Písanie

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Javad alizadeh -penetrating-pen

Písanie bola pôvodne bežná práca, ktorá slúžila na zodieranie výplne ceruziek, či vypúšťanie atramentu, či iných príbuzných farbiacich látok z pier. Neskôr sa písanie používalo na likvidovanie farbiva z pások písacích strojov. Na písanie bolo spravidla využívaných niekoľko strán plochy tenkého savého materiálu, ktorý poznáme pod názvom „papier“. Pracovnú náplň písania mal za úlohu vykonávať remeselník, ktorého nazývali „pisár“. Pisára, ktorý už mal za sebou viacej praxe a spísal viacej strán papiera zvykli nazývať aj spisovateľ.

Aj moderné technológie si vyžadujú písanie. Písanie je jednou z najčastejšie využívaných metód na ochranu monitorov počítačov pred vypálením pixelov obrazoviek. Písanie je teda jedným z ich najbežnejších obrazovkových sporičov.

[upraviť] Dôsledky písania

Vedľajším produktom písania môže byť reťazec znakov, ktoré poznáme ako písmená. Tento reťazec sa všeobecne nazýva text. Náhodným zhlukom textu sa vytvára skupina odsekov, ktoré identifikujeme ako literatúru. Nepríjemný dôsledkom všetkých týchto náhodných javov je zverejňovanie literárnych diel, ktoré potom neadekvátne postihujú jedincov napadnutých chorobným stavom označovaným ako čítanie.

[upraviť] Čitatelia

Tí čo čítajú napísané literárne diela sa, na rozdiel od tých čo píšu, volajú čitatelia. Čitatelia v svojom zvláštnom opojení v textoch identifikujú akési nepochopiteľné vplyvy, ktoré označujú za kultúrne. Sú na tom tak zle, že ich čítanie im navodzuje neopodstatnené emočné stavy strachu, radosti, zábavy, a niekedy prepadajú divnému šialenstvu, ktoré sa môže navonok prejaviť nepochopiteľným úsmevom, ba až smiechom.

[upraviť] História

Niektorí (kvázi) historici interpretovali ako prvý prejav písania egyptské hieroglyfy. Skutoční vedci však už dávno zistili, že to nie je pravda. Pri porovnávaní so skutočnými literárnymi dielami im totiž nezostalo nič iné iba sa prikloniť k lakonickej konštatácii, že egypťania týmto spôsobom vytvárali výtvarné dielo, ktoré by sa skôr dalo považovať za predchodcu animovaných filmov.

Skutočná literatúra sa na verejnosť začala predierať až približne pred dvesto rokmi. Bolo to vtedy, keď bola vydaná Dickensova kniha Oliver Twist. Okolo roku 1800 sa písanie stalo veľkou módou. Zaviedli ju hlavne mladé dievčatá. Bolo to preto, lebo dostali akési nepochopiteľné nutkanie dokumentovať svoje zážitky do knižiek, ktoré poznáme ako denníky.

[upraviť] Súčasnosť

Rozvíja sa to dodnes. Kde sa pozriete všade sa píše. Písanie prežíva obrovský boom v práci, kde masy ľudov berú plat za to že uprene hľadia na svoje monitory a ťukajú pritom do počítačovej klávesnice. Pohnú myšou, a potom zase ťukajú. Počítače teda neslúžia (ako by sme očakávali) na počítanie ale na spisovanie. V práci sa spisujú správy, vo voľnom čase diskusné, či blogovacie príspevky.

Posadnutosť písaním sa zvrhla natoľko, že aj taký telefón neslúži ako niekdajšie prístroje s príponou „-fón“ na prenos zvuku, ale sú stále viac infikované písaním. Už je úplne bežné, že na telefón skôr pozeráme ako počúvame hlas volaného. Písanie je najrozšírenejší zlozvyk. Je to tak masívne, že píšuci ľudo tak ťažko chápe, že tí ostatní vlastne ani nečítajú. Vedci síce čítanie vynašli tiež, no bohužiaľ ešte veľa času prejde, kým sa ľudovia k nemu prirodzeným vývojom od pozerania dopracujú.

V iných jazykoch