Exodus

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Exodus - prvých 40.jpeg

Problémy s logistikou dvoch miliónov Izaraelitov a ich obrovských stád - čelo kolóny vidíme tu, koniec nevidíme, lebo je v Casablanke.
Rimania už presun 30 tis. vojakov považovali za riskantnú úlohu, ale čerstvo prepustení otroci sa ukázali profesionálnejší ako rímske légie.

Exodus - digitálna verzia.jpg

Moderná digitálna technika rieši logistické problémy takto. Batožinu a potrebu koordinácie nerieši.

Exodus (počúvaj Egzodus)je názov filmu, podľa ktorého vznikla jedna kniha Biblie, či naopak. Tú knihu voláme aj 2. kniha Mojžišova a opisuje začiatok kariéry istého Mojžiša, ktorý sa z bežného vraha stal vodcom a veľkňazom národa, ktorý na začiatku knihy vlastne ani neexistoval, vyviedol ho z egyptského blahobytu otroctva do púšte a tam ho vodil 40 rokov, získavajúc mu od Boha jedno prikázanie (alebo zakázanie) za druhým, povinnosť jednej obete za druhou, vytvoril kňazskú elitu, čiže triedu darmožráčov, na ktorých musel národ robiť. Keď sa toto podarilo zavŕšiť, Izraleský ľud bol konečne slobodný[1]. Kniha neopisuje celých 40 rokov, len začiatok putovania. Končí sa postavením svätostánku, čo nebola stavba, ale len stan, ale aj tak to bola výnimočná udalosť.

  1. Podobnosť s dnešnými farebnými revolúciami je čiste náhodná.

[upraviť] Prológ

Všetko to spískal už pred 400 rokmi Jozef, ktorý naplnil svoj egyptský sen a stal sa v Egypte z otroka celebritou. Potom, po rokoch, prichýlil svoju rodinu vedenú Jákobom a jeho 11 synmi (celkom 70 kusov), ktorí boli nazývaní Izraelitmi (pretože Jákob sa mal správne volať Izrael) a mali protekciu u akéhosi Boha. Mali sa v Egypte dobre: žrali a množili sa, až ich bolo pokokot. Boh to chvíľu sledoval, ale potom z nudy zaspal a veci šli stovky rokov z kopca. Po necelých 400 rokoch sa zrazu sa našiel faraón, ktorý si už Jozefa nepamätal, a začal Izraelitov kruto utláčať. To znamená, že naďalej žrali a množili sa, ale už museli aj pracovať s hlinou a tehlami i všelijakou poľnou robotou, čo nazvali otroctvom[1]. Ich počet narástol na viac než 2 milióny, čo faraóna desilo, pretože vtedy celý Egypt mal len 2,5 milióna obyvateľov. Všetci títo Izraeliti žili v jedinom malom meste. Faraón na nich nasadil dve pôrodné baby (ako agentky), ktoré mali zabíjať novonarodených chlapcov, aby Izraelitov oslabil. Ale Boh nejako aj v spánku zariadil, že tieto baby mali v piči a nezabíjali (vymysleli si stupídnu výhovorku, ktorú im faraón zbaštil[2]). Faraón sa preto rozhodol, že tých chlapcov budú zabíjať jeho vojaci. Mimo toho mal Boh tiež v piči - Izraeliti už na neho dávno zabudli, neprinášali mu obete, dokonca ani neobrezávali svoje ohanbia. Ale národné povedomie si ponechali.

  1. Pokiaľ prečítame Exodus pozorne, tak zistíme, že im v Egypte nič nechýbalo, len sa im nechcelo robiť, pretože chceli žiť na dávkach.
  2. Tvrdili, že prídu vždy neskoro, že dieťa je už narodené. Narodené sa už zrejme zabiť nedalo, či čo.

[upraviť] Mojžišove ťažké začiatky

Mojžiš (vtedy ešte bez mena) sa narodil v izraelitskom kmeni Léviho. Jeho matka ho chcela nechať utratiť, ako to faraón žiadal, ale videla, že chlapec je pekný, a tak si ho tri mesiace nechala a potom ho pustila v košíku dolu vodou. Bolo to vcelku riskantné, pretože to bolo v nílskej delte, neďaleko od mora, ale našťastie kúsok poniže bývala faraónova dcéra, ktorá bola nudistka a chodila sa kúpať, a tak dieťa odchytila. Napodiv sa rozhodla, že si ho nechá (asi sa necítila bohyňa, ktorá sa nesmie sa špiniť a nectila si otca svojho). Dala chlapcovi hebrejské meno Mojžiš a dala ho dojčiť (náhodou) Mojžišovej vlastnej matke, čím si chlapec uchoval národné povedomie.

Keď Mojžiš vyrástol, rozhodol sa stať vrahom a rasistom. Prišiel ku svojim bratom (tých už matky nezabíjali, faraón asi zabudol). Uvidel tam Egypťana ako jedného z nich bil, tak Egypťana zabil. Na druhý deň videl, že sa bijú dvaja Izraeliti, ale tým len pekne dohovoril. Tí Izraeliti ho aj tak poslali ho do piči. Bál sa, že ho nabonzujú za toho Egypťana, a tak utiekol do púšte. Tam sa priženil do rodiny pohanského midjanského kňaza Jethra, čo napodiv Bohu nevadilo. V tom čase zomrel starý faraón, čo nejako spôsobilo, že Izraeliti začali ešte viac vzdychať a kričať od roboty. I prebudil sa Boh a napriek Alzeheimerovi sa rozpamätal, že zabudol svoj vyvolený národ v Egypte a celých 400 rokov naň sral. A uvedomil si, že Mojžiš je ten správny chlap, ktorý to vyrieši.


[upraviť] Mojžiš sa nechce stať hrdinom

Popásal Mojžiš ovce, a tu zrazu horiaci ker. Priblížil sa a začul známu vetu Stůj noho, posvátná jsou místa, kamkoli kráčíš! Vyzuj sa, ty humusák! Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jákobov. Mojžiš kru uveril, ako už ľudia zvyknú. A ker-Boh mu povedal, že má vyviesť úpiacich Izraelitov preč z Egypta do púšte, že ich došikuje do neďalekého Kanánu[1] oplývajúceho medom a mliekom, ktorý im daruje [2]. Mojžiš sa na sľub nechal nachytať, ale spomenul si, že ani nevie, kto to je, ten jeho Boh. Spýtal sa ho na meno a Boh mu odpovedal: JHVH, čo sa prekladá „Som kto som“ (inými slovami, meno mu neprezradil, to nerobia ani Enti). A prikázal mu, nech oznámi Izraelitom, že sa majú chystať, že za nejaký rok pocestujú. A že má požiadať faraóna, aby ich prepustil, ale že ten ich nepustí, pretože mu on, Boh, zatvrdí srdce a potom ho bude biť aj s celým egyptským národom a znova mu zatvrdzovať srdce, až nakoniec prepustí. Mojžiš sa spýtal, že aký to má to zatvrdzovanie zmysel, a Boh sa nasral, že prečo by to malo mať zmysel. Ale vykladá sa to aj tak, že Boh si chcel po 400 ročnom spánku trochu zabuzerovať. Mojžiš furt reptal, ale Boh ho naučil tri kúzla s hadom, malomocnou rukou a krvou, že nech ich predvádza, kúzelníkovi predsa každý uverí. Mojžiš si ešte spomenul, že je koktavý, ale Boh mu privolal jeho brata Árona, ktorý sa zrazu zjavil v púšti a povedal, že nech mu vždy povie, čo má hovoriť a Áron to preloží. Praktické. Teraz už nič nebránilo misii. Teda okrem toho, že Mojžišov syn nebol obrezaný a Hospodin sa v náhlom amoku rozhodol, že Mojžiša predsa len zabije. Našťastie, Mojžišovej žene, aj keď nebola Izraelitka, ihneď zaplo, z čoho je Hospodin taký nervózny[3], a rýchlo rýchlo vec napravila kamenným nožom. Ktovie kde sa dozvedela, ako sa to robí. Ale ľahkoverný Mojžiš nežiarlil.

  1. Dnes sa toto územie nazýva Plastelína.
  2. zatajil, že Kanán je obývaný a že mlieko si dovezú vo svojom dobytku sami. Ale med tam naozaj bol.
  3. V tejto vývojovej fáze bol ešte Hospodin viditeľný a asi vyzeral podobne ako človek.

[upraviť] Prekáračky s faraónom

Ateistickí [1] Izraeliti tým dvom šašom uverili a spomenuli si, že ich predkovia kedysi (keď ich bolo iba 70) mali nejakého Hospodina. Ale keď Mojžiš aj s Áronom prišli za faraónom, ten ich poslal do piči, že on teda nijakého Hospodina nepozná (zrejme mal radšej Mojžiš povedať „Som kto Som“). Následne nasratý faraón pritvrdil Izraelitom normy pre výrobu tehál (a teda asi dovtedy až tak tvrdo nemakali). Ľud reptal Mojžišovi a Mojžiš reptal Bohu, a Boh kázal Mojžišovi, že nech Izraelitom zopakuje všetky tie frázy: Ja som Hospodin a zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi..., že to na nich zaberie. Nezabralo. Tak mu kázal ísť aj s bratom zase ku faraónovi, ktorý zrejme kedykoľvek prijal každého, kto prišiel. Medzitým Mojžiš zabudol, že má brata Árona, ktorý mu má pomáhať tlmočiť, ale Boh mu ho predstavil ešte raz, a šli. Začali predvádzať nacvičené kúzla, ale tie nezabrali, pretože Boh opäť zatvrdil faraónovo srdce.

  1. V tejto fáze nemali židia nijakých kňazov, ani oltáre a neprinášali nijaké obete. Sám Mojžiš ešte omnoho neskôr, po deviatej rane, hovorí: My ešte nevieme, čo treba obetovať Hospodinovi, kým ta neprídeme.

[upraviť] Egyptské rany

Krvavý Níl.jpg

Počas prvej Egyptskej rany zdochli všetky malé ryby v Níle

Boh potom povedal Mojžišovi, že keď ráno vyjde faraón k vode (faraóni to robia, chodia sa vyšťať), že nech pomocou kúzla zmení vodu na krv, že ryby zdochnú a nebude pitná voda. Nejakú chvíľu to trvalo, a keď prestalo, faraón požiadal svojich zaklínačov, aby zázrak zopakovali a tí to zvládli a zase nebola pitná voda, čo faraóna potešilo a poslal Mojžiša do piči. Logické.

Poslal Boh Mojžiša opäť za faraónom, nech sa mu vyhráža premnožením lykožrúta, keď si uvedomil, že v Egypte nie sú stromy, tak to zmenil na žaby. Žaby boli odporné, ale opäť aj faraónovi zaklínači zvládli to isté a tak bolo ešte viac žiab. Mojžiš potom modlením (ktovie, kedy sa naučil modliť) žaby odstránil a faraón opäť zatvrdil svoje srdce. Opäť logické.

Potom sa to opakovalo s komármi. Komáre sa, napodiv, už zaklínačom nepodarilo stvoriť a napadlo ich „Toto je Boží prst!“ Ale faraón sa nedal. A tak Hospodin premnožil aj bodavý hmyz. Tu už faraón na chvíľu zmäkol a dovolil Izraelitom ísť sa modliť, dokonca uveril Mojžišovmu rafinovanému presviedčaniu, že obrady Izraelitov sú hnusné a Egypťanom by sa nepáčili (to o svojom náboženstve hovorí každý) a dovolil im sa vzdialiť na tri dni do púšte, aby to neprovokovalo. Ale keď sa vrátili, faraón opäť stvrdol. Potom sa to isté opakovalo s dobytčím morom, pľuzgiermi a krupobitím. Potom to isté s kobylkami, ale tu prišla novinka, faraón zrazu precitol a povedal Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. Teraz, ešte tentoraz mi odpusť hriech; modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu. Zvláštne, kde prišiel ten polyteista na takéto zbožné slová. Dokonca vedel, čo to je hriech, hoci dovtedy to slovo nikto v celom Exode nepoužil. Potom Hospodin urobil tmu a zase nič, len faraón povedal, že ho už ho nechce vidieť a Mojžiš súhlasil, že ho už neuvidí.

Nedodržal to, pretože nakoniec Boh poslal Mojžiša, aby oznámil, že o polnoci prejde On osobne Egyptom, následkom čoho zomrie všetko prvorodené, od ľudí až po dobytok. Mojžiš aj Áron si mysleli, že vyhrali, ale Hospodin riekol Mojžišovi: Faraón vás nepočúvne, aby som mohol predviesť svoje zázraky v Egypte. Ale Izraelitom už Boh nakázal chystať obetných baránkov[1], že bude festival. Krv z baránkov nech natrú na svoje dvere (každý otrok v Egypte mal v tých časoch aspoň samostatný vchod, ak už nie vlastný dom), že krv ho ukľudňuje a tak ich deti nezabije. A presne im nakázal, čo majú počas festivalu jesť a obliekať si a tak. Všetko to náhodou mali pri sebe - nežili si tí úbohí otroci zle. Dokonca počas festivalu nemuseli pracovať a faraón im to dovolil. O polnoci povraždil Hospodin vlastnoručne všetko prvorodené, vrátane faraónovho syna. Faraón nezomrel, asi nebol prvorodený. Ale už ten nátlak nevydržal povedal Izraelitom túžobne očakávané: „Bežte do piči“. Hospodin ešte zhypnotizoval vystrašených Egypťanov tak, aby sa nechali olúpiť o svoje cennosti.

  1. Ex12:5Váš baránok nech je bezchybný jednoročný samček; vyberiete si ho z oviec alebo z kôz. Koza je teda baran.

[upraviť] Odchod

Kreatívna trasa Exodu.jpg

Kresťanci sa pokúšajú príbeh Exodu obhájiť hľadaním tej správnej trasy. Táto je napasovaná na údajný nález zlatého kolesa vojnového voza v mieste, kde Izraeliti vyšli z Akabského zálivu. Biblia však dáva (pre túto verziu) prikrátky opis deja pred dosiahnutím mora a nadmerne dlhý medzi prekročením hora a horou Sínaj. Terén na mape je dosť ťažký a cesta nevedie "na juh", ako prikázal Hospodin.

