Jar

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ročné obdobia
Jar Leto
Jeseň Zima

"Mamička má hebké vlasy, pretože si ich každý deň umýva v Novej Jari."

- o jari

"Jar je príjemné obdobie"

- Ojari Stoporiemi - fínsky spisovateľ

"Je tu jaro. Všechno pučí, všechno se nalévá. Pučme si taky a pojďme se nalévat."

- Čech

Jar (zastaralo Vesna, ľudovo Jaro) je jedno z ročných období. Okrem toho to môže byť aj známy čistiaci prostriedok, Juhoafrická republika, pieseň od Green Day, puška, a vraj aj sídlo v nórskej obci Bærum. Z toho vyplýva, že jar nám vyčistí riad, je to obľúbené ročné obdobie skupiny Green Day, môžeme ju navštíviť aj v zime a dokonca nás môže zabiť.

[upraviť] Jar ako ročné obdobie

Zvyčajne nasleduje po zime a malo by sa končiť príchodom leta. Konkrétne by sa tak malo diať od 20. marca do 21. júna. Jar má ale v piči celý kalendár a niekedy si začne aj na jeseň alebo uprostred januára. Toto ročné obdobie sa vyznačuje zvýšením sexuálnej aktivity všetkých živočíchov a kvitnutím kvetov. Po tom, čo zlezie sňah, sa nám odkryjú psie výkaly a na cestách je bordel po zimnej údržbe. S príchodom jari začínajú vyliezať aj osy a iná háveď. Ženy sa začínajú viac odhaľovať, z čoho majú radosť skoro všetci chlapi (približne 96%).

Proste, všetko sa množí a všetci sa tešia. Azda okrem alergikov a chodičov do základnej školy, kde je každoročne kladená požiadavka napísať slohovú prácu na jarnú tému typu „Došla jar, liter je málo...“ (úvaha):

[upraviť] Jarná beletria

Typická slohová práca na tému „Prechádzka jarou“ (rozprávanie):

Jedného prekrásneho sobotného jarného rána som vstal a hneď sa mi naskytol pohľad na hŕbu neumytého riadu. Som typický uvedomelý chlap a tak som sa pustil do práce a zrazu som niečo zacítil v očiach. Bola to Jar. Hneď som si oči vymyl čistou vodou. Potom ako som umyl ten riad, napadlo ma či by som ešte nešiel poliať svoj jedinečný a nenahraditeľný pomarančovník kvitnúci na mojom balkóne. Slniečko svietilo, cítil som sa ako v raji, a odrazu vidím moju susedku ako na mňa spod balkóna kričí: „Vajcia! Vajcia!“, sliepka jedna.

Nechápavo som pokrútil hlavou. Polial som pomarančovník a zaliezol som dnu. V izbe som si konečne obliekol najprv to spodné prádlo. Nahodil som na seba oblečenie vhodné do lesa. Začul som totiž volanie prírody. Ani som sa nenazdal a bol som v nej. V lese sa to len tak hmýrilo lístím, ktoré už priletelo z teplých krajín a na stromčekoch sa opäť začali zelenieť vtáčikovia, ktorí čvirikajúc srali navôkol.

Okolo mňa bolo temer úplné ticho, a tu som do neho začul ako rozkvitajú prvé snežienky. Hneď som sa vybral zopár z nich si natrhať. Napadlo ma že lepšie mi to pôjde, keď použijem na to tie tri šúľky Dynamitu, ktoré som mal vo vaku. Rozbehol som sa na miesto, kde bol môj vak ukrytý. Les sa však začal brániť, cestou som dvakrát zakopol o roztomilé dubáčiky a rozbil som si hubu. Bol to krutý úder pod pás. Potom akoby nestačilo som začal pociťovať potrebu vykonávať veľkú potrebu. Nič nie je krajšie ako sa vysrať v lese v jarnej prírode. Proste: „srať na prírodu... to je ono!“

Splnil som si svoju túžbu a utrel som (svoju) riť lopúchom. Takto dokonale uľavený som pokračoval v ceste. Obďaleč na konári sedel medveď a pomocou už polomŕtvej veveričky lúskal oriešky. Slušne som sa ho spýtal „koľko je hodín“. Maco neodpovedal, iba zavrčal a tak som radšej rýchlo utekal preč. Ako som tak utekal lesom šmykol som sa na vlastnom hovne a znovu som si rozbil hubu.

Domov som teda došiel s dupľovane rozbitou hubou, ktorú som si oblepil leukoplastom. Dalo mi dosť práce vyčistiť baganče od hovna, ale nakoniec sa to podarilo s pomocou Jari a teraz voňajú čistotou. Na túto prechádzku nikdy nezabudnem.