Mláto

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Done


Mláto
Bathams brewery - geograph.org.uk - 424453
Čerstvo navarené mláto.
Jedáva sa priamo z kotla lopatou.
Bönnsch
A toto je pohár piva.

Mláto bola pôvodne stredoveká slovenská a teda aj európska kulinárska špecialita, na ktorú sa v súčasnosti zabúda.

Odpadom z jeho prípravy, ktorý spravil mláto populárnym a vlastne pripravovaným vo veľkom až dodnes je žltkastá kvapalina v súčasnosti známa pod menom pivo. Karta sa obrátila. V súčasnosti je mláto kŕmna zmes pre dobytok a aj prasatá ho tiež žerú. Ľudovia zabudli na svoje korene. Zavrhli mláto zamerali sa na pivo a teraz je veľa takých, čo sú od neho závislí a teda aj ožratí... od piva, nie od mláta.

[upraviť] História

Mláto bola taká kaša z jačmeňa, ale aj iných tráv, o ktorých sa ešte v oných časoch nevedelo, že sú obilninami. Musíme si uvedomiť, že predtým ako Krištof Kolumbus objavil USA bolo potravín na výber omnoho menej. Nebolo kromplí, nebolo kukurice, nebol tabak ba ani paprika, či paradjky tiež neboli. Mláto vtedy jedli nielen Slováci, ale aj iní Európania. Dokonca aj Češi! Tabak vtedy hojne nahrádzalo hlavne konope a ópium z makovíc. Vedci, ateisti, tvrdia, že práve vďaka tomu, že konope a mak boli niekedy rozšíreným fajčivom, boli priamo úmerne rozšírené aj zjavenia kadejakých svätých vrátane panny Marie[1] a iných panien, pánov, či Jozefov.

Vráťme sa ale ku stravovaniu. V stredoveku sa teda žrali rôzne semienka a korienky rastlín, či ovocie, pálenka a hlavne všelijaké obilie. Z mäsitých obilnín to boli lesní paroháči, či iné divé svine a sliepky, respektíve kohúti. K mäsu sa dávala ako príloha kaša z obilia, mláto, a niekedy iba to mláto a iné obilninové potraviny patrili k najdôležitejším stravným jednotkám.

[upraviť] Recept na mláto jeho evolúcia

Mláto sa pôvodne varilo z odpadu po mletí múky. Boli to rôzne šupky zo zŕn, zbytky semien, ktoré sa museli rozvariť, aby sa dali jesť. Jesť by sa aj dali aj neuvarené, ale pichali pritom v krku a potom aj v riti, keď sa srali späť[2] na svetlo božie. Každá babka, či matka mala na mláto svoj tajný recept, ale vo svojom jadre bola jeho príprava asi nasledovná:

  • Rozdrvíte v mažiari[3] zrná jačmeňa. Do mažiara ale nepľujte a pred použitím skontrolujte, či tam nie sú nejaké muchy, či chrobáky. Ak tam budú a vy ich nevysypete, tvárte sa, že ste vyrobili novú vlastnú špecialitu s prísne tajnými ingredienciami. Je to niečo ako bylinky... no predsa majoránka s tymjánom a basta!
  • Vysypte rozdrvené zrná, ktoré sa nazývajú „šrot“ do kotlíka s horúcou vodou. Tento „šrot“ je jačmenný a napriek istej podobe v názve nemá s vašim autom, a ani s iným starým železom nič spoločné.
  • Toto všetko varíte až kým sa jačmenný šrot vo vode vylúhuje a nabobtná. Vtedy je kaša, ktorá je uznávaná pochúťka pripravená.

Povedzme si pravdu. Mláto nie je bohvieaká pochúťka, ale vďaka vysokému obsahu vlákniny najedený stredoveký človek produkoval od nepamäti vzhľadné a tuhé kôpky. Naplnil si tráviaci trakt a tým, čo je dôležitejšie, si aj dočasne uhasil pocit hladu. Mohol sa teda venovať práci, alebo niečomu užitočnejšiemu ako je napríklad chlastanie.

