Maďarsko
Z Necyklopédia
Maďarská republika Мадяристан Козататарсасаки | |
| Štátné zriadenie | Koza, tatar atp. |
| Úradné jazyky | panónska fínčina, rumunčina, rómčina, ázijské dialekty |
| Hlavné mesto | Budapešť (nie, nie je to Bratislava) |
| Najväčšie mesto | Budapešť (opať to nie je Bratislava) |
| Členenie | Od Dunaja po Tisu |
| Najvyšší bod | Komín búdovy parlamentu v Budapešti (98 m p. m) |
| Najdlhšia reka | Dunaj (časť) |
| Národná hymna | Maďari vyžijú (Magyrö ött potyázik, bázmek) |
| Rozloha | cca. 65 000 km² (počas prvej polovice 20. storočia rozné kusy odpadávali) |
| Počet obyvateľov | takmer 10 miliónov, z toho tretina Indov |
| Hustota osídlenia | moc |
| Susedia | Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Rumélia, Srbsko, Kosovo, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko. |
| Dedičný prezident | Kinga Göncz III., panónsky vojvoda |
| Premiér | Ferenc Gyucsány (známý ako popularita-0) |
| Národný hrdina | Ján Slota (od roku 2000) |
| Zakladateľ štátu | Béla Kunda, 1919 |
| Mena | 1000 forintov |
| internet tld | .hu |
Maďarsko vzniklo po tajnej dohode medzi profesorom Tomášom Masarikom (Česko) a generálom Carlom Mannerheimom (Fínsko) o vytvorení autonómneho územia pre Fínsku menšinu v Panónii. Po kolapse autonómie vedenej Béla Kundom, nastáva spoločenská zmena, keď Rumunmi dosadený admirál Horty vystavuje svoj kmeň silnému semitskému vplyvu, čo sa prejavilo aj jazykovým vzďalovaním sa Panónskych Fínov od Fínov Polárnych.
[upraviť] História
Uzemie dnešného VÚC Dolné Slovensko bolo od nepamäti (minimálne 1000 rokov P.V.T. ) osídlené Staršími Slovákmi, Starými Slovákmi a Staršími Starými Slovákmi; v náhodnom poradí (náhodné poradie podľa §117, odst. c) záko 23/2013 Zb. zastupuje prvočíslo na súdoch druhej inštancie)
Prvým známym vládcom územia bol Samo. Ako už vyplýva z jeho mena išlo o samovládu t. j. každí vládol (okrem svojho dobytka) sám sebe.
Ďalšími vládcami boli Pribina, Môjmier (česky Mojmír), Rastislav, Svätopluk a ďalší. Títo už zastávali funkciu prezidenta do ktorej boli zvolení v demokratických voľbách.
V roku 1536 zvíťazili Maďari na Poliakmi v známej bitke pri Moháči, čím uchránili južnú Európu pred kristianizáciou.
V nasledujúcom období bolo územie poskytnuté na spravovanie etnickým Slovákom, neskôr rodu Hamburgerovcov, a od roku 1919 do roku 2007 opäť etnickým Slovákom.
V roku 1919 bol dosadený komunistický Samo-vládca Béla Kunda. Jeho vláda však nebola uspešná. Za pomoci Rumunov, v roku 1922, uskutočnil Admirál flotily šlapacích bicyklov pochod zo Segedu do Pešti a ujal sa moci. Horty rozvíjal najmä poľnohospodárstvo - pestovanie bavlny a chov Turuľov. V Ruskej občianskej vojne bojoval za Juh. Jeho vláda bola mimoriadne úspešná a trvala až do roku 1954, kedy bola za pomoci Fínskej vlády nastolená v Maďarsku konečne demokracia. Maďarsko však čoskoro stratilo pre Fínsko význam, keď medzi ním a Českom vznikol v roku 1963 nový Polský štát. V roku 1999 intervenovalo Maďarsko v siedmej Balkánskej vojne za Srbsko proti Chorvátsku, za čo bolo kruto bombardované Lordom Clintonom a Spojenými štátmi. Vojna skončila úplnou okupáciou Maďarska. Americká armáda má odvtedy na jeho území svoje základne.
Od roku 2002 existovali snahy vlády etnických Slovákov o znovuzačlenenie tohto územia pod vládu cára Mikuláša, nakoľko územie zaostávalo v ekonomických reformách a ekonomickom raste za Slovenskom. Tieto snahy vyústili v roku 2007 k pričleneniu k územiu Slovenska a premenovaniu na Dolné Slovensko. Z dôvodu tejto udalosti bolo hlavné mesto premenované na Slotapešť (podľa splnomocnenca vlády SR pre pripojenie Maďarska k Slovensku).
