Maďarsko
Z Necyklopédia
Maďarská republika Мадяристан Козататарсасаки | |
| Štátné zriadenie | Koza, tatar atp. |
| Úradné jazyky | panónska fínčina, rumunčina, rómčina, ázijské dialekty |
| Hlavné mesto | Budapešť (nie, nie je to Bratislava) |
| Najväčšie mesto | Budapešť (opať to nie je Bratislava) |
| Členenie | Od Dunaja po Tisu |
| Najvyšší bod | Komín búdovy parlamentu v Budapešti (98 m p. m) |
| Najdlhšia reka | Dunaj (časť) |
| Národná hymna | Maďari vyžijú (Magyrö ött potyázik, bázmek) |
| Rozloha | cca. 65 000 km² (počas prvej polovice 20. storočia rozné kusy odpadávali) |
| Počet obyvateľov | takmer 10 miliónov, z toho tretina Indov |
| Hustota osídlenia | moc |
| Susedia | Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Rumélia, Srbsko, Kosovo, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko. |
| Dedičný prezident | Kinga Göncz III., panónsky vojvoda |
| Premiér | Bajnai Gordon Freeman |
| Národný hrdina | Ján Slota (od roku 2000) |
| Zakladateľ štátu | Béla Kunda, 1919 |
| Mena | 1000 forintov |
| internet tld | .hu |
Maďarsko (maďarsky "Magyartóthszágh", pod vplyvom malopoľštiny aj "Wengrü") vzniklo po sprisahaneckej dohode medzi profesorom Tomášom Garigue Masarykom (Bohémia) a generálom Carlom Mannerheimom (Fínsko) o vytvorení autonómneho územia pre Fínsku menšinu v Panónii. Po kolapse autonómie vedenej Béla Kundom, nastáva spoločenská zmena, keď Rumunmi dosadený admirál Horty vystavuje svoj kmeň silnému turecko-židovskému vplyvu, čo sa prejavilo aj systematickým jazykovo-kultúrnym vzďalovaním sa Panónskych Fínov od Fínov Polárnych (viď fonetický prepis pozdravu prevzatého zo stepnej semitčiny "bizónlátašrot").
[upraviť] História
Uzemie dnešného VÚC Dolné Slovensko bolo od nepamäti (minimálne 1000 rokov P.V.T. ) osídlené Staršími Slovákmi, Starými Slovákmi a Staršími Starými Slovákmi; v náhodnom poradí (náhodné poradie podľa §117, odst. c) záko 23/2013 Zb. zastupuje prvočíslo na súdoch druhej inštancie)
Prvým známym vládcom územia bol Samo. Ako už vyplýva z jeho mena išlo o samovládu t. j. každí vládol (okrem svojho dobytka) sám sebe.
Ďalšími vládcami boli Pribina, Môjmier (česky Mojmír), Rastislav, Svätopluk a ďalší. Títo už zastávali funkciu prezidenta do ktorej boli zvolení v demokratických voľbách.
V roku 1536 zvíťazili Maďari nad svojimi bratrancami Poliakmi v známej bitke pri Mohácsi, čím uchránili južnú Európu pred kristianizáciou.
V nasledujúcom období bolo územie poskytnuté na spravovanie etnickým Slovákom, neskôr rodu Hamburgerovcov, a od roku 1919 do roku 2007 opäť etnickým Slovákom.
V roku 1919 bol dosadený komunistický Samo-vládca Béla Kunda. Jeho vláda však nebola uspešná. Za pomoci Rumunov, v roku 1922, uskutočnil Admirál flotily šlapacích bicyklov pochod zo Segedu do Pešti a ujal sa moci. Horty rozvíjal najmä poľnohospodárstvo - pestovanie bavlny a chov Turuľov. V Ruskej občianskej vojne bojoval za Juh. Jeho vláda bola mimoriadne úspešná a trvala až do roku 1954, kedy bola za pomoci Fínskej vlády nastolená v Maďarsku konečne demokracia. Maďarsko však čoskoro stratilo pre Fínsko význam, keď medzi ním a Českom vznikol v roku 1963 nový Polský štát. V roku 1999 intervenovalo Maďarsko v siedmej Balkánskej vojne za Srbsko proti Chorvátsku, za čo bolo kruto bombardované Lordom Clintonom a Spojenými štátmi. Vojna skončila úplnou okupáciou Maďarska. Americká armáda má odvtedy na jeho území svoje základne.
Od roku 2002 existovali snahy vlády etnických Slovákov o znovuzačlenenie tohto územia pod vládu cára Mikuláša, nakoľko územie zaostávalo v ekonomických reformách a ekonomickom raste za Slovenskom. Tieto snahy vyústili v roku 2007 k pričleneniu k územiu Slovenska a premenovaniu na Dolné Slovensko. Z dôvodu tejto udalosti bolo hlavné mesto premenované na Slotapešť (podľa splnomocnenca vlády SR pre pripojenie Maďarska k Slovensku).
Stotisícročná história Maďarska sa stala vďačným námetom stovák filmov (Boj o oheň), hymnických piesní, hrdinských legiend, či knižných titulov (Jerguš Ferko - Maďarské (seba)klamy).
Z maďarskej učebnice dejepisu: "Starí Maďari položili základy pravdepodobne všetkých vedných disciplín. Ich žiakmi boli Mongoli, Tatárostanci, Chazari, či Slovania. Ich slovná zásoba nepoznala hraníc, ich písmo neskôr zrekonštruovali Latinčania."
