Ivan Mikloš

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Mikloš
Miklos box

Šikovný Ekonóm so zvláštnymm výrazom v tvári
Narodenie 2. jún 1960
Svidník nad Topľom
Váha tiež
Známy vďaka Rozkrádaniu stradegických podnikov
Známa vďaka Netají sa tým že by si prefarbil svoj plnofúz.
IQ nedisponuje
Webstránka www.diamantovabana.sk, www.sdku.sk

Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Ing. Ivan Niktoš (2. jún 1960, Svidník) je(bol) fundovaný rozpredajca slovenského majetku no a hlavne dlhoročný politik.

Ivan je viacnásobný laureát ministerstiev slovenskej vlády. Vzťah ku správe a privatizácii národného majetku Slovenskej republiky získaval ako minister už od roku 1990. Od tohto začiatku až do konca ho téma „privatizácie“ čohokoľvek nepustila.

[upraviť] Život a kariéra pred politikou

Ivan Mikloš vyštudoval v ťažkých časoch socialistického školstva na národohospodárskej fakulte ekonomickej univerzity v Bratislave. Bolo to koncom sedemdesiatych rokov posledného storočia, minulého tisícročia a bolo to pre neho ťažké strádanie, lebo školstvo bolo silne deformované tým, že bolo zadarmo. Zadarmo boli aj lekári, i keď pacienti si museli pri nich siahnuť do vrecka pre jednu korunu, keď si vyberali v lekárni lieky. Platiť sa vtedy muselo za všeličo, čo bolo zadarmo. Boli to úplatky, no kto nemal nezaplatil a lekár, učiteľ, úradník, či obchodník sa za to sťažovať nemohol.

Našťastie Ivanovi starí rodičia nestrádali. Ich príbuzní cez šífkartu v prvej republike vycestovali za robotou do Ameriky a tak dostávali BONY. Ivan si za ne mohol kupovať v Tuzexe rifle. Neskôr, keď študoval nejakú tú sviňu každú zimu zabili a tak boli aj klobásy a pre súdruha dekana fakulty a na skúšobné obdobia bolo skúšajúcim čo dať.

Ivan bol v kolektíve obľúbený. Na škole veľa o ekonomike priučil a tak sa rozhodol, že na vysokej škole zostane asistovať a tak od roku 1983 až do ministrovania v roku 1991 asistoval a radil tým, ktorí v socialistickom zriadení školili budúcich ekonómov. Vďaka jeho asistencii socialistický ekonomický systém krajiny prekvital.

[upraviť] Politická kariéra

[upraviť] Demokratická strana

Pán Mikloš bol do roku 2000 členom autobusovej strany kamarátov z mokrej štvrte, ktorá si hovorila „Demokratická strana“. Autobusová bola táto strana preto, lebo pre jej členskú základňu by stačil autobus a významná je táto strana preto, lebo údajne dala svoju skratku ďalšiemu syndikátu, ktorý má skratku SDKÚ. Čisto logicky by sme teda mohli združenie SDKÚ-DS skombinovať do združenia Mikuláš Dzurinda-Ivan Mikloš. Pre tých s nižším IQ dodávame, že bez Mikloša by sa na Demokratickú stranu (DS) dávno zabudlo.

[upraviť] Člen vlády

Ivan viac ako desať (ba až dvanásť) rokov vládol slovenskému majetku. Bol ekonomickým miništrantom a podpredsedom vlády v rokoch 1991-1992 a 1998 - 2006 a potom ešte krátko na rok a pol aj po roku 2010. Preslávil sa tzv. „rovnou daňou“, ktorú mu poskytol jeden syn slovenských emigrantov z NSR, ktorý bol poradcom Jána Počiatka teda tieňového ministra financií strany Smer – SD. Ten radca sa volal Richard Sulík. Inými slovami: „Všetko so všetkým súvisí aj keby to nemuselo...“.

A aj Ivan stíhal, lebo bol pilný chlapec. Všetko vrátane štátnych monopolov je po jeho rozpredávaní mimo štátnej moci v rukách súkromných vlastníkov, ktorí diktujú životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky. Ivan Mikloš predal všetko, čo sa dalo a aj nedalo, ba mohol aj viac. Vďaka Miklošovi Slovensko prišlo o teplárne, vodárne, plynárne, kočikárne a drevárne. Štát vďaka pánu Miklošovi je de facto iba formálny novotvar, ktorý reguluje svoju existenciu a teda aj existenciu politických strán cez nikdy nepriznané provízie zo štátnych tendrov a cez dane. Zaujímavý je vplyv štokholmského syndrómu na určité percento ovčanov, ktorí sú presvedčení o tom, že vďaka Miklošovmu „šetrnému prístupu“ sa všetci Slováci majú lepšie. Tento pocit chvíľkovo zlyháva u tých triezvych vtedy, keď si v tabuľkách porovnávajú svoju životnú úroveň s úrovňou ostatných členov Európskej únie a „vyspelejšieho“ západného sveta. Jediné, čo majú s nimi Slováci spoločné, je to krachujúce Euro.

Zlé jazyky hovoria, že Ivan Mikloš chcel urobiť niečo pre turistický rozvoj Slovenska a pre cestovný ruch. Je srdcom východňar, pozná Slovensko a plánoval vraj predať američanom rómske osady Slovenského raja. Doposiaľ sa na tento predaj z nevysvetliteľných príčin nenašiel žiaden investor. Pritom práve v týchto osadách sú kvalifikovaní nekonformní pestovatelia zemiakov a vypaľovači trávnych, lesných a iných porastov, prípadne hradov a zámkov. Aj Východné kultúry by sa od rómov mohli učiť, ako funguje moderná technika na autobatériách.

Na konci svojho ministrovania ešte chcel pomôcť svojmu kamarátovi Mirovi Mikulčíkovi a hlavne sebe a občanom tohto štátu, aby nemuseli platiť dane, tak si vymysleli informačný systém KONS, ktorý skolaboval a pripravil štátnu kasu a pár dukátikov.

Prenajíma zoo chatu v tatrách, kde môžete spať pod jednou strechou s myšami, hmyzom a kultúrami plesne.

Oficiálna politika Slovenska Poloha slovenska
SVK Necy Štruktúra štátu
OvčanRodinaLazyObecMestoOkresRegiónŠtát
Vládne štruktúry
PosranecRichtárStarostaPrimátorNárodná zradaVada SRMinistriPremiérPrezident SRMinisterstvo školstva
Politické štruktúry
MonotikaPolitikaPolitikPolitické stranyVoličVoľbyKoalíciaOpozícia
Významné politické strany
KSSKDHSNSSDKÚ-DSSmer – SDHZDSSaSObyčajní ľudiaNa jedno použitie
Slovenské politické celebrity

Vasiľ Biľak Béla Bogár Palčáky Ján Čarnogurský Miklós Duray Cyklista zo Spiša Žochársky Hranol Ivan Gašparovič Radoprechádzka Andrej Hlinka Gustáv Husák Poskok Marián Kotleba Starý Ujo Anička Detektor Lží Veľký Mufty Ivan Mikloš Ivett Rafaj Anakonda Pán Severozápadu Jozef Tiso Kapitán Danko Andrej Kiska

Slovenské politické témy

Rýchla rota 60. bodov, ako byť úspešným politikom Sociálny žvástŠpeciálny súd Tlačový zákon

Poznámka: Všetky články sú paródiou a absolútne fiktívne. Akákoľvek podoba, ba dokonca zhoda s realitou, alebo názorom Necyklopédie je nemožná!!!