Gustáv Husák
Z Necyklopédia
Gustáv Husák (10.januára 1913 - 18.novembra 1991) bol právnik, slovenský komunistický prezident ČSSR. Narodil sa v roľníckej rodine v Dúbravke (dnes časť Bratislavy). Študoval na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy a ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Od roku 1933 študoval na právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského, v tom istom roku zároveň vstúpil do Komunistickej strany Československa.
Obsah |
[upraviť] Intelektuál
Napriek tomu, že to bol debil, mal vlastnosti ako obratnosť v získavaní politických spojencov, ktoré mnohým chýbajú, a tým sa zreteľne líšil od ostatných pologramotných komunistických funkcionárov, ktorý mali len základné schopnosti komunistov, ako túžba po moci, bezočivosť, falošnonosť, luhárstvo atď. V polovici 30.rokov, za ČSR pracoval ako úradník. Patril v rámci komunistickej strany ku generácii, ktorá bezmedzne dôverovala politike ZSSR a Komunistickej internacionály, a ktorá republiku odmietala ako nepodarok versailleského systému, ako „žalár národov“ podobný Rakúsko-Uhorsku.
[upraviť] Za Slovenského štátu
Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským zaháňali smäd v bratislavských krčmách, chlastali druhú ligu, pričom vyšpekulovali piatý ilegálny výbor KSS. V novembri roku 1940 sa spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami ožral ako doga a ráno sa zobudil uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku (po intervencii svojho bývalého učiteľa z právnickej fakulty Imricha Karvaša, ktorému sa neskôr odvďačil tak, že počas výsluchu Gestapom o ňom poskytol 32 strán výpovede).
Gustáv Husák bol extrémno ambiciózny a tak počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici, v Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr, kde prečkali zimu, zásobený žinčicou a ovčím syrom. V tej dobe sa zamýšľal nad tým, ako pripojiť Sovietsky zväz k slovenskému územiu.
[upraviť] Po vojne
Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. Husák vychlastal 10 litrov pálenky, kým sa mu podarilo náisť fintu, ako donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv. tretej pražskej dohody. Od toho momentu podliehali rozhodnutia Slovenskej národnej rady odobreniu centrálnou vládou v Prahe a jednotliví povereníci boli priamymi podriadenými ministrov pražskej vlády. Predsedom Zboru povereníkov bol vymenovaný - kto iný - Gustáv Husák, aj keď volby prehral. Jeho moc posilňovala, na Slovensku priamo riadil SNR aj ŠtB a organizoval provokačné akcie proti demokratom a pod nátlakom dal vyhadzovať nekomunistických povereníkov z ich úradov.
Rodná strana sa Husákovi odvďačila. V roku 1950 ho odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák na ňom zinkasoval doživotie. V kriminále mohol Gustáv pokojne študovať na prezidenta.
[upraviť] Generálnym tajomníkom
V roku 1960 mnoho týchto väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali. Gusto podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako verný spolupracovník Alexandra Dubčeka. Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou, kde Leonid Brežnev zistil, že Husák má rád vodku a mohol by zachrániť pošramotenú reputáciu ZSSR a zabezpečiť splnenie cieľa invázie do Československa. Aktívne začal bojovať proti kontrarevolúcii a roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ. V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ.
[upraviť] Prezidentom
Po abdikácii chorého L.Svobodu z požehnaním Sovietov ho zvolili za prezidenta ČSSR. Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985. Slávne obdobie normalizácie nasledujúce po tzv. pražskej jari bude navždy spojené s jeho menom. V záujme toho, aby sa udržal pri moci čo najdlhšie plnil všetky múdre príkazy z Moskvy a obklopil sa múdrimy a schopnými straníckymi funkcionármi ako boli V.Biľak, A.Indra, A.Kapek ... V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.
[upraviť] Dôchodok
Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10.decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade a odišiel na zaslúžený odpočinok po tvrdej celoživotnej práci. Zomrel v Bratislave 18. novembra 1991, česť jeho pamiatke.
[upraviť] Záver
Gustáv Husák zostane v našich spomienkach navždy zapísaný ako skromný, čestný, zásadový a húževnatý človek. Áno, ako človek - komunista, ktorý vo všetkých politických a štátnych funkciách mal vždy na zreteli všestranný rozvoj človeka a spoločnosti v jednote národných a internacionálnych cieľov. V rokoch, keď stál na čele KSČ a Československej federatívnej socialistickej republiky Slovensko zaznamenalo nebývalý ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Vyrástli nové sídliská, fabriky, školy, divadlá i štadióny. Za socializmu sa celé Slovensko zmenilo na nepoznanie! Túto objektívnu historickú realitu nechcú vidieť a oceniť len zúriví a nenávisťou zaslepení antikomunisti a ich bezzásadoví prisluhovači. Neustále a demagogicky opakujú svoje chorobné výmysly a predstavy o 40 ročnej ekonomickej, politickej, morálnej i právnej devastácii Slovenska. Avšak už prichádza a určite nastane čas, keď všetci títo "démonkrati" sa dostanú pred súd historickej spravodlivosti a za jej stôl si opäť sadne pravda slovenského ľudu!
 | Komunisti, sociani, sociálni debokrati a ďalšie červené hovadá
Róbert Fico • Vada SR • Gustáv Husák • Smer – SD • KSČ • KSS • Boľševik • Miroslav Jureňa • BON • Vekslák • Gazda repársky • Vasiľ Biľak • Viera Tomanová • Boľševicitída • Rusko • Prezident • Ten-koho-netreba-menovať • Dušan Čaplovič • Slovensko • Verejné blaho • Internacionála • Demokracia • ZSSR• Fidel Castro |
