Druhá svetová vojna

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Druhá svetová vojna bolo masové vymieranie ľudí, ktoré sa začalo v Európe 1. septembra 1939 a skončilo po dlhých peripetiach a neochote zložiť zbrane v Japonsku 2. septembra 1945. Vymieranie v Európe sa skončilo pozvoľna trocha skôr už v začiatkom mája 1945, kedy vojská Tretej ríše prestali byť ochotné ustupovať so svojich obyvačiek aj pivníc a navyše chlapíka čo to všetko začal, omrzel život.

Predohorou druhých svetových krvavých orgií, ktoré vo viacerych aspektov nadväzovali na vymieranie odohrávajúce sa medzi rokmi 1914 a 1918, boli viaceré historické udalosti, ako napr. Husov pokus o prvý let do vesmíru, Aďovo narodenie, Versajská mierová zmluva, vojna v Španielsku, anšlus Rakúska alebo rozbitie Slovenského Impéria, (tzv. veľký Britský vtip).

[upraviť] Príčiny vojny

Hitler-meteorolog

Jednou z príčin vojny bol tento chlapík. Rakúsky meteorológ A. Gytler.

Na začiatok treba dodať, že rovnako ako prvú tak aj druhú svetovú vojnu začali určitým spôsobom Rakúšania. V prípade druhej svetovej bol hlavnou príčinou svetoznámy hornorakúsky rodák Adolf Hitler, nositeľ mnohých hanlivých ocenení a chorobných myšlienok. Presnejšie bola hlavnou príčinou vojny, viac než jeho samotná existencia, snaha exportovať svoju sektu, ktorej prísne regule vyžadovali najmä dlhodobé držanie vspaženej pravice v neprirodzenej a škodlivej polohe. Prvými, ktorí sa proti rozširovaniu tohto zlého vtipu postavili boli Poliaci.

[upraviť] Priebeh vojny

[upraviť] Návšteva Poľska

1. septembra 1939 sa ukázalo, že postaviť sa a bojovať za nezávislosť niekedy nestačí a šabľa a kopija proti nemeckým tankom nie je účinná a dosť rýchlo sa zatupí. Problémom Poliakov bolo i to, že sa nemali radi ani so strýkom Josifom, ktorý vládol chorej krajine na východe a po dva a pol týždni už nevydražal a poslal aj svojich vojakov na prechádzku, čo Poliakov veľmi zaskočilo. Nemci počas bojov použili nevídané zbrane, najmä tanky a lietadlá, ktoré matali blesky (tzv. blitzkrieg). Doplňovali ich aj jednotky elektrikárov, ktorých bolo možne rozoznať podľa 2 bleskov na prilbách.

Staré ríše však nemali radi najmä Aďovu sektu a 3. septembra jej vyhlásili vojnu. Kým sa ich staré kosti rozhýbali, Nemci už dávno obedovali v rozbombardovanej Varšave a dumali komu pôjdu po krku zajtra.

[upraviť] 1000 fínskych jazier, 100 000 sovietskych padlých

Východní komanči už v tej dobe však mali jasno a rozhodli sa vyraziť z mesta, ktoré bolo kolískou revolúcie na sever, aby posunuli hranice Ugrofínskeho kniežatstva viac na sever. Strýko Josif sa však v svojich odhadoch prepočítal a jeho robotnícko roľnícka červená armáda, v zime aká aj Sibírčanov serie, pustila rýchlo žilou. Obe krajiny však boli nakoniec s výsledkom vyčerpávajúceho naťahovania nespokojné a rozhodli sa, že tým druhým ešte ukážu. Fíni sa preto neskôr pridali k armádam plavých prízrakov tiahnúcich na východ v roku 1941.

[upraviť] Člnkovanie v Nórskych fjordoch a cesta do Paríža

Na jar roku pána 1940 sa Nemci a vojaci starej ostrovnej ríše pokúsili o preteky, ktorých cieľom malo byť severné Nórsko. Preteky, v ktorých boli so šťastím prví opäť Nemci, však nemali divácky úspech a v telke ich po premiére už neopakovali. Nemeckí vojaci sa však chceli pozrieť aj do iných častí sveta. Hitler, ktorý nikdy nikomu nedoprial, sa však najprv rozhodol ukázať im okolité krajiny, ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Vo Francúzsku sa ukázalo, že ani staré ríše nedokázali odolať čiernym žoldnierom dvojitého blesku.

