Desať prikázaní

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Done


Necyk

Toto je seriózny článok Necyklopédie!!!
Tento článok bol označený komunitou za seriózny článok. Je natoľko kvalitný, absolútne seriózny a pravdivý, že sa mu dostalo cti byť na jej Hlavnej strane. O ďalších serióznych článkoch sa rozhoduje tu.

Gold piece


HelixNebula Pravý Boh Všehomíra
si zatiaľ nevšimol, že nejaké prikázania existujú

Ak si to náhodou všimne, povie, že On nič neprikázal.

Evilpope † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT †
Tento text drzo rozpráva o náboženstve!!

Emeritný rímsky veľkňaz SS Joseph Rat-Singer uvaľuje kliatbu na každého, kto sa ho opováži čítať!

10 prikázaní

Veriaci Hollywoodskeho vyznania veria, že Boh dal Mojžišovi nielen prikázania, ale aj rímske číslice.

Mojžiš a zákon

Desať prikázaní, resp. desať Božích prikázaní, Desatoro, je termín označujúci súbor viac-menej základných základných pravidiel, ktoré Boh nadiktoval Mojžišovi, aby ich oznámil Židom. Desiatimi sa nazývajú preto, že ich naozaj (?) bolo viac-menej desať, hoci spočítať sa to dá rôzne. Okrem toho nie je isté, ktorých desať to vlastne bolo.

Dnes za za desatoro považuje tých 16 veršov Biblie, ktoré Boh ich nadiktoval Mojžišovi hromovým hlasom z oblaku dymu na hore Sínaj. Počuli to všetci Židia, ale iba Mojžiš tomu hrmeniu rozumel, takže to ostatným preložil. Veriaci Hollywoodskeho vyznania veria, že Mojžiš priniesol prikázania z hory Sínaj, na ktorej strávil 40 dní, pretože písanie do kameňa nebolo ľahké ani pre Boha. Ale v skutočnosti[1] to s tými doskami bolo zložitejšie (pozri nižšie). Prikázania tak ako ich máme zapísané, boli oznámené len tým hrmením a existuje tu určité podozrenie, že ich Mojžiš preložil zle, alebo si ich zle zapamätal.

[upraviť] Termín "blížny"

Na Slovensku používame veľmi milý, humanizmom predchnutý, pojem "blížny". Anglický preklad Biblie používa len obyčajné slovo "sused" (neighbour). V tomto kontexte aj treba Bibliu chápať - ohľady treba brať len na dospelých príslušníkov vyvoleného národa mužského pohlavia[2], a aj to len na tých, s ktorými priamo žijeme. Medzikmeňové spory sú OK, vraždenie neveriacich sa priamo odporúča, otrok, žena a dieťa nie sú blížni.

[upraviť] 1.verzia prikázaní

[upraviť] 1. prikázanie

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov predo mnou!

Toto prikázanie platí iba pre Židov. Nás nikto z Egypta nevyviedol (resp. nás odtiaľ vyviedla nejaká cestovka) a teda nám nemá čo rozkazovať. Zaujímavé, že tu Boh netvrdí, že je jediným Bohom, len chce byť tým najdôležitejším. Môžeme teda uctievať Cthulhu alebo Lietajúce Špagetové Monštrum, ale JHVH aj s Jehovou musíme uctievať o trošku intenzívnejšie.

Ateisti toto prikázanie automaticky a bez problému plnia - nemajú nijakého boha pred Bohom a ani ich nikto nevyviedol odnikiaľ.

[upraviť] 2. (resp. 0) prikázanie

Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť!

Vyhrážka: "..., lebo ja Hospodin, tvoj Boh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania." Dôkazom pravosti je aj to, že Boh prikázal toto prikázanie porušiť medzi prvými, keď kázal vyzdobiť novozhotovenú Archu úmluvy sochami cherubov, čiže bytostí, ktoré sú na nebi.

Toto prikázanie je najtvrdšie zo všetkých, podporené najväčšími vyhrážkami založenými na princípe kolektívnej viny a princípe komparzu[3], ktoré sú pre milujúceho Boha typické. Preto veríme, že toto prikázanie naozaj povedal On. Prikázania bez pripojených vyhrážok dosť pravdepodobne pochádzajú od Diabla.

