Napoleon Bonaparte

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Done


"Stádo baranov pod vedením leva je silnejšie ako stádo levov pod vedením barana."

- Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte
NapoleonBike

Napoleon Bonaparte na jeho žrebcovi.
Narodenie 15. august 1769
veľký blízky ostrov
Úmrtie 5. máj 1821
malý ďaleký ostrovček
Výška 136 cm
Váha 70 t (aj s tankom)
Známy vďaka Waterloo
Manželka kurtizána a cisárovná Jozefína
Deti len s milenkami
Rodičia ambiciózna mamička
Príbuzní aj o nich sa postaral
IQ 413
Poznámky veľký vojvodca a stratég

Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Napoleonic hat.svg

Napoleon Bonaparte (Taliani ho dôverne volajú Neapolio Buona Aparte, Angličania zase Napoleon Born to Party) bol najslávnejší francúzsky cisár, generál, workoholik, alkoholik, vojak, trestanec, márnotratník a zástanca teórie Veľkého tudle. Napriek všetkému vždy vedel, čo sa patrí a preto bol obdivovateľom superčloveka menom Chuck Norris a keby poznal Tresku v majonéze, tak by obdivoval aj tú.

Napoleón bol vizionár a prognostik a takmer spôsobil vznik Európskej únie, ale keďže to bolo predčasné, slobodomurári mu to zatrhli. Preto sa pri pohľade na hromadu mŕtvych koní na bojiskách dostal nápad, že by sa mohol páliť koňak. Po Nepoleónovi preto zostalo kopec legiend, kopec mŕtvych vojakov, spálené Rusko, hit „Waterloo“ od skupiny ABBA a bruchatá fľaška s pálenkou a jeho menom. Ani nikto na neho za to nesmie zabudnúť.

[upraviť] Detstvo a mladosť

Napoleon Bonaparte sa ako mnohí iní smrteľníci najprv narodil. Stalo sa to 15. augusta 1769 na stredne veľkom ostrove úplne obklopenom vodou, ktorý sa volal Korzika. Detstvo prežil v skromnosti v rodinnej vile so svojou matkou a s jej ďalšími deckami, či dokonca s otcom. Vraj svojím. Jeho rodičia boli pôvodom Taliani, to že Napoleón bol vlastne taliansky vládca Francúzska a priľahlej Európy sa dnes drží v tajnosti.

Malý Napoleonko nepatril medzi váľačov šuniek. Často sa hrával s cínovými vojačikmi a vojačkami. Obdivoval aj trénovaných výsadkárov (mariňákov a Marienky) a preto ho otec zapísal do vojenskej akadémie. Na akadémii dostal do daru od miestnych filciek filcky. Od ostatných kadetov dostal podľa jedného populárneho speváka prezývku „Bono“. Aby si ho s ním nemýlili, tak si ju pofrancúštil na Bonaparte.

Keď mal Bono 29 (prvočíslo) rokov, povýšil (mu) ho na veliteľa tankovej divízie. Hejslováci spôsobujú fámy, že sa povráva že Bono úzko spolupracoval s tankistom, ktorý sa volal Ján Slota a údajne aj tvrdil, že je starý Slovák. Nikto v akadémii ale netušil čo to je „Slovák“, no a potom ako dáky Maďar povedal, že je to horný úhor, či čo, toto označenie Bono zamietol a ani k Slotovi sa nepriznával. Takže k tvrdeniu že je starý Slovák v tomto prípade naozaj chýba citácia.

[upraviť] Kariéra

Na začiatku svojej kariéry v armáde sa Napoleon spočiatku stal neobľúbeným typom. Bol kategorizovaný ako špinavý šplhúň, respektíve húževnatý vriťolez. Furt rozprával, že vie všetko najlepšie. Ostatným mazákom a kolegom lampasákom liezol preto na nervy a možno im aj smrdel. Neobľúbený bol aj pre svoju veľkosť, mal len 168 cm, čo je na smiech, to dnes každý z nás má väčšieho viac.

[upraviť] Napoleón a Toluén

Bona vriťolezectvo celkom bavilo, Bol stále aktívne v teple strčený v niekoho riti a tak sa raz muselo stať, že sa naňho raz z jednej z nich usmialo šťastie. Tak to v živote chodí. Bolo to pri obliehaní mesta Toluén, keď sa dostal do partie takých blbcov, že bol jediný, kto mal aspoň nejakú predstavu, čo robiť, a tak mesto dobyl a zahájil tam výrobu svetoznámeho životabudiča[1], významnej to zložky čističa menom „Čikuli“.

