Jantárová cesta
Z Necyklopédia
Obsah |
[upraviť] Jantárová cesta
bola obchodná suchozemská diaľnica v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Jadran, cez Emonu, Savariu, Carnuntum (pri rak.-slov. hraniciach), Devín, Moravskú bránu, Neslušu Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly). Najviac sa používala od konca 7. P.V.T.. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor P.V.T., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše. Už vtedy na nej Štefan Marek vypravoval autobusy vo svojej parádnej uniforme.
[upraviť] Komodity
Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, cigarety, drogy, kožušiny, biele mäso, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky, počítače, ropa a podobne smerom na sever.
[upraviť] Trasa na Slovensku
Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát, pri Dudváhu po Čachtice, ďalej pri Váhu po Trenčín a Odtiaľ na Kysuce cez obec Nesluša.
[upraviť] História
Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo Vroclavi sa našli 3 veľké sklady s 30 q surového jantáru a o dôležitosti strediska pri dnešnej Kaliszi vieme od Ptolemaia. Ďaľší nález jantáru sa prepokladá v kysuckej obci Nesluša. Hovorí sa o 20 vozoch jantáru
