Kráľ

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kráľ je ľudo, ktorý má na hlave jednu korunu (keby mal Euro, ktoré je platné, mohol mať na hlave korún viac ako 30). Je to aj pomenovanie niekoho kto je vraj nadčlovek, no Chuck Norris to jasne všetkým kráľom vysvetlil. Tí z kráľov, ktorí nepochopili, kto je skutočným nadčlovekom, boli vymenení Chuckových politickým komandom republikánov, komunistov, diktátorov a pod.

[upraviť] História

Pôvodne kráľ ako taký vôbec neexistoval. V staroveku bol vodcom ten, kto vedel dobre kričať. Neskôr rozhodovalo aj to, že kto je ako oblečený a má najviac žrádla. Postupne sa stalo zaužívané, že kto bol očividne na tom najlepšie bol kráľom. Bolo to aj preto, lebo ak do krajiny vpadol nejaký nepriateľ, bolo treba dať dokopy bandu, ktorá by ochránila kmeň a tú bolo treba hlavne nachovať. Kto nebol hladný mal silu vedel bojovať, takže o moci rozhodoval plný žalúdok.

K vytvoreniu imidžu výrazne prispelo to, že sa pre nich začala vyrábať vyrezávaná stolička, tzv. „trón“ a všelijaké tie už spomínané módne doplnky z kovu, také haraburdy známe ako koruny a žezlá a kožušín, z ktorých bol známy ten zo syra hermelínu.

Kráľom sa na začiatku stával hocikto. Potom sa ním mohol stať aj niekto, kto pôvodného samozvaného kráľa premohol a zmocnil sa jeho majetku a tých ľudov, čo sa kráľovi poddali, teda jeho poddaných. V každom prípade sa kráľovský titul nezískaval voľby|voľbou ľudu, ale dedením v rámci kráľovej rodiny. Keď bol potomok kráľa debil, tak sa k vláde dostal debil, keď bol sadista, tak bol vládcom sadista, keď bol kráľ neplodný, tak nastalo bezvládie a potom sa krajiny zmocnil iný kráľ... kráľovský systém bol nedokonalý a bolo iba otázkou času, kedy príde k moci niekto, kto to má lepšie premakané. Na začiatku to bola cirkev, neskôr sa k moci drala buržoázia, čo boli v podstate kapitalisti... nakoniec sa k moci dostali aj komunisti, aby sa k moci po nich dostala mafia.

[upraviť] Kto je kráľom

V súčasnosti je niekoľko zaostalých krajín, ktoré aj napriek všetkých vedeckým faktom kráľov uznávajú. Moderní králi v skutočnosti vyžierajú svoje krajiny a sú pre ne akože „symboly“. Pre lepšie pochopenie: v niektorých krajinách majú kráľov, čo je také isté ako je v iných krajinách prezident a jeho prvá dáma. Niektoré krajiny majú darmožráčov tak veľmi rady, že majú aj oboje.

Kráľom ale nemôže byť hocikto. Kráľ musí spĺňať množstvo podmienok. Nesmie mať na sebe fašistické symboly, jeho kôň musí mať primerane veľké prirodzenie, musíme presne poznať jeho oblečenie, podobu a nesmel nikdy vykonať nič zlé, neetické alebo v prospech cudzieho národa. Musel byť korunovaný o certifikovanou korunou, biskupom alebo pápežom, ktorých meno poznáme a musíme poznať presný dátum korunovácie.

Veľkosť ríše, víťazstvá a podobné šeplety sú nevýznamné.

U maďarských kráľov sa nič z tohto neskúma, pretože:

  1. všetci Maďari sú kráľovskej krvi, takže bez ohľadu na nejaké nejasnosti a chýbajúce detaily je jasné, že Maďar je právoplatným kráľom,
  2. každý, kto je maďarským kráľom, je automaticky Maďar, vrátane Habsburgovcov, Anjouovcov a Štefana Zápoľského a ďalších, takže aj pre nich platí bod 1,
  3. každý, kto je Maďar, činí automaticky všetko správne, vždy v duchu morálky, slobody a maďarstva.