Erev šabat

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jjj.jpg

Erev šabat (počuj večer pred Sabbathom) vychádza zo židovskej tradície, že deň začína deň večerom. Je to odvodené z veršov Tóry, kde sa píše: „Bol večer a bolo ráno: deň prvý (jom echad).“ (1M 1:5) Z toho dôvodu, aj šabat začína piatkovým večerom, obyčajne 18 minút pred západom slnka , a končí sobotným večerom po východe troch hviezd. Býva zvykom začať sláviť šabat skôr ako určuje halachický čas, pretože podľa tradície je vhodné „ubrať zo všedného a pridať k sviatočnému “. Rovnako aj predĺžiť šabat v sobotu večer.

Rabi Šimon ben Lakiš učil, že na počiatku šabatu človek dostáva od Boha dušu naviac a na konci mu ju Boh zase vezme. Táto duša sa nazýva nešama jetera (pridaná duša). Raši ju vysvetľuje ako zvýšenú spiritualitu, rovnako ako aj väčšiu schopnosť duše prijať pokoj, radosť a pôžitok, ale aj nechuť klásť odpor.

[upraviť] Úvod

Čas je ako púšť, tak obrovský. Nie je krásny. Jeho osamotená a hrozivá moc bude vždy obávaná a len zriedka velebená. Potom príde siedmy deň – šabat a prinesie potešenie, ktoré okúzli dušu, vkráda sa do myslenia a uzdraví ho. Je to deň, ktorého hodiny sa na seba netlačia. Deň, ktorý zmierni každý žiaľ.

Asi takýmto spôsobom by sa dal charakterizovať zmysel sviatku, ktorý židia po celom svete slávia niekoľko storočí. Táto práca je venovaná tým, ktorí majú záujem o hlbšie pochopenie slávenia Erev šabat . Som si vedomý toho, že zahrnúť všetky aspekty je nemožné na tak malom množstve strán. Preto som sa snažil vybrať iba tie najdôležitejšie komentáre predstaviteľov rabínskej múdrosti. Pri tejto práci som vychádzal hlavne z českej, anglickej, hebrejskej a jidiš literatúry. Preklady citácií zmienených jazykov sú moje vlastné. Niektoré pojmy budú vysvetlené priamo v texte alebo v poznámkach pod čiarou. Ešte upozorňujem, že pri rokoch uvádzam značku p.o.l. – pred občianskym letopočtom a o.l. - občianskeho letopočtu, pretože židovská tradícia počíta letopočet od stvorenia sveta.

Celá práca pojednáva o slávení v tradičnej aškenázskej ortodoxnej komunite, pretože v takej si môže človek najlepšie sprítomniť tradície, ktoré sa vzťahujú k sláveniu tohto sviatočného dňa.

[upraviť] Príkazy a zmienky o svätení Šabatu

Všetky príkazy a zmienky ohľadom šabatu vychádzajú z Tóry . V biblickom texte ich nájdeme skutočne dosť. Ja uvádzam iba tie najznámejšie. Prvá zmienka o šabate a jeho význame sa nachádza v správe o stvorení:

“Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.” (Gen. 2:2-3)

Slová, že na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo a zároveň odpočíval vyvolávajú hádanky. Očakávali by sme, že Boh svoje dielo dokončil už v šiesty deň. Takto uvažovali aj rabíni v minulosti. Tradícia to odôvodňuje tým, že v siedmy deň bol stvorený odpočinok (hebr. menucha) a tým bolo dokončené celé dielo stvorenia. Existuje ešte iné odôvodnenie. Jeden stredoveký učenec vysvetľoval, že svet stvorený v šiestich dňoch bol svetom bez duše (hebr. nefeš). Tú dostal svet až v siedmy deň. A preto je napísane, že Boh si odpočinul (hebr. vajinafaš).

Snáď najznámešie nariadenie o zachovávaní šabatu sa nachádza v Dekalógu , a to konkrétne v takomto znení:

“Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre H-spodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu … lebo za šesť dní utvoril H-spodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto H-spodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!” (Ex. 20:8-11)

V knihe Deuteronomium sa tento príkaz, ale v trochu pozmenenej podobe objavuje znovu:

“Zachovávaj deň sviatočného odpočinku a sväť ho, ako ti prikázal H-spodin, tvoj Boh! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre H-spodina, tvojho Boha; …Pamätaj, že si bol sluhom v Egypte, a H-spodin, tvoj Boh, vyviedol ťa odtiaľ mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti H-spodin, tvoj Boh prikázal zachovávať deň sviatočného odpočinku.” (Dt. 5:12-15)

Na posledných dvoch rôznych spôsoboch prikázania svätiť šabat, máme možnosť všimnúť si jeho dvojitý význam. Na jednej strane je pripomienkou na ukončenie stvorenia, no na druhej strane je vyjadrením spomienky na otroctvo v Egypte a vyvedenie židovského národa z tohto otroctva.

[upraviť] Halachické predpisy na šabat

So šabatom sú spojené rôzne halachické predpisy, ktoré boli v priebehu storočí kodifikované najvýznamnejšími rabínskymi autoritami. Hlavnými takýmito dielami sú Talmud, Mišne Tóra , Arba Turim , Šulchan Aruch , Kicur Šulchan Aruch , a iné. Tieto diela sa zaoberajú prípravami, priebehom a významom šabatu. Podstatnú časť tvoria zákony ohľadom zakázaných prác a poradí modlitieb. Tým sa budem venovať nižšie. Jednotlivé zákony a ich význam vysvetlím ako súčasť nasledujúcich kapitol.

Na šabat je povinnosťou spríjemniť si tento deň, pretože šabat nie je dobou pre osobné starosti, ale dobou radosti. Počas šabatu nie je miesta pre spomínanie na hriechy a ľútosť, ani pre prosby . Pôsty, smútok, náznaky zármutku sú zakázané. A pokiaľ niekto navštevuje cez šabat chorého hovorí sa: „Je šabat, neplačme, budeš znovu uzdravený“ .

V niektorých domácnostiach je zvykom piecť pirôžky (sekané mäso v ceste), na pamiatku manny, ktorá prišla obalená, t.j. ležala na rose a bola pokrytá rosou. Celková slávnostná tabula by mala byť čo najbohatšia a najslávnostnejšia. V knihe Zohar (Zohar II.fol. 88a) sa píše o tom, že počas šabatu zostupuje na stôl požehnanie, ktoré zabezpečuje šťastie a pokoj nasledujúcemu týždňu . Preto je stôl slávnostne ozdobený. Nesmú chýbať kvety, porcelán, príbory a samozrejme svietniky.

V piatok si človek musí umyť celé telo v teplej vode a potom sa ponoriť do mikve . V Talmude sa spomína, že tak činili kabalisti , podľa vzoru kňazov v Chráme , ktorí si museli umyť ruky a nohy pred vykonaním svätej služby.

Zvykom je piecť niekoľko bochníkov chleba. Je to z toho dôvodu, aby žena, ktorá chlieb piekla, mala možnosť vykonať micvu oddelenia chaly. Chala znamená prvotina. Má to symbolický význam, pretože podľa Tóry bol Adam stvorený v piatok a bol považovaný za prvotinu (chalu) sveta. Táto pocta však bola narušená ženou (Evou), ktorá zviedla Adama k hriechu . Preto má žena tento stav napraviť práve oddeľovaním chaly. Oddeľovanie chaly je rituálom, kedy žena zoberie z cesta, z ktorého sa pečie chlieb a prednesie nad ním požehnanie: ,,Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil svojimi príkazmy, a nariadil si nám oddeľovať chalu.”

[upraviť] Melachot

Z veršu „nebudeš vykonávať žiadnu prácu“ (Exodus 20:10) vychádzali učenci, keď spísali 39 hlavných zakázaných prác, ktoré sa pripomínajú na miestach Talmudu v traktáte Šabat. Sú to práce, ktoré boli potrebné pri stavbe svätostánku. Hovorilo sa im avot (otcovia) – základné práce. Existujú aj ďalšie práce, ktoré sa im podobajú a tým sa hovorí toledot (potomkovia) – odvodené práce. Princíp zákazu je pre tieto druhy rovnaký.

Týchto 39 zakázaných druhov práce je zhrnutých v Talmude a iných rabínskych dielach. O niektorých sa zmieňuje už Tóra, napr. o orbe a žatí, o pečení alebo aj o zapaľovaní ohňa. Je zaujímavé, že Tóra používa pre zakázané práce výraz melacha, ktorý charakterizuje tvorivú prácu – duševnú činnosť, na rozdiel od termínu avoda, ktorého sa užíva pri pomenovaní fyzickej práce bez tvorivého aspektu. Znamená to, že rôzne práce zakázané počas šabatu, nie sú bezpodmienečne viazané na fyzickú námahu. Ide skôr o presne definované činnosti. Rambam urobil súpis 39 melachot.

Všetky tieto zakázané práce prestávajú platiť, pokiaľ ide o záchranu života alebo majetku. V súčasnosti sa pokladá za priestupok proti zákonom šabatu aj zapínanie a vypínanie elektrických spotrebičov, jazda autom, telefonovanie. Židovská tradícia sa k zákazu práce vyjadruje asi takýmto spôsobom: „Povinnosť pracovať šesť dlhých dní je práve tak súčasťou Božieho zväzku s človekom, ako povinnosť nepracovať v siedmy deň .“

[upraviť] Piatočná mincha

Odpoludňajšia modlitba - mincha má svoj názov odvodený od odpoludňajšej chrámovej obete. V piatok sa recituje skôr ako po všedné dni, pretože ako už bolo spomínané, je dobré ubrať zo všedného a pridať ku sviatočnému . Okrem toho, podľa Zoharu sú v túto chvíľu korunovaní praotcovia a hriešnikom v Gehinom sa dostáva odpočinutia . V chasidských a kabalistických kruhoch je súčasťou tejto bohoslužby aj recitácia kabalistickej meditácie Patach Eliahu.

[upraviť] Patach Eliahu

Táto modlitba nie je súčasťou piatkovej minchy vo všetkých komunitách. Nakoľko sa však jedná o kabalistickú meditáciu, je neoddeliteľnou súčasťou chasidských sidurov . To však neznamená, že sa ju nemodlia aj „nechasidi“. Veľmi obľúbená je v kabalistických kruhoch, kde požíva veľkú vážnosť. Samotný text je pripisovaný prorokovi Eliášovi (hebr. Eliahu) . Nájdeme ju však prvý raz v druhom úvode k Tikunej Zohar. Podľa tradície modlitbu obdržal rabi Šimon bar Jochaj od proroka Eliáša, keď sa skrýval v jaskyni. Podľa Ramchala bol Šimon bar Jochaj v jaskyni 12 a jeden rok, aby prijal od Eliáša zjavenie, ktoré bude potrebné až do príchodu Mesiáša. Modlitba je písaná v aramejštine, ktorá bola hovorovým jazykom v období života Šimona bar Jochaja.

[upraviť] Erev šabat

Predvečer šabatu alebo Erev šabat predstavuje prvú tretinu slávenia šabatu. Erev šabat teda začína zapálením sviec a končí slávnostnou seudou piatkového večera.

Na stole sú pripravené sviece, slávnostná tabuľa, pohár, poprípade špeciálna súprava na kiduš, dve prikryté chaly a sidury pre účastníkov. V niektorých komunitách je zvykom predčítavať Pieseň piesní , ktorá predstavuje mystické spojenie (hebr. jichud) medzi šabatom a židovským národom. Rovnako môže predstavovať aj lásku Boha k svojmu národu.

[upraviť] Benšn licht

Znamená v jidiš požehnanie svetla. Hebrejsky sa tomuto rituálu hovorí hadlakat hanerot. Požehnanie svetla sa spravidla uskutočňuje 18 minút pred západom slnka. Na tento rituál sú potrebné dve sviece. Žena ich zapáli, tri krát prejde rukami nad plameňom, zakryje si oči a povie požehnanie: „Pochválen budiž H-ospodine, Bože náš, ktorý si nás posvätil svojimi príkazmi a nariadil si nám, zapaľovať svetlá šabatu.“ Po požehnaní si všetci poprajú gut šábes alebo šabat šalom, podľa toho, kde je ako zvykom.

Zapaľovať sviece môžu aj muži, v prípade, ak nie je prítomná žena. Význam tohto rituálu sa odôvodňuje tým, že ako stvorenie začalo výrokom „Budiž svetlo!“, tak aj oslava stvorenia – šabat začína zapálením sviec. Dve sviece symbolizujú slová šamor (zachovaj) a zachor (pamätaj), ktorými začínajú príkazy svätiť šabat v dvoch verziách Dekalógu . Tiež dve duše, ktoré človek počas šabatu má.

Ženy sa uprednostňujú pri zapaľovaním preto, lebo sa nachádzajú v dome a starajú sa o domácnosť. Od zapálenia sviec oficiálne začína šabat.

[upraviť] Kabalat šabat

Ihneď po zapálení sviec, odchádzajú muži do synagógy na piatkovú bohoslužbu. Podľa halachy sú od toho oslobodení tí, ktorí bývajú viac ako 4 km od synagógy. Bohoslužbe piatkového večera sa hovorí kabalat šabat.

Všeobecne sa predpokladá, že uvítaciu bohoslužbu pozostávajúcu zo žalmov 95, 96, 97, 98, 99 a 29 {97 a 29 sú prvočísla), po prvý krát použili koncom 16. st. kabalistami zo Safedu. Výber týchto žalmov sa dá odvodiť z odkazov na Božiu vládu. Rovnako symbolizujú 6 predošlých dní. Hneď ako sú odrecitované tieto žalmy, nastáva zákaz práce .

Po žalmoch sa spieva Lecha dodi, čo predstavuje „nevestu šabat“. Tiež sa pridáva aj 92. žalm, ktorý podľa tradície spieval Adam vo chvíli, keď bol vyhnaný zo záhrady Eden. Za ním 93. žalm. Oba žalmy sa vzťahujú k príchodu Mesiáša. Na záver chazan vyzve všetkých prítomných k modlitbe. Pokračuje sa stvrdením viery modlitbou Šma Jisrael. Za tým sa číta Vešamru, modlitba potvrdzujúca zmluvu medzi Bohom a židovským národom. Nasleduje skrátená verzia Šmone esre, ktorá pozostáva zo siedmych požehnaní. Vynechávajú sa prosby, pretože počas šabatu sa nemá myslieť na nedostatky.

Okrem toho je táto modlitba cez všedné dni považovaná za náhradu osobných obetí v Chráme a ako vieme z Tóry, počas šabatu sa osobné obete nekonali. Šmone esre sa modlí v stoji na znak toho, že je to svedectvo o diele stvorenia.

[upraviť] Lecha dodi

Text zložil safedský rabín a kabalista Šlomo ha-Levi Alkabez v 16. storočí. Šabat je často prirovnávaný k neveste alebo ku kráľovnej. Hovorí o tom už Talmud, že rabi Janaj mal vo zvyku obliecť si v predvečer šabatu slávnostné oblečenie a volať: ,,Príď nevesta !“ Rabi Chanina sa pri západe slnka v piatok večer obliekol do slávnostného obleku, roztancoval sa v prítomnosti svojich priateľov a volal: ,,Dovoľte nám pozdraviť kráľovnú šabat.“ V Zohare je zas napísané, že šabat je aj kráľovná aj nevesta. Rovnako je chápaná aj nevesta v piesni Lecha dodi. Predstavuje Šechinu, všadeprítomnosť Boha. Šabat je praktický zviazaný s židovským národom a vítanie šabatu v piatok večer je ako uvádzanie nevesty do miestnosti pri svadobnom obrade. V midraši Šemot raba sa môžeme dočítať, že tak, ako si ženích vezme svoje najlepšie šaty a raduje sa zo svadobného dňa, tak sa má aj človek radovať zo šabatu. A ako ženích počas svadobného dňa nepracuje, tak sa má aj človek zdržať práce počas šabatu. Preto sa nazýva šabat nevestou. Iná tradícia zas hovorí, že každý deň v týždni má svojho partnera – nedeľa má pondelok, utorok má stredu, štvrtok má piatok – len šabat (sobota) nemá. Preto Boh nariadil, aby si židovský národ bral za nevestu šabat.

Pri poslednej slohe (je vyznačená) celá obec vstane a obráti sa smerom k západu, na uvítanie nevesty šabat. V niektorých chasidkých komunitách je zvyk, že chasidi pri speve poslednej slohy tancujú okolo bimy.

[upraviť] Kiduš obce

Kiduš je požehnanie sviatočného dňa, v našom prípade šabatu, nad pohárom vína. Do pohára sa naleje víno až po okraj, pohár sa vezme do pravej ruky, aby bol v dlani tak, že päť prstov ho zviera a vyslovuje sa požehnanie:

„Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si stvoril plod révy. Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil svojimi príkazmi a našiel si v nás zaľúbenie a doprial si nám svätého šabatu, ako pamiatku na dielo stvorenia. Lebo on je prvým zo zhromaždenia svätých, spomienkou na východ z Egypta. Lebo nás si si vyvolil. Posvätil si nás zo všetkých národov. A svoj svätý šabat si nám doprial. Pochválen budiž H-spodine, ktorý posvätil šabat.“

Ten čo vykonáva kiduš by mal vypiť aspoň taký hlt, aby mu to zaplnilo celé ústa. Aj tento obrad požehnania nad vínom navodzuje predstavu svadobného obradu, ktorý sa tiež vykonáva nad pohárom vína, a tak je šabat ako „nevesta“, ktorá vstupuje pod baldachýn. Po kiduši odchádzajú ľudia zo synagógy domov a nasleduje domáce slávenie šabatu.

[upraviť] Šalom alejchem (Pokoj s vami)

Tradícia hovorí, že po odchode zo synagógy sprevádzajú človeka dvaja anjeli. Jeden čo žehná a druhý, čo preklína. Keď človek príde domov a anjeli uvidia, že je všetko pripravené na slávenie šabatu, žehnajúci anjel povie: „Nech je tak aj na budúci šabat.“ A druhému anjelovi neostáva nič iné ako odpovedať amen . Ak však nastane situácia, že na šabat nie je dostatočne pripravené, preklínajúci anjel tiež povie: „Nech je tak aj na budúci šabat.“

A druhý anjel musí odpovedať amen. Týmto anjelom sa potom v domácnostiach spieva hymnus zo 17. storočia. Tam, kde sa nachádza chorý, je zvykom štvrtú časť vynechať, na znak toho, aby anjeli ostali s nimi a pomohli pri uzdravení.

[upraviť] Eišet chajil

Muž poctí svoju ženu tým, že predčíta z Knihy prísloví kap. 31:10-31 – Chválu súcej ženy. Tým vyjadrí vďaku za to, že všetko pripravila a, že sa stará o domácnosť. V minulosti bol zvyk, že keď otec prednášal matke túto chválu, tak deti je pri tom česali vlasy. Kabalisti prirovnávajú túto ženu k Šechine.

[upraviť] Požehnanie detí

Otec po predčítaní Ejšet chajil požehná každé jedno zo svojich detí.
Chlapcom sa žehná: „Nech ti Boh učiní ako Efrajimovi a Menašemu .“
Dievčatám: „Nech ti Boh učiní ako Sáre, Rebeke, Ráchel a Lee .“

Po tomto otec žehná celej rodine – už spoločne.

„Nech ťa požehná H-spodin, a nech ťa ochraňuje. Nech rozjasní H-spodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý. Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj.“

[upraviť] Seder kiduš leerev šabat

Kiduš, ako je už uvedené vyššie , je vyrieknutie požehnania nad pohárom vína, za účelom posvätenia šabatu. Požehnanie je to isté ako sa vyrieklo v synagóge následne po skončení modlitieb. Arba Turim však prikazuje, aby bol kiduš vykonaný aj doma. Na kiduš sa môže použiť len kvalitné červené víno. Ak však nie je k dispozícií, môže sa použiť aj hroznová šťava, poprípade iný nápoj, okrem vody. To však potom predpokladá zmenu požehnania. Tá sa mení podľa druhu plodov, z čoho nápoj pozostáva. Existuje však aj univerzálne požehnanie, ktoré znie: „Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý všetko udržuje svojim slovom.“

Po kiduši sa rodina odoberie umyť si ruky (netilat jadajim), pretože sa bude požehnávať chlieb – chala. A podľa halachy sa nesmie jesť chlieb bez umytia rúk. Po umytí sa vysloví požehnanie: „Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil svojimi príkazmi a nariadil si nám umývať ruky.“

Po požehnaní sa ruky utrú do vopred pripravenej utierky. Tento postup potom opakujú všetci členovia rodiny. Ak sa tak stalo, nasleduje požehnanie chleba – hamoci.

[upraviť] Hamoci

Na stole pani domu pripravila ešte pred šabatom dve chaly, ktoré zakryla obrúskom. Majú symbolizovať dvojitú porciu manny, ktorá padala v piatok na púšti pri východe z Egypta. Okrem toho sú chaly zakryté zhora aj zdola. Tiež ako pripomienka manny, ktorá bola obalená rosou. Otec vezme obe chaly do rúk a vyriekne nad nimi požehnanie:

„Pochválen budiž H-spodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si dal vyrásť chlebu zo zeme.“

Po požehnaní, otec rozlomí chaly, alebo ich nakrája, porozdáva ostatným a tí si ich solia. Soľ totiž predstavuje zmluvu. Kniha Zohar cituje Leviticus, kde sa píše, že sa má ku každej obeti priniesť soľ. Ďalej sa kladie otázka, prečo práve soľ. Je to preto, lebo soľ zjemňuje horké, aby chutilo. A keby nebolo soli, svet by nevedel prekonať horkosť.

Po tomto môže začať šabatová hostina, ktorá pozostáva z množstva lahôdok a špecialít.

[upraviť] Zmirot

V prestávkach medzi jednotlivými jedlami sa spievajú rôzne zmirot – piesne na počesť šabatu. Piesne sú väčšinou v hebrejčine ale aj v jidiš, či iných jazykoch. Väčšina autorov nie je známa ale u niektorých známejších piesni autora poznáme. Napríklad pieseň Ja ribon olam (Boh, pán sveta), ktorej autorom je rabi Israel Najara (1555-1628). Pieseň je zaujímavá tým, že prvé písmená, každej slohy vytvára akrostich Israel. Ústrednou témou piesne je oslava krásy Božieho stvorenia a túžba o vybudovanie Jeruzalema a vzkriesenie národa Izrael. Dá sa povedať, že pieseň je poznačená silnou túžbou po mesiášskej ére. Ďalej môžeme spomenúť pieseň Cur mišelo (Skala vekov), ktorá predstavuje vzdávanie vďaky po jedle. Z piesní spievaných v jidiš treba spomenúť veľmi populárnu Lomir ale in ejnem (Poďme všetci spoločne). Myšlienkou tejto piesne je privítanie šabatu a prípitok na počesť tohto sviatku. Prípitok sa spomína aj v piesni A glezele lechajim (Pohár na život ). Inou témou môže byť túžba po príchode Mesiáša, ktorá je hlavnou myšlienkou Ani mamin (Verím). Ani mamin je prebrané z 13 článkov viery, ktoré spísal Rambam.

Samozrejme toto predstavuje len malý zlomok piesní, ktoré sa spievajú na Erev šabat. A čo rodina, to iné tradície pri výbere piesní. Podstatné ale je, aby vládla radostná atmosféra.

[upraviť] Divrej Tora

Po večeri nasleduje modlitba po jedle. Neoddeliteľnou súčasťou Erev šabat je štúdium Tóry a jej komentárov. Zvykne sa diskutovať o aktuálnej paraši , ktorá sa číta v daný šabat v synagóge. Je micva prečítať dvakrát hebrejský text a raz preklad . Odporúča sa preštudovať si aj Rašiho komentáre, k danej paraše. Arba Turim to veľmi odporúča a poznamenáva, že splnením tejto micvy sa predlžujú dni a roky ľudského života . Muži, ale aj ženy po slávnostnej večeri diskutujú o komentároch a prezentujú svoje názory na aktuálnu parašu.

Tým Erev šabat končí.

[upraviť] Záver

Ako som sa už zmienil v úvode, je nemožné zachytiť všetky významy jednotlivých rituálov, predmetov, halachických pravidiel a pod. Tie sú sami o sebe predmetom tisícstranových traktátov významných mudrcov. Pôvodne bola táto práca podstatne väčšia, ale vzhľadom na obmedzenie množstva strán som ju musel skrátiť. No snažil som sa zachovať aspoň tie najdôležitejšie časti, bez ktorých by Erev šabat bol ako Paríž bez Eiffelovej veže. Dúfam, že čitateľ, po prečítaní tejto práce je schopný pochopiť a predstaviť si, čo sa na Erev šabat odohráva v židovských domácnostiach a synagógach. No napriek tomu je jasné, že táto slávnosť sa nedá pochopiť len z prečítania práce nádejného religionistu, tú treba prežiť.

Nekresťanské témy na NECYKLOPÉDII. Evil pope2.jpg
Praying hands.jpg

Lietajúce špagetové monštrumAxis MundiApiBožské pomeloBudhaBudúce výskumy religiozity religionistovErev šabatReinkarnácia a ChasidizmusSlobodomuráriΟυροβςaβóροςแม้วโครซัค วินเด้าส์ReptiliániSatanČertTeória o vzniku teóriíVesmírni ľudoviaVeľká TreskaČubizmusProfesor DawkinsSafinizmusCthulhu

Apage!!!    Tieto príspevky sú výsledkom rôznych aj zvrátených náboženských predstáv a my vôbec netušíme, ako sa sem dostali! Akási zlomoc tu bola asi!