Maťarus Bospeličný

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bospeličný.jpg

Normálne správanie sa...

Maťarus Bospeličný je syn lesa, vychovaný vlčou svorkou a kŕmený veľkou medvedicou. Z nejakého dôvodu zákon ZSSR neumožňuje nijako gramaticky upravovať alebo skloňovať meno toho komunistickými agentmi KGB vychváleného súdruha!

[upraviť] Úspechy

Ako jeden z najväčších mozgov v Svitovskej krčme bol zakladateľom pravdy o zániku dinosaurou, asistent Polofilozofa Dabniela Fanterastického pri tvorení teórie veľkého tresku za pomoci alkoholu a mnohých iných viacmenej krčmárskych teórií, ako sú TKZMOM, alebo Hodina a jej trvanie u subjektov, či autor TEÓRIE, s Her Oberst Michalom rozširuje a zveľaďuje teóriu bankovníctva.

[upraviť] Rozpracované dlhodobé projekty

Maťarus Bospeličný má za sebou veľa projektov, ktoré sa zapísali... no zapísali sa a sú nimi napríklad aj:

  • Krotenie stromov - pravdou zostáva, že nech stromy vyzerajú akokoľvek krotko, v skutočnosti sú to divoké kmene, ktoré odmietajú poslúchať, rozumieť a odpovedať, a toto sa Maťarus Bospeličný pokúsil zmeniť. V podstate sa mu to aj darilo, ale to len preto, lebo dával správne príkazy ako:
    "STOJ!," "vyrastaj," "nech ti listy pučia," "ak ti zostanú v zime listy, tak ťa spílim." - Treba spomenúť, že posledné upozornenie nebral v ohľad ani jeden ihličnan, čo nášho KGB vychvaľovaného súdruha vyvádzalo z miery natoľko, že zareval tak hlasito od jedu, že to ľudovia považovali za veternú kalamitu v decembri roku 2004, a vďaka zásahu ZSSR sa naivná verejnosť dodnes domnieva, že táto verzia o kalamite je pravdivá.
  • Nadávky - Kategória sama o sebe, niekoľkokrát zrejme spolu pili s istým Meliškom, pretože ich nadávky sa vzájomne podobajú a sú skloňované a kombinované náramne intelektuálnym spôsobom, takže už je odhalené, odkiaľ ten pán čerpá inšpiráciu.
  • Kontrola koncentrácie - Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o pokusy ovládať svoje telo, asopň čiastočne, pod vplyvom rôznych látok, najčastejšie alkoholu, a nekonzumovať rôzne požívatiny so záručnou dobou zámerne zotretou/ odstrihnutou/ nečitateľnou, zameriavať sa o komunikáciu a zrozumiteľnú artikuláciu. Tento projekt je, bol a bude stále aktuálny a aktualizovaný za peniaze daňových poplatníkov z Bosporu, Kaukazu, Ameriky a iných satielitov ZSSR.

[upraviť] Najnebezpečnejší projekt

V poslednej dobe sa Maťarus venoval výcviku kráv, ktoré nepotrebujú žrať. Už sa mu takmer podarilo vytrénovať jednu kravu, ale tesne pred koncom zdochla od hladu. Následne nad zdochlinou použil snáď všetky nadávky, známe aj neznáme, vo všetkých pádoch, kruto skloňované a kombinované... Viď Meliško.

Kravu to neoživilo ale aspoň si uľavil a pustil sa do ešte odvážnejšieho výskumu, pri ktorom takmer prišiel o život. Pokúsil sa celý deň nejesť. Bolo to fiasko. Začal 15. júla 2010 o 00:00, čo je skoro polnoc. Prvých desať minút mu to šlo, ale už o 00:12 dostal do brucha kŕč, nasledovaný vlastnou päsťou, ktorá mala zahnať hlad. Brucho bolo nečakanou ranou znecitlivené až do 06:57, kedy opäť zacítil hlad. Pohroma začala hneď ako zacítil cibuľu.

Následne sa v panike zamkol do komory, aby necítil jedlo, to však hneď oľutoval. Akurát mali po zabíjačke nedávno zdochnutej kravy a plnú komoru mäsa. V divokom afekte vedeckého rozrušenia utiekol nehľadiac na zamknuté dvere. Zastavil sa až v lese, kde prečkal až do 14:06. Následné kŕče hladu ho dostali až na pokraj šialenstva a o 15:26 na pokraj smrti. Život mu zachránila úplná náhoda. Vďaka halucináciám a neschopnosti ovládať svoje telo došiel až k čokoládovni Otello, kde sa donedávna rehabilitoval. podrobnejšiu správu o projekte vytvoril až po rehabilitácii. Celý vedecko-filozofický svet praje skoré uzdravenie.

[upraviť] Správa z experimentu

Moje pokusy sa vždy zakladajú na kvalitných, overených a nepodložených informáciách založených na dohadoch v krčme vo Svite. No to, že som sa dostal na pokraj smrti, ako uvádza kolega Polofilozof Daniel Fanterastický, nie je celkom pravda. V skurvenej skutočnosti piatej dimenzie som sa dostal do smrtonosného šialenstva, avšak nie pre seba, ale pre moje okolie.

Bolo to vyvolané tou vyjebaneckou cibuľou, ktorej pach mi ostal v nosových receptoroch ako spomienka do tretej polovice mojej rehabilitácie, čo zacítili zrejme všetky životaschopné biologicky založené tvory. Ešte aj androidi sa mu istý čas vyhýbali, zrejme aj preto, že mali v krvi málo železa a slušne som im odtŕhal končatiny, ale to sa dorieši na vedeckom seminári v krčme už čoskoro.