Nitra
Z Necyklopédia
- je najstaršé slovenské mesto s velkím víznamom od čás Velkej Moravy.
- je mesto, ďe bola v roku 1922 upálená Hedviga Malinová, posledná Slovenská bosorka.
- je mesto, keré bi radi obsadili Maďari, keby ňeňi taká jaká je.
- je mesto, kerom žijú Nitrančani též prezývaní Trogári
Obsah |
[upraviť] Jazyk
Nitra má svoj špecifický jazyk:
nitránčsva cl' xdclx ina
Aj keď sťe ňeňi šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k ňemu hlásá s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej ňitránčini. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu a moju maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí. Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu
- mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l
- dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mlíko“, „nevím“, „veter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimkú je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
- ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
- „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhau“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
- „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“
- po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
- Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan
- samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
- Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
- Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“ („u“ nerátáme za slabiku).
- Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
- Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)
- gu označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času sa nepoužíva slovo kdokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.
- mäso je masso a deväť je devať, "ä" sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A päť je peť.
- rozkaz od slovesa ísť móže byť "ic" alebo "hybaj" , sloveso prísť má tvar "prídi", existuje aj zaužívanejšá varianta slovesa prísť, a teda "dojsť"
Egzistujú ešte ďalšé prípady , keré sú skór výnimočné jak pravillom, ale zato je ich velice vela. Sa to napríklad týto:
a) V plnovýznamovom slovese „sú“ sa skoro ždycky nahrádza „ú“ samohláskúm „a“ (móžeme to ukázať najlepší napr. ve vete : „De do ***** sa zas šeccá ?” )
b) V níkerých slovách sa vynehávajú prvé hlásky (napr. už spomenuté “ šeccá” (vynehané “v”), “de?” (“k”), “očúvaj” (“p”), “ždy” (“v”), “šak” (“v”), “šimni si ” (“v”), “zniká”(“v”)…)
c) Spojka “lebo” má v nitránčine dva významy: raz sa tým myslí “alebo” , inokedy “lebo”.
d) Slove “ktorý” sa “-to-” zásanne nahrádza písmenom “e” a vzniká tak “kerý”, podobne sa v slove “zjedol” vyneháva “j” a spolu s uplatnením pravilla č. 4 nitránskeho pravopisu zas vzniká slovo “zedóv” (si mi…).Takisto nepovíme “nikde” ale “nide” , čo už tých inteligentnejších z nás určite napallo, keďže hovoríme “de?” namísto “kde?”.
e) Nitrančina má jennu dočilku známu výnimku, de sa “a” vyslovuje jako “o”. Je ňúm slovo “otrova”.
f) Podobne ojedinelá je aj výnimka, de sa “o” mení na “u”.Vyskytuje sa v málo slovesách, napr. v “maluvať” alebo “obsluhuvať”.
g) Dve velice známe nitránské ortodoxné slová, kerých mimonitránsky význam je „teraz“ a „sadnúť si /sedieť“ (toto slovo sa v makšej verzii nitránčiny vyslovuje aj jako „sannúť si/ sedeť“), a keré bežne očuť v nitránskych ponnikoch sa často vyskytujú napr. v kontexte: Čil(ek) si tu pri nás lofni, a daj si s nama pigi čaj !
Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom.
V čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina? V zásade ide o prístup. Ortodoxnou nitránčinou hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú presadiť, najmä v cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč. Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben), si Prahe nedá „řízek u Břevnovského kláštera“, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynechanú prelložku „v“, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá „som meste“, „som Nitre“). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetú, že: „Pri maluvaní som mala problém ze stropem aj ze stenáma.“ To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerou keď sa cudzinec stretne, tak je piči, či si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. V tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuval ollišnej slovnej zásobe. To je pre každé nárečí samozrejmosť.
