciou a totalitou patria také ako:

[upraviť] Sloboda slova

Sloboda slova patrí medzi najvýznamnejšie vynálezy ľudstva. Pre tým to fungovalo tak, že ak niekto za niečo kritizoval vládu, tak ho najprv zavreli, zbili, snažili sa zabrániť šíreniu jeho myšlienok a nakoniec zistili, že mal pravdu a kritizovaný problém napravili. V USA zistili, že čosi takéto vôbec nie je potrebné.

Ak niekto kritizuje vládu, každému je to aj tak jedno a teda ho vôbec netreba prenasledovať a biť. Naopak, treba ho pozvať do televízie spolu s inými kritikmi. Ľudia sú z toho takí znudení, že zabudnú požadovať, aby vláda čokoľvek naprávala. Dôležité je, že aj kritizovaný je v podstate mediálne známou celebritou.

[upraviť] Slobodné voľby

Dôležitou časťou dementkracie je fenomén tzv. Slobodných volieb. Údajne za totality nebolo umožnené ľuďom voliť koho chceli. Vládli stále tí istí starci, ktorí zo svojich kresiel odchádzali na delových lafetách nohami dopredu. Celý národ pritom smútil a plakal. Pradoxom je, že väčšina národa vedela, kto jej prezidentom, súdruhom predsedom UV KSS, OV KSS, no to že je nejaká vláda, či dokonca Národná rada nevedel takmer nikto. Kedy to zasadalo tiež nikto netušil. Každý vedel po piatich rokoch, že je nejaký zjazd.

Nikto v socializme veru ani netušil, že sifylisom postihnutý, prechlastaný dedo je podstate menej škodný ako tzv. demenkratická podnikateľská bankárska chamraď. V dementkracii sa tí istí gauneri striedajú a po pár volebných periódach zisťujete, že ste tam už každého z nich videli. Nič nenúkajú, iba biedu a keď sa niekto postaví proti ich ideológii kydajú okolo seba demagogické drísty takisto ako tí starci v totalitných režimoch.

[upraviť] Poznámky

  1. čierne kone - nevidno ich no sú skutočnými favoritmi
    biele kone - prezentujú sa ako favoriti, no v skutočnosti tým favoritom kryjú chrbáty. Tí favoriti môžu mať temnú minulosť.


Ak neprídeš k demokracii Politici
ReligionSymbolAbr Politické systémy ReligionSymbolAbr
PolitikMonotikaPolitikaŠtátPrezidentNáboženstvoPápežAtentátDementkraciaFeminizmusKonštruktívna monarchiaKorupciaAl SrajdaMossadCIANATO
Atlantic ocean Významní svetoví politici Atlantic ocean
Adolf HitlerStalinLeninJurko KríčekBill ClintonBabrák ObamaFidel CastroKormidelníkJFKMussoliniŠalvio BezlysiniGenerál MugabeNapoleon BonaparteSaddám HusajnUsama bin LádinVáclav KlausVáclav HavelFidel Castro