Napoleon Bonaparte
Z Necyklopédia
| Napoleon Bonaparte | |
|---|---|
 Napoleon väčšinou svoje prirodzenie skrýval pod kabátom. | |
| Narodenie | 15. august 1769 veľký blízky ostrov |
| Úmrtie | 5. máj 1821 malý ďaleký ostrovček |
| Výška | 136 cm |
| Váha | 70 t (aj s tankom) |
| Známy vďaka | Waterloo |
| Manželka | kurtizána a cisárovná Jozefína |
| Deti | len s milenkami |
| Rodičia | ambiciózna mamička |
| Príbuzní | aj o nich sa postaral |
| IQ | 413 |
| Poznámky | veľký vojvodca a stratég |
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie | |
Napoleon Bonaparte bol najslávnejší francúzsky cisár, generál, workoholik, alkoholik, vojak, trestanec, márnotratník a zástanca teórie Veľkého tudle a obdivovateľ superčloveka menom Chuck Norris. Takmer spôsobil vznik Európskej únie, ale keďže to bolo predčasné, slobodomurári mu to zatrhli.
Obsah |
[upraviť] Detstvo a mladosť
Narodil sa 15. augusta 1769 na stredne veľkom ostrove Korzika, kde žil v rodinnej vile so svojou matkou a súrodencami. Nepatril medzi váľačov šuniek a preto ho otec zapísal do vojenskej akadémie. Keď mal 29 (rokov, pravdepodobne), povýšili ho na veliteľa tankovej divízie (povráva sa že úzko spolupracoval s tankistom, ktorý sa volal Ján Slota) a tvrdil, že je starý Slovák, ale nikto nevedel, čo to je (prezývali ho Uhorka, na čo sa zlostil).
[upraviť] Kariéra
V armáde sa spočiatku stal neobľúbeným typom zvaným šplhúň. Furt rozprával, že vie všetko najlepšie, a ostatným mazákom a lampasákom liezol na nervy. Dokonca aj mláďatkám bol na smiech. Potom sa však naňho usmialo šťastie. Pri obliehaní mesta Toluén sa dostal do partie takých blbcov, že bol jediný, kto mal aspoň nejakú predstavu, čo robiť, a tak mesto dobyl a zahájil tam výrobu svetoznámeho životabudiča[1]. Povýšili ho na generála, čo neskôr oľutovali. Preslávil sa aj svojou odvahou, "do útoku bežal ako slepý", čo však bolo spôsobené najmä nekvalitou vtedajších kontaktných šošoviek[2].
O pár rokov si zobral za ženu istú nemenovanú kurtizánu Jozefínu, postrieľal nejakých ľudí v uliciach a roku 1804 sa stal cisárom Francúzskej ľudovodemokratickej republiky. Stupeň naivity vo Francúzsku bol taký vysoký, že mu na túto fintu skočili všetci muži v republike.
[upraviť] Cesta nadol
Už v roku 1805 utrpel svoju prvú (mozgovú) porážku, keď prehral s Angličanom menom Horatio Nelson stávku, kto vyhrá v bitke pri Traffalgare. Nepomohla mu ani flotila ktorú tvorili Gabčíkovské parníky. Horatio to neprežil, takže radosť bola všeobecná. Anglická kráľovná k tomu poznamenala: "Furt lepšie mu postaviť sochu na námestí, ako musieť toho stále počúvať."
V tom isto roku si to ešte dokázal vynahradiť pri českom Slavkove, kde vo futbale naraz porazil aj Rusov a aj Rakúšanov - nad Rusmi vyhral 95:4 a nad Rakúšanmi 60:10.
Nestačilo mu to a Rusov chcel poraziť aj doma, v Moskve. Po dlhej ceste jeho 750 000 fanúšíkov vyhladlo. V Moskve však nenašli ani prd, supermarkety boli ako vykradnuté[3] a preto Rusi s prehľadom vyhrali kontumačne, k ozajstnému zápasu ani nedošlo, akurát k drobným penaltovým rozstrelom. Dodnes však nie je známe prečo sa zo všetkých napoleon´s ultrafans vrátilo len 5 000 ľudí. Asi sa mnohým v Rusku zapáčilo a zsotali v Rusku, odkiaľ sa potom na Slovesnko rozšírili francúzáky: nie tie nemaravnosti, ale také nastaviteľné kľúče, ktorými sa dobré búcha po hlave.
