Motorkár

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Motorkár
Motorkar
Vylet z hniezda
Motorkári na výjazde, počas ktorého (zrejme) hľadajú obeť, t.j. šoféra, ktorý by ich mohol pozabíjať..
Trojkolka
Typická trojkolka
(v USA to volajú „čúper“).

"A prebudím sa motorkárovi vo fúzoch!"

- voš lonová (filcka)

Motorkár, alebo hovorovo aj: „ten nenormálny kokot ako Filip Kizek“, či darca obličiek (angl. kidneys donator), je špecifický poddruh ľuda, ktorý má svoj prapôvod asi medzi japonskými kamikadze.

Motorkár sa prejavuje najmä vlastníctvom jednostopého motorového vozidla[1]zje kizek, ktoré mu neslúži na prepravu, ale na obťažovanie a ohrozovanie dominantného druhu homo sapiens. Toto vozidlo nesie so sebou typicky ženské pomenovanie: „motorka“. Asi preto ju motorkári radi stískajú medzi svojimi vajcami. V súčastnosti sa jeho prežívajúce generácie adaptovali na väčšinu podmienok a tak vznikli poddruhy: motorkára krosového, cestného, štvorkolkového.a kizokoveho štilu

[upraviť] Charakteristiky

Ako všetky podivné rasy aj motrokári sa delia. Delia sa kadejako a všetci si po oddelení o sebe myslia, že sú tí najkokotešii... jasné že čo. My, v Necyklopédii, vieme o všelijakých motorkárskych sektách a gangoch a azda aj o všetkých, ale po technických stránkach by sme chceli vyzdvihnú viacerých ako sú napríklad:

  • pinnďúri - sú to práve tí, čo sa vozia na jednostopých vozidlách, ktoré sú poháňané niečím, čo má objem valcov ako poldeci, ktoré pred jazdou vypijú. Tieto vozidlá sú po technickej úrovni odvodené od kosačiek a píl, či iných podobných drobných vyžínačov. Laicky by sa dalo skonštatovať, že majú motory, ktoré, keby bolo možné naštartovať v ruke, tak to tú ruku ľudovi neodtrhne. V niektorom roku niekto dal do zákona, že títo nešťastníci musia nosiť počas jazdy prilby. Asi sa štatisticky zistila ich vysoká úmrtnosť koncom leta a začiatkom jesene, kedy zo stromov pri cestách padali orechy a gaštany...
  • jogurti - vyznačujú sa tým, že to na čom sedia odlišuje od téglika na jogurty iba to že to býva zakončené svetlami, ktoré majú farby určené hlavne podľa cestnej vyhlášky. Práve vďaka tomu, že majú v tej vyhláške povinné celodenné svietenie ich zachránilo od toho, že si ich teglikmi od jogurtov takmer nikto nemýli. Aby si ich jazdci udržali sebavedomie, nazývajú ich „cestné motocykle“.
  • klasickí jazdci - používajú jednostopé vozidlá, ktoré majú vyšší objem valcov a prešli vývojom, ktorý ich motocykle udržal v takom tvare, že tými motocyklami zostali stále.
  • invalidi - sú tí, čo majú problémy s rovnováhou a preto jazdia na troch, či dokonca na štyroch kolesách. Sú to zjavní domasedi, lebo mnohí z nich majú namiesto normálnych motocyklových sedadie, televízne obývačkové kreslá a riadidlá majú vrazené takmer až do ksichtu.

Od obyčajných užívateľov motorových vozidiel sa motorkári odlišujú aj neúctou k vlastnému životu a koketovaním so smrťou. Prejavuje sa to ich riskantnou jazdou, aroganciou, agresivitou, výskytom v oblastiach, kde nemajú čo robiť. Počas jazdy neustále cítia potrebu nakláňať sa zo strany na stranu a nekerujú volantom ako normálni šoféri na autách, či neťahajú rajčákmi ako tí čo jazdia na pásových vozidlách a „do tankoch“.