Trasa Exodu oficiálnejšia.jpg

Iná, oficiálnejšia, verzia trasy. Akoby trasa bola najväčší problém celého príbehu.

A tak, 430 rokov po príchode do Egypta, Izraeliti odišli v počte 600 000 bojaschopných mužov (t.j. celkovo najmenej 2 mil. ľud, pravdepodobne omnoho viac) a s obrovskými stádami, obťažkaní ulúpeným zlatom a striebrom, ale bez vybavenia pre kočovný život ako sú stany, mechy na vodu a p. Logistika odchodu im nerobila problém, pretože žili všetci v jednom malom meste a Egypťania mali dobré diaľnice. Ledva vyrazili, Boh začal diktovať prikázania (v tejto fáze ešte len tak, Mojžišovi do uška). Začal tým, že prezradil veledôležitú informáciu kto smie alebo nesmie jesť mäso z obetovaného baránka. Napr. obrezaný otrok kúpený v cudzine to smie. Vidíme teda, že čerstvo prepustení otroci už mali vlastných otrokov. Alebo čakali, že zakrátko budú mať. Povedal aj, že všetko prvorodené bude Jeho, dobytok nech mu obetujú, synov nech vykúpia, lebo inak ich zabije. To predtým nehovoril, ale to už politici robievajú, a odvtedy im to zopakoval ešte veľa krát. Povedal im aj, aký obrad budú vykonávať, keď ich vovedie do zasľúbeného Kanánu. Keby vedeli, koľko rokov si na ten deň počkajú, mysleli by si, že Hospodin trochu predbieha, ale to ešte nevedeli. A Hospodin sa premenil na ohnivý a oblakový stĺp a viedol ich okľukou na juh, k Červenému moru, aby ich faraón nenašiel.


[upraviť] Rozdelenie Červeného mora

Prechod cez Červené more.jpg

Mojžiš vyberá miesto, odkiaľ sa bude najlepšie skákať na obnažené dno mora

Boh si povedal, že je málo srandy, že znova zatvrdí faraónovo srdce a ten vyrazí s vojskom ich naháňať. I stalo sa. Vyrazilo 600 bojových vozov, čo je proti 600 000 bojaschopným mužom tak akurát. Faraón, napriek Hospodinovým úskokom, hravo v púšti Izraelitov našiel, pretože nechávali v piesku stopy. A dobehol ich raz-dva. Chrabrí Izraelti uzreli egyptské vojsko a v momente začali pindať, že radšej mali zostať v Egypte, že veď im tam bolo dobre (to je podobné, ako keď sme si vybojovali slobodu v 1989). Ale Mojžiš (nie je celkom jasné, ako sa vpredu dozvedel, že zadný voj dlhánskej kolóny bol napadnutý) inšpirovaný Bohom, riekol: Nebojte sa, radšej si dobre pozrite Egypťanov, lebo ich vidíte posledný raz, he! Mojžiš zdvihol (na boží pokyn, samozrejme) palicu a rozdelil more, aby mohli prejsť. Hospodin následne zatvrdil faraónovo srdce a tak sa vozy vrhli za nimi. Ale Hospodin v podobe ohnivého stĺpa vozy udatne brzdil a jeho anjel na čele kolóny Izraelitov viedol. A keď už boli na druhej strane[1] (2 milióny aj so stádami prejdú raz-dva), Mojžiš (opäť na pokyn) opäť urobil kúzlo a more sa zavrelo a bolo po faraónovi a jeho celej armáde. Nikto si to však nevšimol a Egypt, zruinovaný už samotným odchodom viac než polovice obyvateľstva, nedobyl. Nekonečná je Božia milosť!

  1. Nikto nevie, cez aké more to vlastne prešli, podľa časových údajov to mohol byť Suezský záliv, ktorý je celkom hlboký plytčiny sú pokryté neschodnými koralmi. Ale asi podľa hesla "ohníčky preskakujeme, kým sú maličké" prekročili záliv niekde na konci, po nejakej plytčine.

[upraviť] Ďalšie putovanie

Potom prišli k horkým jazerám a Hospodin vodu osladil, ale opäť nie priamo, ale Mojžiš na jeho pokyn musel hodiť do vody kus dreva, ktorý bol v tej púšti náhodou po ruke. Potom šli ďalej a 2 milióny ľudí sa utáborili v oáze, kde bolo 70 paliem (evidentný zázrak!). Po poldruha mesiaci došli na púšť Sín na Sínaji, čo je nie ďaleko od Egypta, a konečne si všimli, že nemajú čo žrať. Začali reptať, že v egyptskom otroctve tlačili mäsisko do hláv, až sa im uši kývali, že načo odchádzali. Mojžiš s Áronom im urobili kázanie o reptaní, a Hospodin nejako zmäkol a zoslal večer prepelice (zjedli ich zrejme surové, pretože v púšti drevo nie je[1]) a ráno nebeskú mannu, čo bola akási biela inovať, a prikázal im, že ju majú zoškrabať z piesku a žrať[2] [3]. O to, či majú v púšti čo žrať ich nespočetné stáda, sa Izraeliti nestarali a Biblia nezmieňuje nijaké problémy.

Nedostatok vody v ďalšom tábore vyriešil Mojžiš tak, že (na pokyn) jebol palicou po skale a vytryskla voda. Logistika pitia 2 miliónov ľudí z jedného prameňa musela byť perfektná. Potom došli kdesi k pásmu Gazy a prvý krát (!!!) si zabojovali. Vtedy tam nežili Arabi, ale Amálekovia, ale už tam nežijú, pretože o pár storočí ich Izraeliti, na príkaz milosrdného ale zábudlivého Boha, z pomsty za tento boj vyhladili. Boj riadil Mojžiš svojou palicou, ktorá sa zmenila na joystick[4]. Kým ju držal hore, víťazili Izraeliti, keď ju neudržal, začali prehrávať. Vyriešili to tak, že mu Áron a Chúr podopierali ruky, takže, s malým podvodom, Izraeliti vyhrali.

Kde sa vzal, tu sa vzal, zjavil sa zrazu Mojžišov svokor Jetro[5] a urobil Mojžišovcom workshop o kňazských povinnostiach a benefitoch. Napriek tomu, že bol midjánsky kňaz (veril v rôznych baalov), odkiaľsi perfektne vedel ako uctievať Hospodina. Asi sú všetci kňazi na svete rovnakí. Videl Mojžišovo každovečerné súdenie (Mojžiš po večeroch súdil ľudí podľa božieho zákona, čo sa cestou stihli dostať do sporu, viedol aj akúsi knihu) a povedal mu, že príliš pracuje, že treba delegovať právomoci. Mojžiš teda vyvolil z ľudu tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov aby súdili každý svojich podriadených. Mojžišova znalosť jeho 600 000 mužov bola perfektná, výber sudcov mu nezabral veľa času. Funkciu sudcu teda v okamihu dostalo 262 000 mužov, čo bolo praktické. Odvtedy sa stále súdili. Nevadilo im ani to, že boží zákon ešte Boh nenadiktoval(to ešte potrvalo veľa rokov), ani to, že nevedeli čítať a písať. Potom Jetro odišiel domov, ale neodovzdal Midjáncom znalosť, na ktorú sám prišiel, že Hospodin je najväčší zo všetkých bohov. A tak, po necelých 40 rokoch, mohli byť pohanskí Midjánci vyhladení ako nepriatelia Izraela.

  1. Alebo nie je odvtedy, ako ho minuli na tie prepelice?
  2. Manna bola zázračná substancia, každý nazbieral presne toľko, koľko bola raňajková dávka a ak si odložil na obed, roztopila sa alebo sčervivela. Denná dávka bola ómer, čo je desatina éfy.
  3. Odvtedy sa zoškrabávanie manny stalo každodenným rituálom na najbližších 40 rokov, až kým neprišli na okraj Kanánu. Kresťanci tento verš občas vykladajú tak, že tých spomenutých 40 rokov sa nič zaujímavé nestalo, žiadny zázrak, žiadne použitie palice. A že teda hora Sínaj sa konala až po 40 rokoch. Ale logickejšie je, že dej neprerušene pokračuje nasledujúcim odstavcom, ktorý opäť popisuje každé prdnutie.
  4. Je možné, že tá palica je symbolom penisu a teda šlo o to, či Mojžiš udrží erekciu. A je možné, že držal hore len ruky a nie palicu.
  5. Toto tiež nasvedčuje, že tých 40 rokov neprešlo, veď svokor by už bol pod drnom.

[upraviť] Hora Sínaj a Mojžišovo behanie hore a dolu

Exodus-mt-paran-jebel-rum.jpg

Podľa kreatívnych religionistov je vraj toto hora Sínaj, na ktorú behal 80 ročný Mojžiš trikrát denne. Na žírnych pláňach pod horou táborili Izraeliti dva roky.

Exodus-Desatoro.jpg

Ako vidíme, ľud sa hory naozaj nedotkol. A keď Mojžiš zišiel dolu, všetci ho mohli ľahko počuť a slová zmluvy schváliť.