[upraviť] Letecká pošta

Potom čo Nemčúri vypili všetok francúzsky koňak a šampanské zaútočili aj na posledný ostrov demokracie v Európe. Pôvodne sa rozhodli Angličanov podplatiť a uchlácholiť darmi. Použili najprv lietadlá, ktoré od leta 1940 do mája 1941 zhadzovali nad Britániou darčeky. Anglicko, ktoré v tej dobe bolo plné európskych odporcov nemeckých tradícií, však okrem darčekov chcelo vidieť zblízka nemecké lietadlá a nacisticých orlov, ktorí ich pilotovali. Nemci ale pristávali na Anglickom území iba s nevôľou. Prišli pri tom o veľa lietadiel a Angličania zas o veľa domov. Hitler, ktorý pochopil, že Británia si jeho dary necení, ich nakoniec prestal posielať. Pokračoval však v snahách starých morských vlkov o opanovanie Atlantického oceánu ponorkami.

[upraviť] Púštne krysy

V tej istej dobe Taliani a neskôr aj Nemci zaútočili na britské vojská odpočívajúce v severnej Afrike aby si zaistili kontrolu na obchodnými cestami s koreninami. Nemci so svojim "lišiakom púšte" E. Rommelom vynašli vynikajúcu stratégiu, najprv prenasledovali Angličanov do Egypta a potom im ušli späť do Líbie, kde si s anglickými gentlemanmi vymenili štafety a v podobnom duchu viedli vojnu celé nasledujúce dva roky. Taliani sa s pomocou Nemcov dostali veľmi blízko k víťazstvu, ktoré im však ušlo pred nosom. Briti, zatiaľ trávili popoludnia pitím čaju.

[upraviť] Nemecko hľadá lebensraum

Hitler, ktorý sa smutne ponevieral po európskych metropoliach zistil, že už pomaly nemá kam šíriť svoje pseudoučenie. Napadlo ho však, že na východe leží veľká krajina, ktorá propaguje ateizmus a veľké množstvo jej neveriachich obyvateľov by bolo možné prevychovať podľa nacistických mravov. Napriek všetkým snahám strýca Josifa o upokojenie svojho západného suseda prápory plavovlasých prízrakov so znakom lebky umrlčej na svojich helmách 22. júna 1941 ráno prekročili hranice Sovietskeho zväzu.

Obe strany zvysoka kašľali na dodržiavanie rytierskych mravov a postupne prešli k ozajstnej vojne. Nemci najprv pochodovali bystrým krokom v ústrety sovietskemu objatiu. Sovietski velitelia na hraniciach preto poslali svojich vojakov privítať prichádzajúcich Nemcov. Vojaci tak ľahko prenikli hlboko do nemeckého tyla preoblečení za vojnových zajatcov. Nemci totiž využili sovietsky internacionalizmus a slabé znalosti Nemčiny u miestneho obyvateľstva, a tak presvedčili väčšinu bojujúcich, že by sa mohli ísť pozrieť na západ a pritom si čo to zarobiť. No len čo sa Nemci vymanili z pevného objatia na hraniciach už ich čakal ďalší uvítací výbor hlbšie vo vnútrozemí. Nemecký Wehrmacht si tak mohol užiť cestu rovinami východnej Európy za krásneho počasia, iba občas preušovaného divokými bojmi. Hitler, ktorý dobre nepoznal geografiu týchto oblastí nevedel presne kam má svojich übermenschov poslať a tak najlepšie počasie na výlet nakoniec premárnil skôr ako mohol doraziť na červené námestie. V novembri a decembri začalo byť jeho nadľudom najprv zima a potom horko, lebo strýko Josif, nahnevaný na ich neohlásenú návštevu zavolal svojich chlapov zo Sibíre, ktorí pricválali na východnom vetre a pred Moskvou náckom dobre vytreli kocúra. Viacerí odborníci tvrdia, že Josifovi pri tom pomáhali generál Mráz a generál Blato. Očití svedkovia však nič také nikdy nepotvrdili, podaktorí však priznávajú, že si generála Mráza mohol niekto pomýliť s Dedom Mrázom. Kto v tejto bitke nepadol alebo nezmrzol, tomu musela byť aspoň poriadna zima, teplota sa podľa nemeckých zdrojov často blížila k 1 Kelvinu. Na východe sa však nebojovalo iba pred Moskvou. Plavovlasé prízraky vyššieho rádu obkľúčili aj Benátky severu, starý Petrohrad - mesto Leninovo. Toto obliehanie bolo vskutku nepríjemné pre obyvateľov mesta, väčšina ktorých sa rozhodla držať protestnú hladovku.

[upraviť] Lietajúci cirkus

Práve v tej istej dobe Japonské námorníctvo začalo plánovať narodeninové prekvapenie pre Spojené štáty v ich aquaparku v Pearl Harbore na Havaji. Aby bol efekt prekvapenia čo najvyšší, rozhodli sa párty naplánovať na december. Súčasťou bola i veľká letecká šou so stovkami lietadiel priamo nad loďami pacifickej flotily. Japoncom však mierne zlyhala organizácia a lietadlá dorazili na miesto ešte predtým, než stihol cisár odkázať prezidentovi USA „Prekvapenie!“ Japonci už počas príprav zistili, že majú nedostatkov akrobatických letcov a použili preto vojenské letectvo. Námorní letci však nemali veľké znalosti leteckej akrobacie a rozhodli sa narodeninové prekvapenie ohlásiť bombami a zrážkami s loďami. Väčšina amerických námorníkov pre to nemala pochopenie a protestne odišla ku dnu aj so svojimi loďami.

Američanom bolo veľmi lúto, že nemôžu vojnu zažívať na vlastnej koži podobne ako Európania. Preto rozdelili svoje sily a časť vojakov mohla kontrolovať najbližšie 3 roky, stav britských stravovacích zariadení a kvalitu alkoholu.

[upraviť] Temné časy

Najlepším rokom temných síl bol rok 1942, kedy sa mohli plne venovať vraždeniu, plieneniu, znásilňovaniu a vojnovým zločinom. Celkovo možno toto obdobie považovať za obzvlášť čierne obdobie ľudských dejín, keď temnota a hlúposť víťazila na celej čiare. V Slovenskej katolíckej republike, ktorá sa v tej dobe tlačila raketovou rýchlosťou do zadku Tretej ríše, boli v tomto období prenasledovaní najmä najšikovnejší obchodníci. Najsvetejší pokojne väčšinu z nich poslal zaživa do kafilérii, pretože „...rodina sa nemá trhať.“

Adolf sa rozhodol toho roku poslať svoju soldatesku na osviežujúci výlet na Kaukaz a k Volge. Nemeckým vojakom sa veľmi páčilo najmä v Stalingrade, kde sa podaktorí zdržali až do 2. februára 1943. Predtým než z mesta odišli do sovietskeho zajatia ho najprv kompletne zrovnali so zemou. Bitka o Stalingrad, ktorý si väčšina ľudí nevzdelancov bežne mýli s Leningradom, bola jedným z najrýchlejším vymieraní v histórii Zeme. V priebehu necelého roka v týchto oblastiach odišlo do pekla asi 1,5 milióna ľudí. Celé podujatie malo taký dopad, že Adolfova krajina musela prejsť do ešte totálnejšej vojny než kedykoľvek predtým.

[upraviť] Pizza a víno

V roku 1943 si unudení západní Spojenci konečne odprdli a po trojročnej prestávke začali bojovať, keď sa vylodili na Sicílii. Túto dovolenkovú oblasť si vybrali najmä kvôli výhodným klimatickým podmienkam, vodnému lyžovaniu a dobrej pizze. Taliani o svoju zem bojovali obzvlášť tvrdo, utekali od svojich jednotiek za ženami a celkovo sa veľmi vyznamenali v boji za demokraciu. Podľa názorov odborníkov boli práve Taliani najlepšími vojakmi celej vojny, keď vypili najviac vína a pomilovali najviac žien zo všetkých bojujúcich strán. Taliani unavení z šovinizmu svojho duceho nakoniec Mussoliniho vyhodili z postu diktátora a vymenovali novú vládu, čo im Adolf nikdy naodpustil a okupoval sever krajiny. Veľkou smolou Spojencov bolo, že kým sa vojaci starobylých národov rozbehli naprieč talianskou čižmou na sever, v krajine už boli nasačkovaní Fritzovia.

[upraviť] Demolition derby

Presne v tej istej dobe sa červená armáda preorientovaná na budovanie rozsiahlych sietí zákopov, rozhodla vybudovať v Kurskom oblúku pieskovisko, očakávajúc, že nemecké tanky budú mať problém s priechodnosťou. Nemci si naviac doviezli z jednej ZOO v Južnej Amerike nové zbrane, ktoré prestrojili za tanky dúfajúc, že si to nikto nevšimne. Ustavičná streľba však mala za následok najmä ťažké straty nemeckých granátnikov, čo konieckoncov nikoho nezaújma. Po tom čo sovietskej strane začala dochádzať munícia, napadlo niekoho zrážať nepriateľa tankami. Táto taktika mala neskôr za následok vznik podujatí známych ako demolition derby. Nemcom takéto hry moc nevyhovovali a tak začali s pomalým odchodom z krajiny. Na pamiatku po sebe všade vypaľovali mestá, vešali nevinných civilistov a kradli čo sa dalo.