Prikázanie hovorí, že sväté obrazy, sochy a p. sú zakázané, Moslimovia a Židia to rozširovali na akékoľvek obrazy a sochy čohokoľvek, teoreticky aj na fotografie. Napriek božím vyhrážkam to dnes ako-tak dodržiava len pár kresťanských siekt, kostoly sú prevažne plné oltárov, alebo aspoň Ježidkov na krížoch-krážoch. Katolíci to riešia tým, že prikázanie jednoducho vynechali. JHVH to zatiaľ necháva tak, ale keď raz precitne, pošle Cthulhu, aby potrestal opovážlivcov.

[upraviť] 3. (resp. 2) prikázanie

Nevezmeš meno Jehovu, svojho Jehovu, nadarmo.

Vyhrážka: Lebo Jehova nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho-meno nadarmo. Nie je celkom jasné, aké meno sa smelo používať a aké nie, a kedy je vlastne nadarmo, takže postupne sa prestali používať všetky božie mená a vznikol ateizmus. Jehovisti si zas myslia, že to jehomeno je Jehova, a tak ho furt používajú, mysliac si, že nie nadarmo.

[upraviť] 4. (resp. 3.) prikázanie

Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach.

Zdôvodnenie 1: "Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho." - zvláštne, že požehnal práve deň, v ktorý nerobil nič, rovnako ako nekonečne dlho pred tými šiestimi dňami, ale budiž. Zrejme zistil, že je príjemnejšie nerobiť ako robiť, s čím súhlasia aj ateisti.

Zdôvodnenie 2: "Pamätaj, že si bol sluhom v Egypte, a Hospodin, tvoj Boh, ťa vyviedol odtiaľ mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať deň sviatočného odpočinku." - divné zdôvodnenie, ale budiž. A budeš nosiť do kostola oblek, pretože ti Ďuro pomohol miešať maltu.

Ďalšie prikázanie, ktoré sa príliš nedodržiava. Prísne dodržiavanie by znamenalo nerobiť v ten deň nič tvorivé. Ortodoxní Židia preventívne vtedy nerobia takmer úplne nič, ani len nechodia ďaleko od domu.

"A tu zázrak! Všade naokolo sobota, len nado mnou piatok!"

- Žid - o potrebe zdvihnúť nájdenú peňaženku počas sabatu.

Navyše nie je celkom jasné, kedy presne Boh stvoril Zem a teda (pravdepodobnosť 6:1) svätíme nesprávny deň. Práve preto si to židia, kresťania a moslimovia rozdelili a každý slávi iný deň, takže máme pravdepodobnosť 3:4, že aspoň niekto z nás svätí ten správny. Pokiaľ majú pravdu tí, čo tvrdia, že tie dni neboli 24-hodinové dni, ale že trvali napr. tisíc alebo milión rokov, mali by sme potom občas svätiť tisíc alebo milión rokov. Ťažko povedať, či by to bolo príjemné.

Pastafariáni svätia tri dni v týždni, pretože Jeho Slížovitosť Monštrum odpočívala tri dni.

[upraviť] 5. (resp. 4.) prikázanie

Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi!

Čiže, matku máme preto, aby sme dlho žili na zemi. Nájdu sa aj logickejšie znejúce preklady, napr. "Cti svého otce i matku, jak ti přikázal Hospodin, tvůj Bůh, abys dlouho byl živ a dobře se ti vedlo v zemi, kterou ti dává Hospodin, tvůj Bůh." Tu sa však zas hovorí jednoznačne o Zemi zasľúbenej, o Izraeli, takže my, ktorým Boh žiadnu zem (krajinu) nedal, si otca a matku nemusíme ctiť. Ale môžeme.

Nie je ani celkom jasné, čo znamená "ctiť si", takže si to každý vyloží, ako chce. Teoreticky je možné aj "ctiť si" a srať na nich neposlúchať.

[upraviť] 6. (resp. 5.) prikázanie

Nezabiješ!

Ak to vezmeme doslovne, nesmieme zabiť nič živé - ani rastlinu. Obžierať rastlinu však môžeme, pokiaľ na to neuhynie. Treba však mať na pamäti aj práva nevyklíčených rastlín, teda plodov a semien.

