Mäso

Mäso (alebo aj maso, no nie sado-maso ani maslo) je prastará chemická zlúčenina, respektíve chemická konzistencia, ktorá sa evolučne dopracovala na druh žrádla.

Charakteristiky

Mäso väčšinou jedávajú živočíchy, teda hlavne aj mäsožravce, rôzni kanibali, všežravce, všetkožravce, obojživelníky ale aj ľudovia.

Z mäsa je obľúbená rôzna svalovina. Najčastejšie je z kráv (hovadina), z prasiat (svinstvo), zo sóje (riadna hovadina a svinstvo) z rýb (rybina) a zo sliepočiek (kuriatká).

Vzhľadom na vplyvy trhového hospodárstva sa môžme stretnúť s rôznymi trhovými odrodami mäsa ako sú: sójové mäso, geneticky modifikované mäso, steroidné produkty, poľské octované nahnité a bravčové hygienicky nezávadným červeným atramentom farbené karé a'la hovädzia sviečková.

Sójové mäso

Sójové mäso je špecifikum, ktoré je natoľko absurdné, že je až smiešne. Je náhradou mäsa pre vegánov, či vegetariánov, ktorí sú natoľko nezávislí na mäse, že im už iba to pomenovanie chýba. Pás minimálne upravených oficiálnych poznámok a faktov k „sójovému mäsu“:

• Sója sa pestuje vo forme sójových bôbov a používa sa najmä ako olejnina a nie strukovina.
• Zo sóje sa primárne produkuje sójový olej, ktorý je najpoužívanejší konzumný olej.
• Pri produkcii oleja vzniká ako odpad sójové mäso, ktoré je výdatným a lacným zdrojom proteínov. Sójové mäso sa oficiálne používa najmä na kŕmne účely.

Biznis tak chcel, že sa do tohto „mäsa“ pridávajú prísady na oklamanie ľudov, ktorí sú zásadne proti, pre ľudský druh prirodzenému, „jedeniu mäsa mŕtvych zvierat“. Iba vďaka jedeniu mäsa sa podľa vedcov údajne začal vyvíjať ľudský mozog. Od banánov by to vraj ľudom nehrozilo.

Úprava mäsa

Studená kuchyňa

Mäso sa pred konzumáciou všelijako upravuje. Môžme ho jesť od úplne surového po pripálené až prihorené. Surové mäso sa konzumuje preto aby sme sa odlišovali, ale preto, lebo je v tom trochu adrenalínu. Najznámejšími pokrmami zo surového mäsa sú:

• suši - najčastejšie kúsok ryže obalený surovou rybou. Dobrý spôsob ako dostať do tela rôznych parazitov, či nejakú mikrobiologickú háveď a tváriť sa pritom, že sme niekto.
• tatársky biftek - kôpka mletého surového hovädzieho mäsa, na ktorej vďaka ostatným ingredienciám nezbadáte, že je surové. Okrem mikrobiológie aj vajíčka pásomníc, či svalovcov (svalovci nie sú siláci) sú voči ingredienciám odolné a tak aj konzumácia bifteku môže byť nezabudnuteľnou udalosťou.
• steaky - dakedy dávno ich tiež volali „biftekmi“, sú to vlastne surové, väčšinou ničím obaľované rezne v poradí: rare, medium rare, medium, medium well... čím je ich názov ďalej tým sú dlhšie tepelne upravované a teda aj menej krvi z nich kvapká... gurmánsky zážitok so steakmi môže mať podobné dozvuky ako pri tatárskom bifteku.

Štandardné úpravy

Napriek všetkým malomeštiackym predsudkom vedecké tými zhodujú na názore, že mäso pred konzumáciou treba podľa rád Lojza Pastéra najprv tepelne upraviť, ptom konzumovať a tým si aj predĺžiť prežívanie v zdraví. Bežnými spôsobmi tepelnej úpravy mäsa sú:

• varenie - v tomto prípade myslíme plavbu kusa mäsa v horúcej, t.j. vrelej vode so zeleninou a rôznymi bylinkami, väčšinou tam nebýva Hi-Hi Tráva.
• pečenie - ide o spôsob pri ktorom sa kus mäsa spokojne vyvaľuje v horúčave trúby a pozorný kuchár ho občas potrie, obleje, niečiam, prípadne ho trochu pootočí... mňam.
• vyprážanie - je to spôsob pri ktorom sa rozmlátená placka mäsa otáža na panvici, na ktorej je rozpálený (zásadne nie motorový) olej, čí masť.
• grilovanie - je kontrolované opaľovanie kusa mäsa nad priamym ohňom, pričom sa zodpovedná osoba, nejaký zúfalec, snaží o to aby pod sčernetou vonkajšou kôrou mäsa nepulzovalo krvavé surové vnútro.