Motorkárov vďaka nadmernému hluku ich strojov vidia aj slepci. Charakteristický zvuk ich stroja znie, akoby si miesto výfuku navaril lešenársku trubku. Motorkár má vžitý pocit, že ak sa za ním otáčajú hlavy šoférov a chodcov preto, lebo u nich ide o jav, ktorý sa nazýva „obdiv“. Hovno, žiadny obdiv to nie je! Motorkár cez zvuk svojho vozidla nezaznamenáva, že otvárajúce sa ústa ľudí okolo nevyslovujú „čo je to za frajera“, ale „čo je to za chuja“. Motorkári sa často zhlukujú do svoriek, ktorým hovoria „zrazy“ alebo „zjazdy“. Miesta takýchto ich zhlukov sa vyznačujú značným rachotom.[2]

[upraviť] D'Generácie

Motorkársky návyk je silne dedičný. Často sa vyvíja a dedí z pokolenia a pokolenie, v prípade prežitia až do ďalšieho kolena. V prípade dožitia do vyššieho veku sa kolená motorkárov vyznačujú tým, že majú reumu.

Tento druh šialencov je síce celoročne chránený, no jeho populácia sa veľmi dobre a dobrovoľne samoreguluje, respektíve reguluje ich (sa)Samo. Motorkári sú významní tým, že mávajú svoje kríže, sviečky a vence okrem cintorínov aj pri cestách. Túto ich vlastnosť oceňujú hlavne lekári, lebo havárie a mŕtvoly motorkárov sú verejnosti prospešné hlavne v čerstvom stave. Ich koníček má svoj charitatívny rozmer zdôraznený darovaním orgánov. Možno aj preto sú moderné motorky vybavené pojazdnými chladničkami. Keby táto výbava bola o žrádle, mali by predsa aj mykrovlnky, či...

Niektoré samičky ľuda (známe aj ako ženy) sú postihnuté silnou náklonnosťou k motrokárom až natoľko, že na nich pôsobia ako afrodiziakum. Sú zrejme vyťažené a priťahované hlukom a zavýjaním, čo je u nich hlavný spôsob pre výzvu na akt rozmnožovania.[3] Ich spoločný sexuálny zážitok nevyvrcholí splodením potomka v prípade, že dôjde k tomu, že sa neprijebú o nejaký strom.

Ak teda prežijú, potom je čerstvý otec často donútený svoj stroj odložiť, predať a začať kŕmiť novú generáciu. Hrozí pritom, že takýmto spôsobom dochádza k evolúcii, pri ktorej vyrastajú v nadprirodzenom prostredí ďalšie generácie kokotov motorkárskych. Zväčša sú pudovo priťahovaní k hlučným motorovým vozidlám a rýchlo sa učia ovládať motorky, častokrát niekoľko rokov pred ziskom vodičského preukazu, ktorý je aj pre nich povinný, aj keď väčšina by ho mať nemala.

[upraviť] ...a napokon

Počty motorkárskych úmrtí ročne sú pomerne vysoké, to ale neodradzuje ich ďalšie a ďalšie generácie pokúšať svoje šťastie a trpezlivosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Keďže je ich diagnóza obyčajne v celej ich rodine, sú podporovaní a v prípade smrteľnej nehody všetci členovia tlupy prisahajú, že to bol najopatrnejší vodič na svete, ktorý nikdy neriskoval až kým nestretol toho druhého sviniara. V mnohých prípadoch mu postavia mramorový pomník pri ceste, najlepšie dekorovaný kusmi stroja, ktorý ho doviezol k nebeskej bráne.[4]

[upraviť] Remarx (poznámky)

  1. jednostopé je jeho vozidlo preto, lebo na mieste prirodzeného úhynu motorkára sa na asfalte dlho po udalosti nachádza vygumovaná iba jedna čierna stopa... všetko, čo po ňom ostane.
  2. rachot veľa motoriek je porovnateľný s tým, ktorý môžme počuť keď sa dve kostry jebú na plechu
  3. psovité šelmy v preklade pri zavýjaní kričia niečo ako: „(je)baúúúúúúú, by som (jeb)baúúúú“
  4. „Mama take this badge from me, I can't use it anymore, It's gettin' dark, too dark to see, Feels like I'm knockin' on Heaven's door...“

[upraviť] Pozri aj