Konečne prišli k hore Sínaj, čo bola zrejme hora, pod ktorou pred pár rokmi horel ker[1]. Hospodin zavolal Mojžiša hore a povedal mu, že má ísť dolu, aby mohol Hospodina pred ľudom pochváliť a sľúbiť, že ak ľud bude dodržiavať zmluvu, stanú sa Božím vlastníctvom medzi národmi, pretože celá zem je aj tak jeho. Ľud síce zatiaľ nijakú zmluvu nevidel (tá ešte len bude napísaná), ale okamžite súhlasil, že chce byť vlastníctvom. Potom išiel Mojžiš zase hore a oznámil slová ľudu Hospodinovi, ktorý v tejto chvíli asi nebol vševediaci, ba asi bol aj nahluchlý. Hospodin sľúbil, že sa s nimi príde porozprávať v oblaku, aby mu ľud naveky veril. Mojžiš to oznámil ľudu (buď to zakričal z kopca, pretože mal silnejší hlas ako Boh, alebo medzitým zase zbehol dolu a hore). Potom Boh povedal Mojžišovi nech povie ľudu, nech si všetci operú handry a nesexujú, že na tretí deň sa im ukáže. A nech sa nikto nedotýka vrchu, lebo bude popiči. Mojžiš zbehol dolu a povedal ľudu, nech si operie handry a nesexuje.

Na tretí deň začalo hrmieť a blýskať sa a Hospodin sa zjavil v podobe ťažkého čierneho mraku (na nerozoznanie od Diabla) na vrchole hory. Zaznela dohodnutá trúba (Hospodin zrazu nehovoril s Mojžišom priamo) a Mojžiš sa zase vyštveral hore. Hospodin ho vystríhal, že nechce aby k nemu niekto okrem Mojžiša a Árona vtrhol. Mojžiš mu povedal, že veď vrch ohraničil ako sa dohodli, ale Hospodin mu povedal, nech nepičuje, zbehne dolu po Árona a nech prídu zase hore (podľa opisu asi nie celkom hore na najvyšší vrchol).

  1. V scéne s krom sa hora nemenuje, tu sa zase nespomína ker, ale malo by to byť jednoznačné.

[upraviť] Kopec prikázaní

Na hore začal Boh recitovať svoj známy prejav Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho.... Ľud pozoroval všetko to hrmenie, blesky, zvuk trúby a dymiaci vrch, a asi nič nerozumel, lebo požiadal Mojžiša (ľud buď silne kričal, alebo Mojžiš medzitým zase na chvíľu zbehol k nim dolu), aby s nimi nehovoril priamo Boh, lebo sa boja, že nech Mojžiš počúva a potom im to povie (plne Mojžišovi dôverovali, nebáli sa, že niečo popletie). Mojžiš povedal svoj známy výrok Nebojte sa, Boh prišiel, aby ste sa ho báli. Ľud potom zostal stáť opodiaľ (už predtým stál opodiaľ, takže ešte ďalej) a Mojžiš sa opäť priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh (t.j. zase vystúpil hore?). To, čo Boh povedal pred týmto prerušením, sa zvykne označovať ako Desať prikázaní. Nevedno prečo, lebo Hospodin vzápätí pokračoval ďalšími a ďalšími prikázaniami a Mojžiš počúval: Videli ste, že som s vami hovoril z neba[1]; neurobte ani strieborných bohov popri mne, ani zlatých bohov si nerobte!...Ani nevystupuj na môj oltár po schodoch, aby sa tvoje ohanbie neodhalilo nad ním. Ak kúpiš hebrejského otroka, šesť rokov bude slúžiť a na siedmy zadarmo odíde na slobodu. Ak prišiel sám, sám odíde; ak bol ženatý, odíde s ním i jeho žena. Ak mu jeho pán dá ženu, tá mu porodí synov alebo dcéry, žena a deti budú patriť jej pánovi, a on odíde sám. ... Kto by preklínal otca alebo matku, prepadne smrti. ... Ak by vôl poklal muža alebo ženu tak, že zomrie, vôl musí byť ukameňovaný, jeho mäso sa nesmie jesť, ale majiteľ vola zostane bez trestu. ... Čarodejnicu nenechaj nažive. Kto by obcoval so zvieraťom, nech je vydaný na smrť. Kto by obetoval iným bohom, okrem samého Hospodina, nech prepadne hubiacej kliatbe. ...

Všetko toto sú prikázania (sú ich desiatky) a Boh nikde nepovedal, že tých prvých 16, ktoré voláme desatoro, je dôležitejších ako zvyšok. Vzápätí Boh sľúbil Izraelitom, koho všetkého pred nimi vykynoží a že pošle pred nimi anjela a sršne, ale dôrazne ich vyzval, aby nemali s národmi sídliacim v krajine, ktorú mali dobyť, nijaké zľutovanie a nemiešali sa s nimi (t.j.nesexovali). Boh nebol príliš multi-kulti.

  1. V skutočnosti videli len mraky na vrchole hory a počuli hrmenie.

[upraviť] Ďalšie hore-dolu, zmluva a prvé dosky

Potom Boh povedal Mojžišovi, nech zase vystúpi hore, tentokrát aj s Áronom, Nádábom a Abíhúom (WTF,kto sú tí dvaja?) a sedemdesiatimi staršími, nech sa poklonia zďaleka, ale len Mojžiš nech sa priblíži až k Nemu. Mojžiš išiel teda dolu a spamäti zopakoval ľudu všetky tie prikázania a predpisy, ktoré počul od Boha. A všetok ľud bez premýšľania jednohlasne odvetil: Budeme plniť všetky slová, ktoré vyslovil Hospodin.