[upraviť] Reálny vzostup

Jeho čin nezostal nepovšimnutý. Čikuli šlo na dračku. Povýšili ho zaň na generála, čo neskôr aj oľutovali. Bono vždy bažil a bažil aj po sláve. Takí ako on šlapú za slávou a nehľadia či mali pred chvíľou čižmy v blate, v kope hnoja a teraz zrazu na krku bývalého kamaráta. Preslávil sa aj svojou akokeby odvahou. Dolo to dedukované z toho, že do útoku bežal ako slepý. Toto jeho bežanie v skutočnosti nebola odvaha, ale malo to čiste technické dôvody. Bolo to spôsobené najmä nekvalitou vtedajších kontaktných šošoviek[2]. Vyrábali sa totiž údajne z nie celkom ideálnej odrody francúzskej šošovice.

[upraviť] Rodinný život

Napoleon

Napoleon väčšinou svoje prirodzenie skrýval pod kabátom.

Napoleon and Josephine at Mardi Gras

Dobový rodinný portrét Jozefíny a Napoleóna.

"Ženy sú zamestnaním pre lenivca, ale osviežením pre bojovníka"

- Napoleon Bonaparte

Nepoleón bol normálny chlap a bol preto na ženy. Aj keď bol krpec hovorilo sa, že „nosí so sebou poriadnu palicu“ a ako vojak z povolania mal aj uniformu, ktorá býva celkom slušným afrodiziakom. Našli sa také, ktoré boli na Napoleóna. Trvalo preto len pár rokov kým si zobral za ženu istú nemenovanú kurtizánu Jozefínu.

Jozefína bola zaujímava aj tým, že nemala meniny 19. marca, ale dakedy v auguste. Vraví sa že to bude 6. august. S touto Jozefínou mal syna, ktorému dali spoločné originálne meno Napoleon.

Iba kvôli objektivite treba spomenúť istý zlozvyk, ktorý charakterizuje túto charizmatickú osobnosť. Býval totiž až pričasto vyobrazovaný ako má konce prstov skryté v medzere medzi dvoma gombíkmi na veste (stredoslovensky: lajblíku). Tie prsty boli vo takej výške, že na masírovanie srdca to bolo ešte priskoro a našla sa preto určitá skupina vedcov, ktorá tvrdila, že prsty sa mu pod látkou hýbali, a teda si tam musel niečo masírovať. No a nejaká časť z tých vedcov tvrdila, že to masíroval nejaký žaluď. Ten žaluď nebol z duba a tak sa k Napoleónovi priradila legenda, že bol patrične anatomicky obdarovaný. Takéto tvrdenie je v súčasnosti ťažké aj podľa DNA, či DNB ale aj DNC potvrdiť, či vyvrátiť... respektíve aj tu chýba zdroj, či očitý svedok. Všetci svedkovia sú totiž iba ušití.

[upraviť] Posledný európsky cisár

Neskôr sa Bonaparte zaslúžil o to, že sa na uliciach postrieľalo niekoľko ľudov. Mal kolo seba slušné PR, ktoré tieto jeho skutky dobre predalo. Médiá boli na jeho strane. Nazvali to revolúcia a zblbli francúzsky národ natoľko, že sa Napoleon Bonaparte v roku 1804 stal cisárom Francúzskej ľudovodemokratickej republiky.

Cisár nie je to isté ako pisár, ale je to vládca. Stupeň naivity vo Francúzsku bol taký vysoký, že mu na túto fintu skočili všetci muži v republike. Zlé jazyky tvrdia, že aj ženy mu ochotne skočili... áno tam.

[upraviť] Cesta nadol

[upraviť] Bitka pri Trafalgare

Napoleon2

V živote je to tak, že kto skúša môže čakať, že sa mu občas nemusí, ba aj prestane dariť. Aj Bonaparte v roku 1805 utrpel svoju prvú vraj aj (mozgovú) porážku, keď prehral s Angličanom menom Horatio Nelson stávku, kto vyhrá v bitke pri Traffalgare. To Traffalgare nebola nejaké Parížska krčma, či park pri vykričanej ulici, ale nejaký kus morskej pláže niekde pri Španielsku. Proste veľa slanej vody a kus piesku a nejakí Angličania považovali za dôležité sa tam biť.

Napoleon to kúsok podcenil. Najprv pozde ráno vstal a potom, kým si umyl zuby, začalo to byť vonku vážne. Tí Angličania sa skorej dostali k jednej veľkej kope skál a tak mohli v kuse hádzať, zakial Francúzi museli všelikade pobehovať, kým do praku súci kameň našli. Nepomohla tam ani flotila ktorú tvorili tvorila skoroslovenská krčmová partia, ktorá si hovorila Gabčíkovské parníky. Nakoniec prišiel dáky rybár, ktorý sa zľakol že mu lezú faganiská do revíru, skaly odhádžu, [ryba|ryby] odplašia a tak zobral palicu s oloveným koncom a všetkých porozháňal.