Menej doslovne[4] to znamená, že nemáme vraždiť, t.j. zabíjať ľudí nezákonným spôsobom, ale smieme zabíjať vo vojnách, počas ľudských obetí, popráv a pri iných bohumilých príležitostiach. Aj "cirkev", môže zabíjať, ale iba čarodejnice a podobné stvorenia. Pokiaľ veriaci náhodou niekoho zabije povoleným spôsobom, tak musí „očistiť od hriechu každé rúcho i každý kožený predmet a všetko, čo je zhotovené z kozej srsti, i všetko drevené náradie“. Tým sa vec považuje za vybavenú.

[upraviť] 7. (resp. 6. resp. 5.[5]) prikázanie

Nezosmilníš!

Nie je celkom jasné, čo je smilnením. Podľa všetkého je najhoršie odkrývať niekomu ohanbie a pozerať sa naň. Sex bez pozerania sa na ohanbie nie je až taký zlý. Znásilňovanie panien vo vojnách nie je smilnením, ak nám manželky porazených nepriateľov dajú dobrovoľne, o smilnenie zjavne nejde.

Keďže sex má slúžiť výhradne na plodenie potomkov, smilnením je aj používanie kondómu. Smilnil teda aj Abrahám, pretože súložil s manželkou, ktorá už bola dávno po prechode a potomkovia nehrozili. A napriek tomu si ho Boh vyvolil.

[upraviť] 8. (resp. 7. resp. 5.) prikázanie

Nepokradneš!

Nikde sa priamo nevysvetľuje, čo je kradnutím. Lúpenie vo vojne a okrádanie nepriateľa to ale zjavne nie je, to Boh naopak vyžadoval.

[upraviť] 9. (resp. 8. resp. 5.) prikázanie

Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

Klamať sa teda môže, ale nie pred súdom alebo pri iných vážnych príležitostiach. A treba rozlišovať, kto je náš blížny, ostatných môžeme potopiť aj pred súdom, priamo sa to žiada. Židia s klamaním nemajú žiadne problémy ;-)

[upraviť] 10. (resp. 9. a 10. . resp. 5.) prikázanie

Nepožiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho!

Toto prikázanie je v slovenskej Biblii preložené úplne nezrozumiteľne (WTF, požiadať?)[6], čo však veriacim nijako nebráni ho dodržiavať[7]. Tým požiadaním sa v skutočnosti, v správnom preklade, rozumie "nesprávne túžiť" po niečom susedovom, "zžierať sa závisťou" za niečím, čo nie je moje. Zaujímavá je tu podmienka "nepožiadať dom", keďže prikázania boli uložené kočovnému národu, ktorý vtedy žil v stanoch. Ibaže by to tam dopísali neskôr...

Aj pri správnom preklade je však toto prikázanie dosť nejasné. Boh neupresnil, aká túžba je nesprávna, a aká je správna[8]. Navyše, "závisť" nás motivuje stať sa lepšími, postaviť si rovnaký, alebo krajší dom, kúpiť si lepšieho otroka ako má sused... Ak zatúžim po susedovom oslovi, môžem ho od neho kúpiť - každý obchod je výsledkom "túžby", dokonca aj "požiadania". Možným výkladom teda je, že obchod a výmena vecí sú hriešne, prinajmenšom pokiaľ kupujeme niečo, po čom túžime. Veriaci by teda mali kupovať len nekvalitné a nepotrebné veci. Ale prax nás presviedča, že to tak nie je, židia obchodujú radi.

Pragmatický výklad účelu prikázania je nasledovný:

  1. Kňaz si vymyslí, že Boh považuje závisť za hriech.
  2. Ak sa ľudo pristihne, že závidí, automaticky sa pristihne v stave páchania hriechu, čiže už nahneval Boha.
  3. Aby si nahnevaného Boha uzmieril, prinesie zápalnú obeť, z ktorej hodnú časť smie kňaz zjesť.