Potom to Mojžiš v noci všetko zapísal do knihy zmluvy (písal zrejme egyptskými hieroglyfmi, ktoré sa snáď naučil u faraónovej dcéry, v latinke to je niekoľko strán), včasráno vstal, stihol ešte postaviť oltár a dvanásť posvätných stĺpov. Izraeliti priniesli spaľované obete, pokropili oltár krvou. Mojžiš vzal čerstvú knihu zmluvy a verejne ju prečítal pred ľuďmi a oni opäť povedali: Všetko, čo riekol Hospodin, budeme plniť a poslúchať. Nepodozrievali Mojžiša, že by sa mohol v niečom pomýliť alebo ich ojebať a verili si, že na druhé počutie (trvať to mohlo tak hodinu-dve) už zmluve na večné veky rozumejú. A zase všetko spečatili krvou, čiže zmluva týmto bola podpísaná. Potom vyvolený ansámbel starších vystúpil hore a videli Boha a pod jeho nohami čosi ako zafírovú dlažbu. Nevystrel proti nim svoju ruku, videli Boha[1], jedli a pili. Ale asi nie nie s Ním osobne, keďže sa nesmeli priblížiť. Potom šli dolu.

Boh povedal Mojžišovi nech zase vystúpi hore a ostane, že mu dá kamenné dosky, zákon i prikázania. Mojžiš si v duchu zanadával, že načo celú noc písal tú knihu, že sa mohol radšej vyspať, ale neprišlo mu divné, že zmluvu už podpísali a až teraz mu ju Boh dá písomne. Mojžiš sa znova pobral hore, ale starším povedal, že keby dačo, tak nech sa obrátia na Árona a Chúra (kto to zas je?). Mojžiš vystúpil na vrch, ale Boh ho trochu pošikanoval a až na siedmy deň zavolal z oblaku, že môže vojsť dnu. Vošiel a bol tam 40 dní. Boh mu nadiktoval aj kopu ďalších požiadaviek, tentokrát, že treba vybrať zlato a iné cennosti a zhotoviť Archu úmluvy, stôl, svietnik, oltár na kadenie a ďalšie prepotrebné veci, ktoré sa na cestu púšťou hodia. A dal mu presné pokyny, ako má všetko vyzerať. A aké rozmanité obete Mu budú prinášať. Potom tie obete jedného dňa Ježid spakruky zrušil, pokiaľ sme ho nepochopili, tak kresťanci majú prúser.

[upraviť] Epizóda s teľaťom

Teľa1.jpg

Diskotéka pod zlatým teľaťom.
© DarkMatter2525

Ľud zrazu, na nejaký 37. deň, stratil pamäť. Zabudol, ako pred dvoma mesiacmi šiel pred nimi Hospodin v podobe ohnivého stĺpa (možno ten stĺp bol len taký menší), ako Hospodin otvoril prechod cez more a zahubil Egyptskú armádu (asi to v skutočnosti nebolo až také impresívne), ako sa pred pár dňami báli Hospodinovho dymu, bleskov a smradu, a že uzavreli nejakú zmluvu... Ľud usúdil, že Hospodin predsa len neexistuje. Nikoho nenapadlo sa spýtať tých starších a Árona, ktorí pred chvíľou videli Boha osobne. Takmer zabudli aj na Mojžiša, a usúdili, že ten muž, čo nás sem doviedol, sa asi stratil. Zabudli aj na niekoľkokrát opakovaný príkaz neulievať si zlatých a strieborných bohov a požiadali Árona, nech im nejakého uleje. Jedno akého, veď ani z Egypta si nijakého nepamätali[2]. Dali Áronovi svoje náušnice a on za pomoci rydla zhotovil liate teľa (zázrak!). A na druhý deň bola didžina a si zatrsali. A Áron robil Dí Džeja.

Boh to z hory ihneď zbadal (zrazu už nepotreboval Mojžiša ako spojku) a nasral sa. Navrhol Mojžišovi, že všetkých zabijú a vyvolený národ nech urobí Mojžiš vlastným penisom znova od nuly. Ale 80 ročný Mojžiš sa zľakol toľkého súloženia a nechcelo sa mu čakať 400 rokov, takže začal Hospodina rafinovane prehovárať. Povedal mu, že bude v Egypte a smiech, že vyviedol svoj ľud do púšte a hovno z toho. Boh usúdil, že si nemôže fakt dovoliť, aby bol v zdecimovanom Egypte na smiech a oľutoval svoj návrh[3].