Napoleonovi dosť poškodilo, že ruskí futbalisti sa následne nanosili do Paríža, kde chľastali takým tempom, že ich francúzski čašníci nestačili obsluhovať a boli nútení vynájsť smutne preslávené bistro, v ktorého názve ešte aj urobili hrubicu. Štvť s bistrom sa stala legendou, najmä preto, lebo bola vstupnou bránou, cez ktorú sa do Francúzska dostali vojnové napolenonské historky, a z dobývaných krajín privezené vojonové koristi ako sú sysfilis a kvapavka. Toto Napoleonovej popularite veľmi uškodilo. Keď potom prehral ešte jeden zápas, výbor ho poslal koučovať bezvýznamný tím na malom ostrove Elba.
Z tadiaľ sa ešte raz vrátil do sveta veľkého futbalu. Jeho posledný zápas sa odohral v r.1815 pri meste Vodný hajzel (Waterloo). Tam ho porazili anglický tréner Wellington a pruský maršál Von Blucher, vtedy už dôchodca. Po tejto prehre podľahol nasledujúcim vášňam: vymetanie barov a krčiem, gamblerstvo, hranie pokru....
Keď prehral aj svoje gate, odviezli ho na protialkoholicko-gamblerské liečenie na úplne maličký ostrovček Sv. Heleny, kde r.1821 umrel.
[upraviť] Význam veľkosti ostrovov v dejinách
Ako vidíme, veľkosť ostrova má pre úlohu osobnosti v dejinách[4], kľúčový význam. Na malom ostrove je naplnenie tejto úlohy osobnosti rýchlejšie, hoci bolestnejšie, než na ostrove veľkom, najmä ak sa tam v čaji nachádza priveľa arzénu.
Vážme si preto skutočnosť, že Slovensko nie je ostrovom.
[upraviť]
- Pôvod mena:
- nap=„slnko“ po maďarsky
- ol=„chliev“ po mad.
- leon=„lev“ po franc./
- význam mena: „lev, ktorý pochádza zo zo slnkom osvieteneho chlieva“
- ďalej Bonaparte: „dobrý apartmán“, „dobré bývanie“
[upraviť] Referencie
- ↑ Po zaregistrovaní obchodnej značky Toluen sa mesto muselo premenovať na Toulon.
- ↑ Kontaktné šošovky 18. storočia, boli síce kontaktné a nebolo ich vidieť, nedalo sa však vidieť ani cez ne. (Honoré de Balzac, Lesk a bieda kurtizán, nakl. le Bordélle, 1830, kap. 8: Jozefína Napoleonová, pp 144 - 191)
- ↑ Zlé jazyky tvrdili, že šlo o normálny stav (John Fitzgerald Kenny: Ak to vidím ja, Nakladateľstvo Biela chalupa, 1968)
- ↑ Karel Kryl: Úloha osobnosti v dejinách pozostáva prakticky z ochoty dotyčnej osobnosti zomrieť alebo sa nechať zabiť skôr, ako stačila odvolať.
|
Chuck Norris | 
|
| Politici |
 Politické systémy
| |
|---|---|
| Politik • Monotika • Politika • Štát • Prezident • Náboženstvo • Pápež • Atentát • Dementkracia • Feminizmus • Konštruktívna monarchia • Korupcia • Al Srajda • Mossad • CIA • NATO | |
 Významní svetoví politici
| |
| Adolf Hitler • Stalin • Lenin • Jurko Kríček • Bill Clinton • Babrák Obama • Fidel Castro • Kormidelník • JFK • Mussolini • Generál Mugabe • Napoleon Bonaparte • Saddám Husajn • Usama bin Ládin • Václav Klaus • Václav Havel • Fidel Castro |