Genialita spočíva v tom, že závisť je len myšlienka - zhrešíme ňou, akonáhle si uvedomíme, že závidíme. A aj keď si to neuvedomíme, stačí, ak si to uvedomí Boh, ktorý naše myšlienky neustále monitoruje. Boh je skrátka Big Brother a porušenie desiateho prikázania je ideozločin. A len Boh vie, či sme ho porušili, alebo neporušili. Sme skrátka v piči, drahí veriaci.

[upraviť] Epilóg k 1. verzii

Potiaľto by to stále bolo fajn. Prikázania sú napriek tým kiksom vcelku pekné a veriaci sa k nim hrdo hlásia, ako k základu morálky. Lenže Boh v skutočnosti nepovedal "tak, toto bolo desatoro, to je zo všetkého najdôležitejšie". Jediné, čo sa stalo bolo, že ľud začal byť z toho hrmenia vyplašený a požiadal o povolenie odstúpiť od Boha trochu ďalej (možno aj smrdel). Potom Boh pokračoval diktovaním ďalších a ďalších prikázaní. A medzi nimi boli aj úplné pičoviny, napr.:

  • nevystúpiš na môj oltár po schodoch, aby sa nad ním neodkrylo tvoje ohanbie! (spodné prádlo vtedy ešte Boh ľuďom nedal)
  • ak niekto má židovského otroka, musí ho po 6 rokoch prepustiť, ale ak dal tomu otrokovi ženu, žena a deti patria pánovi. Ak otrok miluje svoju rodinu, môže u pána ostať slúžiť naveky (wow!)
  • ak niekto predá svoju dcéru za otrokyňu (kralický preklad "za děvku"), ale pán ju nechce pretiahnuť, musí jej byť dovolené sa vykúpiť, pán ju nesmie predať cudzincovi (božie!)
  • kto by preklínal otca alebo matku, prepadne smrti!
  • ak niekto udrie otroka a ten zomrie, bude potrestaný. Ak však otrok prežije deň-dva, nebude potrestaný, lebo udrel primerane.
  • čarodejnicu nenechaj žiť!

K takýmto prikázaniam sa už veriaci dnes radšej nepriznávajú, hoci ich povedal ten istý Boh v tú istú hodinu ako desatoro.

[upraviť] Prvé dosky

Potom Boh povedal Mojžišovi, aby vystúpil do toho dymu na hore Sínaj, že mu dá kamenné dosky, na ktoré prstom napísal "zákon a prikázania". Dnes už nevieme, čo z tej hromadý predtým vyslovených prikázaní tam napísal, pretože dosky sa nezachovali. Keď sa totiž Mojžiš z tej hory po 40 dňoch vrátil, našiel svoj mančaft uctievať zlaté teľa a tak sa nasral, že dosky (oba kusy) rozjebal. Nevieme teda, či na nich bolo to, čo dnes nazývame Desatorom, alebo niečo celkom iné. Možno tam bolo aj to o tej čarodejnici a predávaní dcér. Potom Mojžiš Boha upokojil masovým zabíjaním v tábore (3000 mŕtvych) a dlho ho prosil o nové dosky.

[upraviť] Druhé dosky

Boh sa nakoniec nechal ukecať a sľúbil nové dosky, ale Mojžiš ich už musel popísať sám. Asi za trest. Zase bol na hore 40 dní. A Boh mu povedal nových desať prikázaní, z ktorých len tri sa podobali tým predtým vysloveným:

  1. Nesmieš sa klaňať inému bohu, pretože ja, Hospodin, som fakt žiarlivý, neuzatváraj s inými národmi žiadne zmluvy, rozbi im oltáre, nedovoľ svojim synom sa ženiť z ich dcérami - v podstate opakovanie prvého prikázania
  2. Neurob si uliatych bohov - v podstate opakovanie druhého
  3. Zachovávaj slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní, ako som ti prikázal, jedz nekvasený chlieb. - novinka
  4. Všetko, čo vychádza z maternice, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec; prvorodeného z oslov vykúpiš jahňaťom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väz; každého svojho prvorodeného syna vykúp. Nikto sa predo mnou neukáže s prázdnou rukou. - novinka, Boh chce obete.
  5. Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať. - opakovanie
  6. Zachovávaj sviatok týždňov, prvotiny pšeničnej žatvy a sviatok oberačky na zvrate roka. - novinka
  7. Všetko, čo je u teba mužské, ukáže sa trikrát do roka pred Pánom, Hospodinom, Bohom izraelským. Lebo vyženiem národy spred teba, rozšírim tvoje územie a nikto nezatúži po tvojej krajine, keď pôjdeš tri razy do roka ukázať sa pred Hospodinom, svojím Bohom. - novinka
  8. Nebudeš obetovať krv mojej obete s nekvaseným chlebom, ani obeť paschálnej slávnosti nezostane do rána. - novinka
  9. Prvotiny z prvých plodov svojej zeme prines do domu Hospodina, svojho Boha. - úplne prevratná novinka, ktorá spasila Zem.
  10. Nevar kozľa v mlieku jeho matky. - novinka, ktorá spasila vesmír.

Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov uzavrel som zmluvu s tebou a Izraelom. A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; chlieb nejedol ani vodu nepil; vtedy napísal na dosky slová zmluvy, desať prikázaní. Dá sa teda povedať, že pravých desať prikázaní je týchto desať. Nie je medzi nimi napr. to slávne "nezabiješ!", čo je logické. Boh predsa medzitým kvôli tomu zlatému teľaťu prikázal "zabi svojho blížneho!", pretože zistil, že "nezabiješ" je nepraktické. Namiesto toho si radšej objednal obete. Ale veriaci sa dnes k týmto novým desiatim prikázaniam nehlásia. Ktovie prečo? Radšej sa nepýtajte, lebo sa naserú.

[upraviť] Bohom inšpirovaná oprava

Rabíni neboli sprostí a po pár storočiach si všimli, že ten príbeh ako Boh nedokázal dva razy nadiktovať rovnakých desať prikázaní, vzbudzuje medzi veriacimi nekontrolovateľné výbuchy smiechu. A tak stručne spísali prvé štyri Mojžišove knihy do piatej a nazvali ju Deuteronómium. A v nej sa o tejto udalosti hovorí:De10:4 On napísal na dosky to isté, čo bolo na prvých - desatoro prikázaní, ktoré vám v deň zhromaždenia povedal Hospodin na vrchu z ohňa, a potom ich dal mne.“

Výrok znie trochu podozrivo, prečo by Mojžiš takto kockato vysvetľoval, čo napísal Boh na dosky, ktoré drží v rukách. Bál sa vari, že ľud podozrieva Boha, že tam napísal čosi nesprávne? Ale, samozrejme, veríme. Desať prikázaní je teda predsa len tých prvých desať, ktoré pôvodne desatorom nikto nenazval.

[upraviť] Poznámky

  1. V tej biblickej skutočnosti, nie skutočnej skutočnosti.
  2. To, že žena nie je našim blížnym dokazuje napr. formulácia "manželka blížneho svojho".
  3. Princíp komparzu znamená, že časť postáv v Biblii (alebo v hollywoodskych filmoch) nemá vlastnú dôležitosť, ale slúžia len ako nástroj trestu alebo odmeny niekoho dôležitejšieho (biblickej celebrity alebo zlosyna).
  4. Anglické Biblie to naozaj prekladajú "nezavraždíš"
  5. Je pravdepodobné, že všetky tieto jednoslovné prikázanie boli pôvodne súvetím, ktoré končilo až dnešným desiatym prikázaním. Hebrejčina totiž nepoznala bodky, čiarky ani iné odlíšenie začiatkov a koncov viet. Zabiť teda nesmieme blížneho, iných môžeme. Aj pokefovať.
  6. Radový slovenský veriaci pod tým požiadaním chápe ukradnutie čohosi, resp., v prípade ženy, zosmilnenie, takže berie toto prikázanie ako duplicitné k iným prikázaniam.
  7. Stretnúť veriaceho, ktorý sa (mylne) domnieva, že toto prikázanie neporušil, je úplne bežné.
  8. Určitú schopnosť odlíšiť dobré od zlého sme vraj získali tým, že Eva zjedla to nešťastné ovocie zo stromu poznania dobrého i zlého. Je však zvláštne, že pre plnenie božích prikázaní potrebujeme schopnosť, ktorú sme získali hriechom.
Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel
Eden

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam