Jób

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Evilpope † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT †
Tento text drzo rozpráva o náboženstve.

Emeritný rímsky veľkňaz SS Joseph Rat-Singer uvaľuje ťažkú kliatbu na každého, kto sa opováži, v príbehu Jóba hľadať logiku!

Jób
Chagall job prays

Nevieme, či skutočný Jób bol zelený, ale mal na to dosť dôvodov.
Narodenie Biblia neudáva
krajina Úc
Úmrtie 140 rokov neskôr
krajina Úc
Výška neznáma
Váha podľa zdravotného stavu
Známy vďaka držaniu huby
Manželka áno
Deti 2*(7+3)
IQ Ak aj mal, nesmel ho príliš prejaviť.

Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

"Povedzte, že nie som jediný, kto tomu nerozumie!"

- Joseph Heller

Jób je biblická postava, ktorá sa stala predmetom stávky medzi Bohom a jeho synom Satanom, trpela a nakoniec bola odmenená. Súčasne je Jób, resp. Kniha Jóbova, aj názov celej knihy v Biblii Veľmi divnej knihy, lužisti by povedali choro zvrátenej.


[upraviť] Príbeh Jóba

"... job tvoju kacabajku, job tvoju mať, za dve za tri kopejočky daj zajebať..."

- ruská ľudová

[upraviť] Jób je bohabojný a je mu dobre

Dobre znamená, že má v osobnom vlastníctve kopu tiav, oslov, sluhov a detí (7 synov, 3 dcéry), ktoré predstavujú jeho materiálne bohatstvo, jeho majetok. Poslušných Boh teda odmeňuje nie duchovným bohatstvom, ale bohatstvom materiálnym, pretože na duchovné bohatstvo by sa mu ľudia aj tak vysrali. Bohabojný znamená, že každodenne oblažoval Boha ľúbou vôňou spáleného mäsa obetovaných zvierat.

[upraviť] Satan spochybňuje Jóbovu bohabojnosť

Jedného dňa prišli k Bohu všetci jeho synovia, vrátane Satana, zjavne jeho najmilšieho syna. Boh vychvaľoval Jóba, aký je bohabojný, a Satan otca provokoval, že to len dovtedy, kým sa Jóbovi dobre darí, že keby sa mal zle, tak by sa Bohu rúhal. Boh dá Satanovi povolenie uškodiť Jóbovi, aby vyskúšali, či zostane bohabojným aj v utrpení. Satan dostal povolenie zničiť Jóbov majetok, ale nie Jóba samého.

[upraviť] Priebeh stávky

Celý text je dosť rozvláčny a málokto ho dokáže sústredene prečítať, ale v stručnosti ide asi o toto:

  • Satan zničí Jóbov majetok, čiže ťavy, oslov, sluhov a deti. Trochu zvláštne sú nástroje použité Satanom, spomína sa medzi nimi aj "oheň boží", čo by naznačovalo, že aj Boh sám sa na tom ničení podieľal. Alebo to znamená, že aj Satan je boh.
  • Jób na stratu majetku zareaguje slovami "nahý som prišiel na svet, nahý aj zomriem, Boh dal, Boh vzal...". Smrti nevinných ľudov (komparzu) mu nebolo ľúto, o hovädách ani nevraviac. Dnes by Sloboda zvierat protestovala, ale vtedy nemal kto. Jób ľutoval len seba, a Bohu sa, zatiaľ, nerúhal. Nikto ani neriešil, ako k tomu prišli tí Sabejci a Chaldejci, ktorí na popud Satana pobili časť sluhov a hoviad, čím vlastne zhrešili a prepadli peklu. Aj oni boli len komparzom.
  • Boh znova diškuruje so Satanom a pripúšťa, že Jób sa "...drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil". A nechá sa znova vyprovokovať, aby siahol Jóbovi ešte aj na zdravie. Satan zoslal potom na Jóba bolestivé vredy.
  • Jób nechápe, prečo a začo ho Boh trestá a začína mať reči v štýle "radšej som sa nemal narodiť" a "načo dáva Boh trpiacemu život". K Jóbovi prídu priatelia a opakovane ho zdrbú pod čiemu zem, že Boh trestá len tých, ktorí si to zaslúžia.
  • Jób nemiestne špekuluje (hoci má popri tom aj zbožné reči), a chcel by sa pýtať Boha, za čo ho tresce. Priatelia ho opakovane vystríhajú, že to je drzé, že kto je Jób, či azda sedel v Božej rade, keď Boh plánoval tento mrdník, čo tu dnes máme?. Popri tom Jób zmätene spomína (Jób 19:14-18), že je na smiech svojim deťom, hoci tie predsa boli zabité už v prvom dejstve. Jób bezbožne (?) namieta, že aj bezbožníci sa často mávajú dobre, a že údery od Boha nie sú vždy znamením bezbožnosti.
  • Boh sa nakoniec Jóbovi zjaví a demagogicky zdôvodní, že taká nula, ako je on, Mu nemá právo klásť nijaké otázky (Kde si bol, keď som vymeriaval základy zeme, ty nikto! A dokážeš robiť blesky, ty šesťdesiat-kilové hovno!). Spomína aj čosi o Plejáďanoch.
  • Vďaka týmto rafinovaným argumentom, Jób nakoniec uznáva, že Boh je láska a že smie všetko, čo sa mu len zamanie. A sľubuje, že už bude navždy držať hubu.

[upraviť] Odmeny a tresty

  • Boh Jóba za držanie huby odmení, vráti mu majetky (dvojnásobný počet hoviad a tiav), zdravie a dá mu nové deti (rovnaký počet, zrejme s tou istou ženou, z čoho ona musela mať radosť, pretože úhrnne priviedla na svet 20 detí a rodiť v nejakej päťdesiatke asi tiež nebola sranda). A dá sa Jóbovidožiť 140 rokov, hoci už dávno predtým tvrdil, že človek má žiť maximálne 120 (ani jedno nie je prvočíslo).
  • Ešte predtým Boh pokarhá Jóbových priateľov, že nehovorili tak dobre ako Jób (hoci nevysvetlí kedy a prečo: hovorili v zásade to isté, ako neskôr Boh - že treba držať hubu) a káže im priniesť Mu ďalšiu zápalnú obeť, aby sa mohol nadýchať svojej obľúbenej vône spáleného mäsa.
  • O treste pre Satana sa nehovorí. A Boh nič neľutuje. Oživenie detí a sluhov pobitých v rámci testu sa nekonalo, buď to Boh nedokáže, alebo skrátka mal v piči.

[upraviť] Poučenie z príbehu

  • Netreba byť nadmerne zbožný, lebo sa môžeme stať predmetom stávky Boha so Satanom, či iným z Jeho synov.
  • Netreba byť ani komparzom (t.j. bezvýznamným ľudom), pretože potom poslúžime len ako trest alebo odmena pre niekoho významnejšieho.
  • Boh je taký veľký, že neslobodno ani spochybňovať, čo robí, ani Ho ospravedlňovať. Oboje je urážkou.
  • Bohu neslobodno klásť otázky.
  • U Boha neslobodno hľadať morálku a spravodlivosť.

[upraviť] Pôvod knihy Jóbovej

Nie je známe, kde sa táto kniha vzala a prečo u zaradili do Biblie. Dej sa odohráva v neznámej "krajine Úc" a nikde sa tu nespomína Izrael, vyvolený národ, ani zásluhy Boha na vyvedení Židov z Egypta, čo sa inak musí. Dokonca aj stvorenie sveta a svet sa tu popisujú trochu inak, ako v Genesis. Z tejto knihy pochádza absolútna väčšina zmienok o Satanovi v Starom zákone (v Novom je Satan hojný), tvrdí sa, že starí Židia Satana nepoznali.

Boh v tejto knihe osobne riadi všetko (dokonca zháňa potravu levíčatám a krkavcom), takže toto zjavne nie je ten istý Boh, ktorý "nám dal slobodnú vôľu", o čom tak radi rozprávajú kresťanci..

[upraviť] Princíp komparzu

Jób bol potrestaný najmä tým, že "mu" zahynula kopa ľudov, vrátane vlastných detí. Po overení bohabojnosti bol opäť odškodnený novými sluhami a novými deťmi. Napriek tomu, že zomrie kopa ľudí, považuje sa Jóbov príbeh za príbeh so šťastným koncom, pretože sluhovia ani deti neboli ničím významné, len tým, že ich smrť bola pre Jóba stratou a narodenie nových odmenou. Aj Jóba samotného smrť týchto ľudov zjavne trápila menej, ako jeho neskoršia choroba, ktorej sa venuje omnoho väčší priestor.

Podobne dnes fungujú Hollywoodske katastrofické filmy, kde pre happyend stačí, aby sa zachránil hlavný hrdina a jeho priatelia. Vyhynutie troch štvrtín ľudstva nikdy divákovi neprekáža. Tí sú iba komparz.

Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel
Eden

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam