Jantárová cesta

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jantárová cesta bola obchodná suchozemská diaľnica v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Jadran, cez Emonu, Savariu, Carnuntum (pri rak.-slov. hraniciach), Devín, Moravskú bránu, Neslušu Wroclaw, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly). Najviac sa používala od konca 7. P.V.T.. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor P.V.T., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše. Už vtedy na nej Štefan Marek vypravoval autobusy vo svojej parádnej uniforme.

[upraviť] Komodity

Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, cigarety, drogy, kožušiny, biele mäso, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky, počítače, ropa, koks, perník, extáza, tráva a podobne hovadiny smerom na sever.

[upraviť] Trasa na Slovensku

Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát, pri Dudváhu po Čachtice, ďalej pri Váhu po Trenčín a odtiaľ na Kysuce cez obec Nesluša.

[upraviť] História

Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo Wroclawi sa našli 3 veľké sklady s 30 q surového jantáru a o dôležitosti strediska pri dnešnej Kaliszi vieme od Ptolemaia.

Ďaľší nález jantáru sa prepokladá v kysuckej obci Nesluša. Hovorí sa o 20 vozoch jantáru