Filozof

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Filozof, z gr. σοοφΦιλ (prešmyčka slov zoo-fíl), niečo ako láska k živej prírode, patrí medzi súčasné sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka nenárodnej menšiny ľudí. „Filozof“ bola v stredoveku prezývka Aristotela.

Filozofov rozlišujeme v súčasnosti z hľadiska vzdelania. Poznáme dve kategórie:

  • filozof – laik - ľudo, ktorý nechodil kvôli filzofovaniu do školy a na filozofovanie mu stačia dva (prvočíslo!) pivá
  • filozof – expert - ľudo, ktorý sa vyznačuje tým, že ho nikde inde na školu nechceli zobrať, a tak šiel na filozofickú fakultu

Z obyčajného ľuda sa filozof stane potom, ako príde na to ako život funguje. Príde na to ako je všetko nahovno a vlastný strach zo smrti ho núti trepať drísty, ktorými by nejako presvedčil sám seba, že existencia má ešte zmysel. Hovorí sa, že tvorí svoju životnú filozofiu.

Aby takýto filozof nevyzeral, že je mešuge nájde si nejaké obete, na ktorých skúša či to, čo si myslí aj presvedčuje. Ideálne je keď si so svojimi obeťami naviaže akúsi „Alfa vlnu“, kedy aj oni prídu na to, že im je sympatický, lebo má vlastný originálny názor, ktorý je presne taký istý ako ich. Ak to náhodou zaškrípe, filozof si skúša svoje argumenty, ktorým svoje bohumilé ovečky presvedčí. Cieľom filozofa nie je nič iné iba dosiahnuť počudovanie, či dokonca údiv (nemýliť si s údením).

Ostatné neosobnosti, tie bez názoru, sa pripájajú k svojim autoritám a tak sa z filozofa stane pán. K filozofovi sa potom prípadne pripojí ďalšia filozofka, ktorá má s ním príbuzný vaginálny názor a spektrum stúpencov sa rozširuje aj do radov osôb ženského pohlavia. Názor filozofa je iba názorom, ktorý sa v podstate nemusí opierať o fakty, nemá teda oporu vo vede a tak sa dá povedať, že ako existuje pagaštan, ktorý každý pozná, no nikto ho nechce žrať, tak je aj filozof, respektíve pavedec, ktorému by nikto nemusel veriť. Lenže čo s tým, keď s ním toľkí súhlasia a to dokonca natoľko, že ho citujú. Umiernení ľudovia, ktorí nesúhlasia a majú ešte nejaké rezíduá zdravého rozumu sa bez nejakých výnimočných nadávok o filozofovi vyjadrujú ako o predvedcovi.

Nesmieme zabudnúť, že základom každej filozofie je ľudo. Na základe tejto logiky musíme pochopiť, že ľudo je praotcom filozofických zásadných diel akými sú ľudove múdrosti, pranostiky, ľudove povesti, ľudova hudba...