[upraviť] Druhý front

V roku 1944 sa začali Yankeeovia aj Angláni obávať, že si kolíska revolúcie zlízne celé víťazstvo pre seba a tak naplánovali operáciu Overlord a znenazdania sa vylodili v severozápadnom Francúzsku. Nemcom sa tento krok vôbec nepozdával a tak odchádzali do Nemecka iba pomaly a opatrne pod rúškom noci. Nemeckí generáli sa totiž obávali hamby v dennej tlači. V priebehu 4 mesiacov sa tak Spojenci dostali k Rýnu. Ukázalo sa ale, že boje na kontinente sú zbytočne krvavé a tak nakoniec prenechali česť dobyť brloh nacistickej šelmy rozbehnutým pokrokovým silám z Východnej Európy a Severnej Ázie, ktorých parný valec už Huni nedokázali zastaviť. Medzitým sa Američania a Nemci rozhodli zorganizovať spoločné oslavy Vianoc, ktoré strávili v malebnej oblasti Ardenského lesa. Krásne prostredie lesa posiateho mŕtvymi dotváral padajúci sneh a spev vianočných kolied.

[upraviť] Návrat do reality

Najväčší nemecký koncentrák objavili Sovieti v januári 1945 v Poľsku. Väčšina z nich skonštatovala, že doma majú lepšie a postupovala ďalej na západ.

Po tom čo vojská geniálneho vodcu svetovej revolúcie obkľúčili Berlín a v deň Adolfových narodenín začali ostreľovať mesto kanónmi už nacisti nemali kam utekať. Niektorí sa síce pokúšali schovať v pivniciach a metre, ale bolo im to prd platné. Hitler, ktorý v dôsledku dlhodobého vplyvu nadmerného požívania alkoholu a amfetamínov, začal trpieť poruchami myslenia (ešte väčšími ako predtým). Nariadil zastaviť výrobu tankov a vojenských lietadiel a všetok priemyselný potenciál krajiny sústredil na vytvorenie nového typu splachovacích záchodov. Keď mu inžinieri po 2 mesiacoch priniesli správu, že továreň v ktorej bol postavený prvý prototyp sa dostala do rúk Spojencov, Hitler spáchal samovraždu. K samovražde prizval svoju dvanástu ženu Evu a dva dni s ňou hral ruskú ruletu. Nemecko kapitulovalo 8. mája 1945. Väčšina nacistov na čele s Bormanom po vojne utiekla spravodlivosti do Argentíny.

V Pacifiku sa Amíci po niekoľkých rokoch bojov dovtípili, že vyloďovať sa na Japonských ostrovoch nebude dobrý nápad, ale výhodnejšie bude demonštrovať svoje moderné technológie. Prvú šancu pozorovať rozbitie atómu naživo mali obyvatelia mesta Hirošima, väčšina z nich to od úžasu neprežila. Druhá ukážka nad Nagasaki bola úspešnejšia a mala za následok prímerie, ktoré trvá až dodnes.

[upraviť] Kritika

Druhá svetová vojna je dodnes veľmi nepopulárna časť dejín. Predpokladá sa dokonca, že vojnou vôbec nebola, pretože v nej zomrelo podstatne menej vojakov ako civilistov. Kritici tiež poukazujú na to, že nebola svetová, pretože sa nebojovalo v južnej Amerike a na Antarktíde a Mesiaci. Rovnako otázne je kto bol jej víťazom, pretože porazení v Nemecku a Japonsku sa nakoniec mali podstatne lepšie ako víťazi v chorej krajine na východe alebo v Číne.

Veľa rasistov a anti-semitov tiež poukazuje na to, že pasáž o holokauste je celkom neľudská a musela byť vymyslená masmédiami, ktoré kontrolovali Židia. Dodávajú pritom, že toto vraždenie bolo až príliš dobre zorganizované na to aby to bola pravda. Iní, reálne zmýšľajúci ľudia poukazujú na to, že vojna nemohla byť pravdou, pretože žiadni normálni ľudia by nebojovali za idey nacizmu alebo fašizmu.

Vojny
Make-war Bitka pri WaterlooAmerická vojna za nezávislosťPrvá svetová vojnaDruhá svetová vojnaTretia svetová vojnaPúnske vojnyStudená vojnaOperácia OverlordIracká vojnaBitka pri SlavkoveÚtokÚstupVendettaAtómový BimboNintendoFlamewarKomando Necyklopédie Tu býva Vojna
Adolf HitlerJosif Visarionovič StalinSaddám Husajn
 


Ksč Komunisti, socializmus a ďalšie červené témy Bolsparty

KSČKSSSmer – SDInternacionálaČSSRZSSRNDRBoľševikGustáv HusákVasiľ BiľakGejza ŠlapkaAntonín KapekLubomír ŠtrougalAlexander DubčekLeninStalinMao-Tse-TungFidel CastroZväzarmPionierSZMSpartakiádaPrvý MájVOSR2. sv. vojnaSúdruhPredsedaJRDTuzexBONVekslákPanelákZáchytkaKofolaGrankoGazda repárskyDead KomunistsVerejné blaho

[upraviť] Pozri tiež