Napóleón bol z toho skleslý, zmätený ba až dezorientovaný. Ale aj Horatio to údajne od radosti neprežil. Potkol sa o dáky špagát, vykĺbil si pritom členok a nosom to zapichol do mláky s morskou vodou, v ktorej boli na skalách nacucaní morskí ježkovia. Proste galiba to bola. Vdýchol pritom morskú vodu a ostatní to pozde zbadali. Keď ho zdvihli bolo po ňom, takže radosť bola všeobecná. Vraj. Horatiova manželka nejako ťažko chápala, že jej životný druh je po smrti akosi silno zarastený. A aj to bolo zvláštne, že predtým, keď bol zarastený, býval na šedivo a teraz dáko načierno a tak paradoxne po smrti vyzeral mladší ako deň pred ňou. Nedala si vysvetliť, že to sú len nalámané ostne tých ježkov.

Anglická kráľovná o incidente vedela a k tomu poznamenala: „Furt lepšie mu postaviť sochu na námestí, ako musieť toho (akože hrdinu) stále počúvať.“

[upraviť] Medzinárodné zápasy

2511496681 4e36caf4f8

v Rusku vzrástol význam Napoleonovho moku.

Rok 1805 bol taký pochabý rok. Boj sa pre Napoleóna stal obľúbeným športom. V tom isto roku si to ešte dokázal vynahradiť pri českom Slavkove, kde vo futbale naraz porazil aj Rusov a aj Rakúšanov - nad Rusmi vyhral 95:4 a nad Rakúšanmi 60:10.

Dostal pritom slinu, že sa bude biť s každým. No aj tak bolo. Spolu so svojimi vojakmi bojoval pred Dunajom, za Dunajom, pri Viedni presieral si to aj u vtedajšieho pápeža. Bolo na to viacero dôvodov. Napríklad aj také, že francúzsky genetický materiál sa zanechával všelikde a pápeža nechal odvliecť do izolácie a v podstate mu to prešlo. Napoleón mal dosť namiesené aj na švédskeho kráľa, ktorý mu prebral frajerku menom Désirée Clary.

[upraviť] Ruská ruleta

Waterloo - Juin 2012 (7)

Neskôr Napoleón obsadil Poľsko a nestačilo mu to. Mal chuť aj na ruské mäsko. Chcel to Rusko poraziť doma v Moskve. Rusi zvolili zvláštnu taktiku boja. Svoje mestá a dediny, cez ktoré Bobaparte do Moskvy cestoval dobýjali vopred a tak Napoleón prichádzal do vyľudnených a vyprázdnených oblastí. Nikde nič, iba spálená zem. Po dlhej ceste 750 000 fanúšíkov jeho sprievodu prudko vyhladlo. V Moskve však nenašli ani prd, supermarkety boli ako vykradnuté[3], na benzínkach nebol benzín, vodka tiež nebola. Bola tam iba strašná zima, sňah a preto Rusi s prehľadom vyhrali kontumačne. K ozajstnému zápasu ani nedošlo, akurát k drobným penaltovým rozstrelom.

Dodnes však nie je známe prečo sa zo všetkých Napoleon´s Ultrafans (skr. „Ultras“) vrátilo len 5 000 ľudov. Niektorí lingvisti tvrdia, že správne sa nepíše že stratení „vyhladli“, ale že „vychladli“. Asi sa mnohým v Rusku zapáčilo a zostali v tam a odtiaľ sa potom na Slovensko rozšírili francúzáky. Nie tie nemravnosti (prežúvanie jazykov, či číslo 69), ale také nastaviteľné kľúče, ktorými sa dobré búcha po hlave.

Napoleonovi dosť poškodilo, že ruskí bojovníci sa následne nanosili do Paríža, kde chľastali takým tempom, že ich francúzski čašníci nestačili obsluhovať a boli nútení vynájsť smutne preslávené bistro, v ktorého názve ešte aj urobili hrubicu. Štvrť s bistrom sa stala legendou, najmä preto, lebo bola vstupnou bránou, cez ktorú sa do Francúzska dostali vojnové napolenonské historky, a z dobývaných krajín privezené vojnové koristi ako sú sysfilis, filcky a kvapavka. Toto Napoleonovej popularite veľmi uškodilo. Keď potom prehral ešte jeden zápas, výbor ho poslal koučovať bezvýznamný tím na malom ostrove Elba.

[upraviť] Waterloo a záver kariéry

Z Elby sa Bonaparte ešte raz vrátil do sveta veľkého futbalu. Jeho posledný zápas sa odohral v roku 1815 pri meste Vodný hajzel (počuj Waterloo). Tam ho porazili anglický tréner Wellington a pruský maršál Von Blucher, vtedy už dôchodca. Po tejto prehre podľahol nasledujúcim vášňam: vymetanie barov a krčiem, gamblerstvo, hraniu pokru...