[upraviť] Slad

Revolučným skokom pri príprave mláta sa stala situácia, kedy sa začal používať starý naklíčený jačmeň. Pôvodne ho ľudovia dávali sviniam. Bol to odpad. Bolo to iba také zrno omotané korienkami a trčali z neho klíčky. Lenže raz už bola tvŕdza taká veľká, že po jednej záplave sýpky niekoľko mechov takého vyklíčeného zrna roztiahli na plochu a nechali vyschnúť. Klíčky dali zo zŕn dolu a nakŕmili nimi statok. Odklíčené zrná usušili a novu navrecovali. Začali z neho robiť šrot a variť kašu. Bolo to preto, lebo Niekto to ochutnal a zistil, že mlátová kaša je tak akurát sladká. A špecialita bola na svete.

Takýto osladený jačmeň dostal meno „slad“. A také mláto sa stalo obľúbeným žrádlom s menom sladové mláto. Patent na varenie takéhoto sladového mláta vymysleli mnísi a potom ho predali ďalej. Podávalo sa iba na zámkoch a fajnových hostincoch. Sladové mláto sa stalo špecialitou.

[upraviť] Vynález piva

Popularita mláta začala stúpať potom ako mnísi prišli na to, že pri jeho výrobe ako odpad vznikla žltkastá tekutina. Tento výluh bol tiež sladký, niekomu aj chutil, niekomu aj nie. Keďže bol sladký, chutil hlavne deckám. Vždy sa jej scedilo z varenia viacej ako bolo deckami vypité a tak jedno leto sa stalo, že niekomu taká sladová šťava skysla, presnejšie skvasila.

Prvý takúto skvasenú šťavu ochutnal nejaký smädný mních. Tá šťava mala na sebe penu a divne zapáchala. Mních ju ochutnal. Zostala mu chuť na jazyku a on si chodil z nej po kúskoch sŕkať. Vznikol pritom efekt, ktorí dnes pozná mládež po pití piva cez slamku. Aj náš mních nebol už smädný a svet sa mu zdal akýsi krásnejší. Možno mal vtedy aj zjavenie Boha, či iného člena trojice. Všetko mu pred očami skackalo, vlnilo sa... ešte nevedel, že je ožratý. Vlastne on to ožratie takmer aj vynašiel.

Na druhý deň na koštovku mních nahovoril ďalších parťákov z kláštora. Pri degustácii zistili, že sa im akosi rozväzujú jazyky a zlepšuje sa im nálada. Na ďalší deň si dali kvapalinu schladiť a posedeli si pri nej v pivnici znovu. To že do pivnice pôjdu sa dohodovali tak, že si vymysleli slovnú hračku, ktorá vystihovala pivnicu a pitie a šuškali si, že aj dnes večer „zájdu na pivo“. A tak aj nápoj po čase zdedil názov a všetci ho volali „pivo“.

Pivo sa po takomto incidente stalo veľmi populárnym. Mnísi nezaháľali a ďalej skúšali pivo vylepšovať. Pridávali mu grády všelijakými bylinkami a to hlavne takými ktoré vylepšovali ich náladu. Okrem námeľu parazitujúcemu na obilí, ktorý ako vieme produkuje LSD sa začali skúšať všelijaké koreniny až došlo na také zelené horké šišky, ktoré dostali meno chmeľ.

Ďalej sa o tomto rozpisovať nebudeme, lebo to patrí do vedeckého článku o pive a my sme „iba“ pri mláte.

[upraviť] Poznámky

  1. Aj „Mariška“ musí mať niekde pôvod svojho pomenovania.
  2. Slovo „späť“, nemá s číslom „päť“ nič spoločné, takže to nie je prvočíslo, ale ani nečíslo to nie je.
  3. Tento mažiar nie je ten stredoveký kanón, takže prsty vám pri tomto drvení neodtrhne.
Žrádlo
Drunk BanánBryndzaCibulaCigaretyCukorDžúsDyňaGebuzinaGyrosGulášHaluškyHamburgerHotdogHovädoChliebJedKeksyKokosKumpaoKvargľaKvasená kapustaLángošLečoMedMlátoMliekoMäsoMozartove guleMuchotrávka zelenáPizzaPrasaRybie filéSamove zásobníkySviečkováŠiškyŠnicleŠpiritusSušienkyTalkneTreska v majonézeVšehodžúsUhorkaUchotrávka zelenáVajciaZemiakZyklonádaŽinčica

Súvislosti: GastropatChlastLietajúce špagetové monštrumMikrovlnkaPetr NovotnýNápojový lístokZvratky
Bryndza