[upraviť] Obyvatelstvo
Obyvaťelá Nitry sú šecko fodbaloví chuligáni a protimaďarskí extrémisti. Tí, čo sa neoháňajú kovovýma palicáma, vaččinú chlemtajú jak dúhy. Morgoši (známi ťéž jako Cigáni) sa meste nachádzajú a významne oplyvňujú méstny slovník (napr. cháles, máres). Často sa též používa veta: "Ic mi ohráť cháles", čo by sa dalo interpretuvať jako "Choď mi zohriať jesť". A správne sa hovorí, že móžeš byť aj z Paríža, ale keď né si z Nitry, aj tak si sellák.
[upraviť] Povaha
Trogári sú luďá velice kamarádskí, ňékedy dokonca aj Trnaváka ňehajú prejsť na stanici z jenného nástupišťa na druhé. Též sú velice pyšní na svoje mesto, históriu, fodbal, hokej, pivo, rodákov a hlavne nárečí, keré je samozrejme najkrajšé v známom vesmíre.
[upraviť] Geografické rozložeňí
Pravoverní Trogári sú tradične hlavne z najstarších mestkých častí jako sú Číneš, Palánek, Kalvária, Predmosťí, Vŕšek, Pod Vŕškom a Párovce. Časti Chrenová, Čermáň a Klokočina sa pridávajú až ňeskorší, ich obyvatelá sa skór nazývajú Nitrančanmi, ňeni nezvyčajné ani pomenuvání Chrenovčan, Klokočinčan sa nepoužíva, lebo to zňí jebnuto. Okrajové časti jako sú Molnoš (Mlynárce) a Krškany si ťéž místo v nitránskej komunite zaslúžá, ako obyvaťelá sa nazývajú skór polla místnych názvov, teda Molnošan resp. Krškančan. Ňeni isté, či sa k Nitre móžu zaraďuvať časti jako Janíkovce či Ivanka, keré si svoje místo v rámci mesta len hladajú. Drážovce do Nitry určite ňepatrá, šak víme že Drážovčani sú selláci sprostí a holá sa každú ňedelu pri tom jennom zrkalle na rohu. Preto je zakrivené, aby sa tam šeci mestili. Ostatné ďediny v rámci okresu sú Nitre blízke, pokál sa teda ňesnažá byť Trogári. Nitránsky kraj, zvyšek Slovenska ani sveta nás nezajímajú, lebo sú to selláci.
[upraviť] Pamatihonnosti
Medzi významné pamatihonnosti patrá mimo iného pohostinstvá U Špinavca a Na Tržnici, de prebíha dlhoročná tradícia ranného zlívaňá gágorov nižšíma vrstváma obyvatelstva. Krem toho je tu voláky hrad na kameni nad parkem, lež to nikoho nezajíma. Ťéž tu nájdete žebrákov, kerý žebrú prennašim Tescom a od šeckých vypytujú peňáze na chlast polévku.
Zname Nitránske pohosťinstvá: Pod Agáčmi, Index bar, Potkan, Mor ho, U Troch mrtvól, Konibar, Kravín, Papuča, Kocka, U havrana, U špinavca, Čajka, Šenk, U Jantera, Ludvik, Maurus,
[upraviť] Nepráťelá
- Trnava - najsamvačší ňepráťel!
- Maďari
- Bratyslava
- Horná Dolná
- Majtánky
- NR SR - Nitra (NR) všemožne bojuje proti NR SR, aby si zmenila meno na NZ (národná zrada), lebo potom si ľuďovia asociujú Nitru s debilmi
- Žochárovce- inak aj Topiky alebo Topoľčany - kedže Nitra je stred vesmíru, metropola strennej Európy a šecky ostatné podobné skromné superlatíva, tak Žochári zo Žochárovíc sú pre nich selláci jak aj šeci ostatní. Žochár a pravoverný Trogár (najsprávnejší názov pre obyvatela Nitry) nidy nemóžu udržávať vrelé vzťahy a ani nevrelé ne.
- Drážouce, abi sme nezabulli
