Feminizmus

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Witch burning
Fotografia z obdobia P.V.T. vyobrazujúca mizogýnsku párty. Rituálne vypaľovanie trávy sa mnohým ženám stalo osudným.

Tento článok pojednáva o spoločenskom hnutí žien za nezávislosť, o inom nezávislom hnutí žien pojednáva vedecké heslo „Lesba.

Feminizmus je hnutie feministiek a feministov, ktoré si dalo za cieľ dosiahnuť absolútnu rovnoprávnosť mužov žien a niekto hovorí, že aj hermafroditov. Je tomu tak aj napriek tomu, že slovo je čisto mužského rodu.

Potreba rovnoprávnosti žien je oprávnená. Vyplýva z hroznej diskriminácie žien v pozíciách pri sexe, politike, ekonomickom a sociálnom postavení. Je predsa nemožné aby sa identický živočíšny druh len na základe toho aké sa mu vyvinuli druhotné, či aj prvotné pohlavné znaky navzájom diskriminovali. Aplikáciou feministických ideálov vzniká šanca, že sa vyvinie nová, dokonalá superľudská živočíšna rasa. Feminizmus je v podstate hnutie, považované vedcami za nádejnú budúcnosť planéty.

[upraviť] História feminizmu

História feminizmu je oveľa mladšia ako najstaršie remeslo. Feminizmus a feministky sa údajne naplno začali prejavovať začiatkom 20. storočia P.V.T.. V podstate to začalo skôr ako ľudovia začali umožňovať ženám voliť, či osamostatniť Slovensko. Dochovali sa nám rôzne nesporné ústne (správnejší názov je ušné) dôkazy, ktoré datujú feminizmus a feministky do dôb dávno pred P.V.T.

[upraviť] Prehistória feminizmu

Feminizmus siaha až pod sukne a potom až do obdobia P.V.T. Vtedy sa formovali sociálne podmienky, ktoré podnietili jeho vznik. Ženy boli, prirodzene, ustláčané: odzadu, odpredu (tzv. misionárska poloha), na koníka, na stojáka.

Boli im odopierané podobné nezmysly ako právo voliť a byť volený, právo nenásilného sexu, právo opustiť kuchyňu/ spálňu/ pole za účelom iným ako presun medzi týmito destináciami, právo na smrť, a v niektorých prípadoch dokonca právo na život. Práve posledné spomínané upaľovanie čarodejníc na hranici (ale častokrát aj vo vnútrozemí) je historickým faktom, do ktorého sa feministky navážajú, aj keď muži už na tom nič nemnia, a aj keby mohli, kto by už dnes chcel tie (medzičasom) staré bosorky späť.

[upraviť] Zrodenie feminizmu

Suffragettes
Sufratetky

Feminizmus sa zrodil v kolíske konšpiračných teórií, akože najstaršej demokracie, zhnilého kapitalizmu a v domovskej krajine Baráka Usamu Obamu (Honolulu, Havaj).

Sufratetky, či pôvodne sufražetky (z angličtiny suffragettes, z anglického suffer - trpieť) boli prvé osprostené ženy, ktoré nebavilo doma čakať na starého. Koľkokrát zbytočne sedeli na šporáku, aby ohriali manželovi večeru. Koľkokrát sa s teplými novinami a večerou a chceli aktívne podieľať na svojom osude. Nevediac, že ten riadi Aštar Šeran (už vtedy Ivo A. Benda), rozhodli sa bojovať o právo voliť a byť volené.

Divné je na tom to, že aj tieto nežné a bezbranné utláčané stvorenia toľkokrát zdôrazňovali, že chcú byť medzi tou politickou chamraďou. Už vtedajším chlapom sa nepáčilo, že len oni sa musia zapájať do verejného plytvania peniazmi (voľby) a tak sa tejto zodpovednosti s radosťou čiastočne vzdali (museli si zachovať dekolt dekórum).

[upraviť] Vzostup feminizmu

Keďže v priebehu 20. storočia P.V.T. sa ľudia zaoberali vecami vyplývajúcimi z ľudskej sprostosti ako sú: hospodárska kríza, či nedokončená genocída, na pozadí týchto udalostí si feministky robili čo chceli a tak feminizmus prekvital. Spomínané upaľovanie bosoriek postupne ustalo, a to najmä preto, že muži bojovali vo vojnách a vďaka rozvoju baníctva začínalo storočie pary. Bosorky mali nižšiu výhrevnosť ako uhlie, či koks. Teda nižšiu výhrevnosť v spaľovniach.

Ženy sa počas vojen museli zamestnať, prípadne sa starať o svoje estetično a zrazu zistili, že ani penisy nerastú na stromoch. Na stromoch v blízkosti frontových línií sa sem tam aj nejaký ten penis našiel, no chýbala mu erekcia. Chlapi teda neboli doma, lebo bojovali. Niektorých kosili nepriateľské kúsky kovov, iných pohlavné choroby. ženy neboli natoľko pod kontrolou manželov, ale pod kontrolou cudzích mužov, ktorí sa iba na chvíľu objavili v ich domoch, aby potom padli niekde na ďalšej bojovej štácii.

Ženy sa starali o decká, nevedeli v tom chaose, ktoré je koho a zisťovali, že sa dokážu starať samé o seba. Zisťovali, že im nič iné neostáva, lebo namiesto ich druhov domov prichádzali telegramy, či iné papierové oznámenia, že majú tú česť mať v rodine hrdinu.

Muži, ktorí sa po pár rokoch vrátili domov zisťovali, že ich doma čaká viacej hladných krkov ako predpokladali. Niektoré boli omnoho mladšie ako čas, ktorý žene chýbali. V duchu niektorí uverili, že aj erotické myšlienky oplodňujú, tí hlbšie veriaci si vzali za svoju patrónku panenku Máriu. Iní radšej čušali, lebo ich zážitky z toho, čo prežili v dedinách a mestách počas ich vojenských presunov a okupácií im dali šancu chápať súvislosti.

Cez všetky kľučky sa dá povedať, že absolútnou príčinou, zárodkom vzostupu feminizmu boli v 20. storočí svetové vojny. Áno boli to tie vojny, ktoré decimovali počty chlapov a naučili ženy vzdorovať.

[upraviť] Súčasnosť

Mf
Mariandžela Fantoci

Výsledky feminizmu sú v súčasnosti všade okolo nás; ženy sú úspešné, napr. v politike (od Mrgaret Thatcherovej, Angely Mer Kelovej, ba aj ten chlap, čo je premiérkou na Islande, alebo u nás tak populárny Edit Bauer), vo vede (Mária Kúria Sklodowská), v športe (Fibingerová, Kaliská), v snowbiznise (Eva Mráziková, Adela Bananášová, Lenka Šošovková, Marianna Starázubatápiča Ceckaňa Ďurianová, Lucia Habloteleskopičová, Mariangela Fantozzi a mnohé iné) a v ďalších. Keby boli feministkami chlapi, považovali by to za dostatočnú satisfakciu. Keďže sú však feministkami ženy, nestačí im to a žiadajú akúsi feministickú utópiu, ktorú však skrývajú pod krycími názvami rovnosť pohlaví, či rodová rovnosť.

[upraviť] Budúcnosť

Ženy budú chcieť ovládnuť svet. Ale včas príde Aštar Šeran so svojimi detskými kresbami a zachráni všetkých eunuchov a mizogýnov. Zo šlabikárov zmiznú výjavy otca čítajúceho noviny a mamy s dcérou melúcich rožky. Rovnako sa v šlabikároch prestane objavovať veta "Mama má Emu," a bude nahradená sentenciou "Paviel má Viktora," prípadne inou vyhovujúcou dvojkombináciou.

[upraviť] Názvoslovie

Keď feministku označíte jej pravým menom, resp. jedným z vyššie uvedených alternatívnych, bude vás presviedčať, že ona nie je feministka, lezba, či stará dievka), ale napr. bojovníčka za rodovú rovnosť atp. Navzdory tomu majú uvedené oslovenia limitácie podľa situačného a sociálneho kontextu:

  • feministka - najmä v odpornej literatúre
  • bojovníčka za rodovú rovnosť či iné korektné označenie - najmä keď vás nejaká feministka môže počuť, prípadne to môže ovplyvniť výsledok skúšky z predmetu s pičou
  • stará dievka - najmä pri objasňovaní rodinného zázemia nezasväteným
  • lezba - najmä pri objasňovaní motivácie správania

[upraviť] Postavenie voči iným hnutiam

Feminizmus je často označovaný za hnutie ideovo či formálne hraničiace s rôznymi inými ideológiami, hnutiami, príp. filozofiami. Neraz sa s niektorými aj stotožňuje. Laická verejnosť si dokonca niektoré ideológie s feminizmom aj zamieňa.

[upraviť] Feminizmus a rasizmus

Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá na základe prirodzených princípov a rozumu rozdeľuje ľudov do rôznych rás a tieto rasy usporadúva do prirodzenej hierarchie. Feminizmus je vlastne podmnožinou rasizmu - ľudov rozdeľuje na dve skupiny: muži a ženy, príp. feministky a tí ostatní a usporadúva ich do hierarchie.

[upraviť] Feminizmus a fašizmus

Mario Palmieri definoval základné princípy fašizmusu ako jednotu, autoritu a povinnosť. Tieto princípy prevzal aj feminizmus: feministky sú v boji za svoje práva proti mužom jednotné, chcú mať autoritu a je ich povinnosťou dodržiavať predchádzajúce princípy. Feministky si však uvedomujú, že si od fašizmu nemôžu požičať nápad s genocídou, lebo by bez mužského semena vymreli.

[upraviť] Feminizmus a nacizmus

Keďže nacizmus je fúziou fašizmu a rasizmu, a pritom obe hnutia hraničia s feminizmom, musí s ním hraničiť aj nacizmus. Feminizmus je teda diskriminačnou teóriou podobnou rasizmu a vyznáva ideály fašizmu.

[upraviť] Feminazi

Termín vytvoril Tom Hazlett spojením slov feminizmus a nacizmus, aby tak vystihol príbuznosť týchto dvoch hnutí. Feminazi je vlastne extrémne militantná feministka.

[upraviť] Rodovo citlivý jazyk

Pojem „rodový“, „rodovo“ vznikol vďaka tomu, že Slováci nevedia príliš po anglicky a dnes už ani po Slovensky. A tak slovo „gender“ (pohlavie) sa preložilo ako „rod“. Rodová rovnosť pritom v ozajstnej slovenčine znamená rovnosť šľachtica s prostým ľudom. Ale čo už, keď sme sprostí. Na vine môže byť aj to, že normálny Slovák si pod pojmom „rovnosť pohlaví“ predstaví vzájomné meranie vtákov a začne sa priblblo usmievať.

Jedným z dôležitých cieľov feminizmu, ktoré pomôžu dosiahnuť aj ostatné ciele, je používanie rodovo citlivého jazyka. Feministky si od toho sľubujú odstránenie rodových stereo a iných typov, odstránenie rodovo stereotypnej výchovy a neskôr zrovnoprávnenie žien a mužov. Problémom v slovenčine je tzv. generický maskulín, teda používanie mužského rodu na označenie skupiny ľudov, v ktorej sú aj/iba ženy. Problematiku vysvetlíme na niekoľkých úrovniach rodovo (ne)citlivého jazyka:

  1. Učitelia protestujú za zvýšenie platov. - totálne rodovo necitlivý jazyk. Školstvo je prefeminizované, takže predpokladáme, že aj medzi protestujúcimi je viac žien ako mužov. Povedzme, že mužov je tam 10%. Tých 90% žien - učiteliek nemôžeme zneviditeľniť.
  2. Učitelia/-ky protestujú za zvýšenie platov. - rodovo citlivejší jazyk, ale ženská podoba slova učiteľ je vyjadrená pomocou prípony, teda podobne ako v Biblii je žena vytvorená z muža.
  3. Učitelia a učiteľky protestujú za zvýšenie platov. - ešte viac rodovo citlivejší jazyk, ale ženy - učiteľky sú druhé. Jednak je to sexistické podsúvanie podradného postavenia ženy ako "tej druhej" a neodzrkadľuje to väčší počet žien.
  4. Učiteľky a učitelia protestujú za zvýšenie platov. - zdalo by sa, že ide o rodovo citlivý jazyk, ale prečo pcháme ženu na prvé miesto? Myslíte si, že tým umlčíte feministku?
  5. Učiteľky/-ia a učitelia/-ky protestujú za zvýšenie platov. - zdalo by sa, že rodovo citlivejší jazyk neexistuje, ale prečo používame slovo plat, ktoré je mužského rodu a nie napr. mzda.
  6. Učiteľky/-ia a učitelia/-ky protestujú za zvýšenie miezd/platov. - vrchol drzosti rodovo citlivého jazyka

V širších súvislostiach môžeme potom hovoriť o odstránení stereotypov z jazyka. Príklady:

  • Prijmeme šičky a/alebo šičov.
  • Prijmeme programátorku a/alebo programátora CNC strojov.
  • Zavolajte upratovača a/alebo upratovačku, nech zoškrabe to semeno zo steny.
  • Dvaja driečni spojári a/alebo dve driečne spojárky trtkali až do jari...
  • Jebem ja Tvojho Boha/Tvoju Bohyňu!
  • Kominár/-ka zletel/-a na zem ako taký/-á astronaut/-ka.

Dôležité je diferencovať medzi odstraňovaním stereotypov o ženách a o mužoch. Napríklad veta "Ženy nemajú priestorovú predstavivosť." je otvorene rodovo stereotypná, zatiaľ čo nasledujúce sentencie sú v poriadku, aj keď stereotypy o mužoch podsúvajú: "Študentky a študenti chodia na hodiny pripravené/-í. Kto príde nepripravený, tak ho vyhodím."

[upraviť] Prechyľovanie priezvisk

V Slovenčine používame u ženských priezvisk rodovo necitlivú maskulinistickú prechyľovaciu príponu „-ová“, ktorá dehonestuje nielen naše ženy, ale aj cudzinky. Civilizované krajiny používajú pre ženy priezviská bez takejto prípony. Treba sa z toho poučiť:

  1. pád: Angela Merkel
  2. pád: Angely Merkely
  3. pád: Angele Merkele
  4. pád: Angelu Merkelu
  5. pád: Angela Merkel
  6. pád: Angele Merkele
  7. pád: Angelou Merkelou
  1. pád: Denisa Cibulka
  2. pád: Denisy Cibulky
  3. pád: Denise Cibulke
  4. pád: Denisu Cibulku
  5. pád: Zelenina akási
  6. pád: Denise Cibulke
  7. pád: Denisou Cibulkou
  1. pád: Edit Bauer
  2. pád: Edita Bauera
  3. pád: Editovi Bauerovi
  4. pád: Edita Bauera
  5. pád: Bauer Edit
  6. pád: Editovi Bauerovi
  7. pád: Editom Bauerom