Keď prehral aj svoje gate, odviezli ho na protialkoholicko-gamblerské liečenie na úplne maličký ostrovček, známy v kresťanských kruhoch ako Sv. Heleny, Práve na tomto mieste si Napoleón Bonaparte v roku 1821 splnil svoju povinnosť tým, že umrel.

[upraviť] Význam veľkosti ostrovov v dejinách

Ako vidíme, veľkosť ostrova má pre úlohu osobnosti v dejinách[4], kľúčový význam. Na malom ostrove je naplnenie tejto úlohy osobnosti rýchlejšie, hoci bolestnejšie, než na ostrove veľkom, najmä ak sa tam v čaji nachádza priveľa arzénu. Vážme si preto skutočnosť, že Slovensko nie je ostrovom.

[upraviť] Detaily k menu

Je jasné a aj Štúrovci to potvrdili, že meno „Napoleon“ je čisto slovenského pôvodu. Písalo sa to v časoch studenej vojny v serióznych publikáciách ako bol slovenský Roháč, či produkt jeho českej dcérskej spoločnosti s názvom Dikobraz. Výklad mena je v skutočnosti v originále skomolenina pokrikovania: „Napole! Von!“, respektíve v západňárskom prízvuku: „Nápole! Vóóón!“. Lingvisti pripúšťajú, že tento jeho nickname je stredoslovensko-západoslovenským mixom a mohol vzniknúť počas vojenského výcviku kadetov na simulovaných bojových poliach v slovenských regiónov. Bol to povel, ktorý sa mladým budúcim lampasákom veľmi páčil.

Vplyvom globalizácie a možno aj prístupové rokovania o vstupe do európskej únie zrejme spôsobili, že ekonomický ťahúň (Francúzsko) a jeho lobistické skupiny poeurópštili aj interpretáciu pôvodu mena veľkého cisára národov Európskej ríše 19. storočia nasledovne:

  • Pôvod mena:
    • Nap“ = „Slnko“ po maďarsky
    • ol“ = „chliev“ po maďarsky
    • leon“ = „lev“ po francúzsky
      • doslovný význam mena teda je: „Lev, ktorý pochádza zo zo Slnkom osvieteného chlieva...“
  • rozbor mena „Bonaparte“ má veľmi jednoznačný význam vo francúzštine. Znie nasledovne: „dobrý apartmán“, respektíve „dobré bývanie“

Takže úplný význam mena nášho hrdinu je:

Lev, ktorý pochádzal zo zo Slnkom osvieteného chlieva, čo bolo pre neho veľmi dobré bývanie...

[upraviť] Referencie

  1. Po zaregistrovaní obchodnej značky Toluen sa mesto muselo premenovať na Toulon.
  2. Kontaktné šošovky 18. storočia, boli síce kontaktné a nebolo ich vidieť, nedalo sa však vidieť ani cez ne. (Honoré de Balzac, Lesk a bieda kurtizán, nakl. le Bordélle, 1830, kap. 8: Jozefína Napoleonová, pp 144 - 191)
  3. Zlé jazyky tvrdili, že šlo o normálny stav (John Fitzgerald Kenny: Ak to vidím ja, Nakladateľstvo Biela chalupa, 1968)
  4. Karel Kryl: Úloha osobnosti v dejinách pozostáva prakticky z ochoty dotyčnej osobnosti zomrieť alebo sa nechať zabiť skôr, ako stačila odvolať.
Chuckn

Chuck Norris
ArtušAttilaBatmanJack BauerIvo A. BendaNapoleon BonaparteBuffalo BélaJúlius CézarLara CroftProfesor DawkinsJohnny DeadDong Xian MiaouFantomasGRScBear GryllsMcGyverAdolf HitlerDr. HouseIron ManJack rozpar-ováčMichael JacksonJóžin z bážinRhodský KolosKrištof KolumbusKostradamusJozef PáterovičBáťuška PutinOld ShatterhandSanta ClausSanta IštváňBaba VangaVincent VeneraWinnetouDarth VaderTašunka VitkoTlapák Umba Gula

Jesus Mugshot
 



Ak neprídeš k demokracii Politici
ReligionSymbolAbr Politické systémy ReligionSymbolAbr
PolitikMonotikaPolitikaŠtátPrezidentNáboženstvoPápežAtentátDementkraciaFeminizmusKonštruktívna monarchiaKorupciaAl SrajdaMossadCIANATO
Atlantic ocean Významní svetoví politici Atlantic ocean
Adolf HitlerStalinLeninJurko KríčekBill ClintonBabrák ObamaFidel CastroKormidelníkJFKMussoliniŠalvio BezlysiniGenerál MugabeNapoleon BonaparteSaddám HusajnUsama bin LádinVáclav KlausVáclav HavelFidel Castro