Mojžiš sa pobral dolu aj s dvoma kamennými doskami svedectva popísanými božím prstom. Boh mu predtým sľúbil, že mu na ne napíše slová zmluvy, ale asi sa tam celá nezmestila, tak vystavil len akúsi potvrdenku. Potom zbadal tú diskotéku pri teľati a dosky jebol o zem a rozbil (božia práca sa ukázala nekvalitná). Ktovie z čoho bol Mojžiš taký nervózny, veď Boh ho už hore vystríhal. Potom rozdrvil to zlaté teľa na prach (zlato sa ľahko drví), zamiešal do vody (nekleslo na dno) a dal Izraelitom vypiť. Nakričal na Árona, ale ten mu dokázal, že on je nevinný, že to ľud chcel a on to iba odlial a samo sa spravilo teľa. Mojžiš bol rád, že jeho brat s tým nemá nič spoločné, kázal jemu a Levitom, čiže svojmu kmeňu, nech berú meče (čerstvo prepustení otroci mali meče a vedeli s nimi narábať) a nech každý niekoho náhodného zabije, lebo všetci ostatní sú vinní. A zabili 3000 ľudí, čo je z dvoch miliónov len 1,5 promile. Potom prosili Hospodina, ktorý je láska, o odpustenie (nie za vraždenie, ale za uctievanie teľaťa) a On sľúbil, že zmluva stále platí, ale že im ešte za tento hriech niečo zlé v budúcnosti vykoná. A zo tri razy zopakoval sľub, ako im pomôže vyhubiť všetky národy, ktoré im budú na ďalšej ceste zavadzať a pošle pred nimi toho anjela, ktorého už sľuboval. Sršne už znova nesľúbil.

  1. Vieme teda, že Boh má nohy, ruku a dlažbu. Hlavu asi nemá alebo ju aspoň vždy nevidieť.
  2. Je zaujímavé, že židia, ktorí neskôr každú chvíľu podliehali lákaniu kanánskych a filštínskych bohov, nepodľahli za 400 rokov v Egypte ani jedinému. Nepožiadali Árona, aby im urobil Hora alebo Eset, chceli teľa.
  3. Tu vidíme, že Boh je omylný.

[upraviť] Druhé dosky - desať prikázaní

Ľud sa kajal, Mojžiš sa aj so svätostánkom (zrejme nejakým provizórnym. ten pravý ešte len vyrobia), ktorý medzitým stihli vyrobiť, presťahoval za tábor a ľud nemal prístup k Hospodinovi, ktorý sa mu zrazu začal nejako chýbať. Na teľa už zabudol. A Hospodin sa nad stánkom zjavoval ako ohnivý stĺp a takto si kecal s Mojžišom ako s kamošom. Mojžiš znova stratil pamäť a spýtal sa Hospodina, že prečo mu ešte nepovedal, koho to pošle pred ním (predtým mu Hospodin viackrát sľúbil anjela a sršne). Ale aj Hospodin stratil pamäť a povedal, že pred Izraelitmi pôjde On osobne, teda Jeho tvár. Mojžiš chcel tú tvár vidieť, ale Hospodin mu povedal, že tá tvár zabíja. Ale ukázal mu aspoň riť chrbát.

A prikázal Mojžišovi urobiť druhé dosky (Jemu sa už nechcelo), ho znova na 40 dní pozval hore (dosky sa zrejme nedali popísať dolu pri tom svätostánku, kam predtým chodieval Boh na pokec) a predniesol mu mix prikázaní, čosi z toho prvého „desatora“, pridal čosi nové. Úpenlivo prikazoval, že pohanov treba vyhladiť, hoci pred pár dňami boli aj Izraeliti vlastne len pohania. Zakončil to desiatym prikázaním: Nevar kozľa v mlieku jeho matky. A prikázal Mojžišovi, nech tieto slová vyryje do dosiek (Jemu sa už nechcelo) a že práve toto je Desatoro. A povedal mu aj plno ďalších príkazov. A keď Mojžiš schádzal dolu, žiarila mu tvár,pretože ho Boh ožiaril.

[upraviť] Epilóg

Potom Mojžiš zvolal ľud, a spamäti predniesol všetko, čo mu Boh za 40 dní narozprával. Hlavne o daniach a poplatkoch. Potom vybral remeselníkov (ktovie, kde sa v tom Egypte popri tehlách vyučili) a dal im zhotoviť archu a ostatné cárachy. Aj oltár na kadenie, aj plášť so zvončekmi. A nakoniec postavili svätostánok (teraz už ten pravý), zapálili v ňom kadivo, z Árona urobili veľkňaza, pretože už od čias toho teľaťa už mal skúsenosti, o Áron aj s Mojžišom sa umyli a Morghotov Hospodinov oblak zakryl stánok a bol koniec.

(Pokračovanie nabudúce. Do Kanánu nie je ďaleko, ale ešte to potrvá.)


Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel.jpg
Eden.jpg

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam