Púnske vojny

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Púnske vojny je súhrnný názov pre športový turnaj troch vojnových konfliktov medzi Rímom a Kartágom. Podľa monžného čísla názvu vieme, že ich bolo viac a že sa konali niekde v Púnsku. O týchto vojnách nám je jasné všetko, len ešte skúmame, kde sa to Púnsko podelo... a čo to vlastne bolo. No bolo to asi veľmi dôležité, lebo jedna vojna kvôli tomu nestačila. Takže buď za tým bola nejaká ženská, alebo kopec prachov.

Zápasy sa odohrali na vodných plochách a aj nasucho. Mužstvo Rimanov tvorili amatéri - ovčania, zatiaľ čo Kartágo sa spoliehalo na profesionálnych zápasníkov.

Púnske vojny, predovšetkým druhú, pokladali Rimania za jedny z najťažších, pretože súper preniesol zápas do Itálie a tým pádom sa ho Rimania zúčastnili ako domáci. Púnske vojny mali veľa zranených, čo sa stretlo s nepriaznivým ohlasom. Bolo to preto, že Rímske poisťovne sa počas tohto obdobia „vďaka“ nadmernému počtu úrazových poistných udalostí dostali do výraznej finančnej straty.

VTN VEDECKÝ TÍM   NECYKLOPÉDIE
odporúča článok Púnske vojny,
pretože odhaľuje odborné fakty.

Tento článok môže byť použitý
ako referencia v odborných kruhoch.

[upraviť] Prvá púnska vojna

Prvá púnska vojna sa konala v rokoch 264 P.V.T. - 241 (prvočíslo) P.V.T.. Bola prvá. Bezprostredným podnetom na ňu boli udalosti na Sicílii a v meste Messane. Miestny mafián Agathoklés kúpil hráčov z Kampánie a založil bojovnícky klub. Agathoklés ale zomrel. V tabuľke sa jeho mančaft nachádzal na spodných priečkach, preto sa hráči obrátili so žiadosťou o pomoc na Rím i Kartágo. V Ríme im ale doplniť mužstvo odmietli, pretože sa nechceli zúčastňovať zápasov ako hostia. Predstavitelia Kartága okamžite poslali hráčov, ktorí prebrali klub v Messane. Bezprostredné susedstvo kartáginského klubu s Itáliou napokon aj v Ríme vyprovokovalo športovú náladu, ľudove zhromaždenie telovýchovnej jednoty odhlasovalo vyslanie mužstva na Sicíliu a r. 264 P.V.T. naplno prepuklo derby. Samozrejme nechýbali delobuchy, ťažkoodenci a potýčky medzi fanúšikmi.

Početná časť prvej vojny sa odohrala na vodnej ploche. Bojisko s prehľadom pokrývalo štandardné rozmery Stredozemného mora (2 505 000 km²).

Bola to hotová Olympijáda. Zápolilo sa v rôznych disciplínach. Martikán vtedy ešte nebol ani naplánovaný a tak vo veslovaní nebolo Kartágo úspešné a prehralo všetky preteky. Fanúšikovia Kartága neboli verní a začali sa po prehrách postupne pridávať na stranu Ríma. „Koučom“ Ríma bol istý homosexuál Gayus, ale nebol to Július Cézar. Po mnohých debakloch chcelo Kartágo dohodnúť remízu, ale Kartaginci napokon odmietli rímske podmienky a pokračovali v súťažení. Kartágo zabojovalo a podarilo sa im poraziť Rimanov a tým zlepšiť vzájomnú bilanciu vo vodných športoch. Kartágu nahralo do karát aj počasie.

V nasledujúcich rokoch sa turnaj opäť preniesol na pevninu. Rím chcel zdokonaliť svoje športové vybavenie, avšak klub bol v krachu. Vtedy pomohli zámožní ovčania, ktorí pomohli peňažnými príspevkami. Rímu sa podarilo výbavu zdokonaliť a 10. marca 241 P.V.T. sa uskutočnilo finále vodných disciplín. Toto stretnutie sa konalo pri Aegatských ostrovoch. Rimania boli pomalší, ale zbavili sa nepotrebných vecí na palube a podarilo sa im Kartágincov predbehnúť. Kartágo bolo opäť porazené.

Tento turnaj sa ale neniesol v duchu „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“, a tak tréner Kartága dopadol rovnako, ako o takmer tri storočia neskôr Ježiš Kristus.

10. marec 241 P.V.T. Kartágo Kartago 0 : 1 Rim vlajka Rím Aegatské ostrovy, Stredozemné more
Divákov: neznámy počet
Tresty: Hanno (KAR) - osobný trest

[upraviť] Druhá púnska vojna

Hannibal-lecter

Hannibal Lecter, prezývaný aj „Honey Ball“ (Medové vajce)

O vyše dvadsať rokov neskôr, konkrétne v roku 218 P.V.T., sa miestna telovýchovná (COOP) jednota rozhodla, že usporiada odvetný púnsky turnaj. Šport v oblasti samozrejme žil aj medzi týmito turnajmi, tréneri sa postupne vraždili a zomierali, až sa v roku 221 P.V.T. dostal ku „kormidlu“ Kartága istý Hannibal Lecter. Mal neuveriteľný talent vo svojom odbore. Bol to sériový vrah a kanibal. Vraj bol ale medzi jeho zverencami, najmä gaymi, veľmi obľúbený. Hanibal bol totiž ľudomil, lebo aj on mal každého rád. Hlavne s plnkou a na cibuľke.

Rimania predpokladali, že zápasy sa budú odohrávať v Испании, kde hrával Hannibalov materský klub, na Sicílii a prípadne aj na území Afriky. Hlasovanie členov národného organizačného výboru ale zamietlo tieto tri kandidatúry, a rozhodlo o tom, že turnaj sa nakoniec bude konať v Itálii, čiže v podstate v Taliansku. Pre Rimanov to znamenalo výhodu domáceho prostredia a väčšiu podporu fanúšikov (tzv. Tifosi), avšak nejak moc s tým spokojní neboli. Okrem toho to vyvolalo aj zmätky v rímskej stratégii, pretože Rimania už vopred podplatili rozhodcov, ktorí boli nakoniec nahradení inými rozhodcami. Rimania narýchlo vytvorili zostavu a začali trénovať.

Hannibal mal na druhej strane problémy s dopravou. Logistika mu škrípala, lebo nemal vozový, resp. lodný park na cestu do Ríma. Nakoniec to vyriešil tak, že využil kompu medzi Afrikou a Španielskom cez Gibraltár a následne použil na prepravu slony ťahajúce sánky. Keďže do programu tohto turnaja boli zaradené aj šachy, zozbieral vojsko, asi 50 000 pešiakov a 9 000 jazdcov. Poriešil si tým ale iba vetry, lebo mu to bolo prd platné, pretože nevzal so sebou žiadne veže (slony boli uznávaniu náhradou veží len v Perzii) a nemal ani strelcov a dámu. S pešiakmi, ktorí môžu ísť iba o jedno políčko, a s jazdcami, ktorí chodia len do L-ka, nemal veľký potenciál. Kráľom bol samozrejme samotný Hannibal. Okrem toho zostavil aj skupinku bojových slonov (svoje ťažné slony vycvičil v Karate a Kung-fu).

[upraviť] Priebeh Hannibalovej cesty

Karate slon

Hannibal využíval aj bojové slony

Hannibalova cesta do Ríma bola strastiplná. Jedným krokom prekročil rieku Rhodanus (tým pádom sa nedá moc hovoriť o rieke, ale skôr o járku). Roky ale plynuli a dnes sa už tento jarok nevolá Rhodanus, ale Rhôna, respektíve po francúzsky Rhône. Áno, Hannibal a jeho tím navštívili aj Francúzsko, na obdivovanie tejto krajiny však nemali veľa času. Pozdĺž pobrežia sa dostal k úpätiu Álp. Akurát vtedy bolo výročie nejakého povstania a konal sa pochod vďaky, ktorý viedol cez Alpy a bol veľmi namáhavý. „Přes spáleniště, přes krvavé řeky“ (slov.: krvavých Grékov) nakoniec zostúpil na územie Itálie. Počas pochodu stratil takmer polovicu pešiakov, a to sa ešte ani nehral šach.

[upraviť] Priebeh turnaja

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vstúpilo Kartágo do turnaja úspešne.

[upraviť] Partia pri Ticine

Prvá šachová partia sa odohrala pri rieke Ticine (počúvaj „Cicine“). Hannibal ešte v Itálii získaval mužstvo, pričom sa zachoval ako politik - ovčanom všeličo nasľuboval. Navaril im gulášu, sľuboval udelenie kartáginského občianstva, iným sľuboval peniaze, otrokom slobodu. Vyššie dôchodky nesľuboval, geronti neboli jeho cieľovou skupinou, pretože na šport už neboli moc vhodní. Ovčania mu, samozrejme, na tieto sľuby naleteli.

Priebeh šachovej partie tu opisovať nejdeme, za spomenutie stojí, že Hannibal rozohral španielsku hru a dôležité je, že partia neskončila matom, ale vzdaním sa rímskeho šachistu Scipia.

[upraviť] Partia pri Trebii

Počas ďalších dní turnaja sa vyskytli problémy v doprave. Stala sa totiž jedna zrážka, ktorej účastníkmi bol Hannibal a Rimania. Nikomu sa nič vážne nestalo a teda aj nič nebránilo uskutočneniu ďalšej šachovej partie. Najprv sa ale musel Hannibalov tím dopraviť do mesta Trebia, čo bolo dosť zložité. Rimania sa zatiaľ presunuli po drevenom moste a utáborili sa v Placente.

Hannibal meškal a hľadal náhradné dopravné riešenie. Musel hľadať vhodný brod cez Pád (viackrát pobozkal matičku Zem). Zatiaľ dal „slonům v řece pít“, ale bohužiaľ „nepotkal“ žiadnu holku hezkou. Nakoniec sa mu aspoň na niečo tie slony zišli. Vytvoril z nich v rieke akúsi hrádzu, takže rieku sa podarilo prejsť. Iné jednotky vraj nafúkli mechy a týmto spôsobom sa cez rieku preplavili. O niekoľko dní pritiahli k Placente. Odtiaľ ich ale ešte čakala cesta ku Trebii.

Šachová partia, síce s omeškaním, ale predsa, sa konečne začala. Začalo sa klasicky ťahom z e2 na e4. Spočiatku prebiehala pokojne, Hannibal rozmiestnil pešiakov, urobil si rošádu a využíval aj jazdcov. Dokonca mu pomohli aj slony, ktoré nemuseli použiť ani kung-fu, ale zrážali svojim smradom všetkých protihráčových jazdcov. O fair-play v tejto hre radšej pomlčíme. Boj pešiakov bol spočiatku vyrovnaný. Rimania sa pokúšali dostať jazdcov do stredu a zbaviť sa pešiakov, čo sa im ale kvôli spomínaným slonom nedarilo. Postupne získaval Hannibal prevahu.

Hralo sa pod otvoreným nebom a počas boja bol riadny nečas - padal sňah s pršom. Navyše Rimania v noci mali pochod vďaky, pri ktorom sa museli brodiť až po kokot vo vode. Preto boli počas partie všetci premočení, zmrznutí a unavení, niektoré ich údy boli poklesnuté a scvrknuté. Komu by sa v takom stave chcelo postávať na šachovnici... Predsa len sa im nakoniec podarilo splašiť bojové slony, takže Hannibal ich musel poslať het. Slony sa zatiaľ presunuli ku gallskému organizačnému výboru, kde konečne použili svoje hmaty a chvaty a spôsobili im veľké straty. Bol to skrátka brutus.

Rímskym jazdcom sa síce podarilo prebiť cez stred šachovnice, ale vzápätí sa stiahli a prišli aj o viacerých pešiakov. Takže aj táto partia skončila vzdaním sa Ríma a z Hannibala sa po druhom víťazstve začal stávať uznávaný šachista.

[upraviť] Partia pri Trasimenskom jazere

Táto partia trvala viac ako tri (prvočíslo) hodiny. Hannibal oslepol na jedno oko. Vypichol si ho o strelca, keď mu vyčerpaním padla hlava na šachovnicu. Potom si ju zdvihol, nasadil na krk, no oko už bolo v piči, vytečené, čo sa nedalo len tak poskladať. Pri tom prišiel aj o jeho bojové slony, zostal mu len jeden.

Rimanom velil opäť gay, tentoraz nejaký Flaminius. Rimania sa chystali rozvinúť svoje Jánošíky, keď na nich zaútočili Kartáginci. Vyrovnanie šíkov im pomohlo tak akurát rýchlejšie do sračiek. Blbé estetické dôvody im odpútali pozornosť od toho, že treba bojovať. Ostali dezorientovaní, ale snažili sa uhrať aspoň remízu. Ani pod vedením gaya Flaminia sa im nepodarilo zvíťaziť. Tvrdí sa, že by im ani heterák nepomohol. A ani sadista, či masochista. V každom prípade Flaminius dostal nakoniec mat, ale zato definitívny.

Po tomto, treťom víťazstve si to Hannibal namieril na juhovýchod Itálie do Umbrie. Potreboval nejaké konské mäso na salámy a tak tam porazil 4000 jazdcov, ktorým velil zas a znova gay (v Ríme ich bolo veľa), tentokrát s menom Centenius. Bol to údajne aj operátor, čo mohlo znamenať, že sa snažil byť aj lekárom. Táto partia ale nebola ťažká, keďže Centenius hral iba s jazdcami (iné figúrky nemal). Hannibal ho tým pádom riadne vyplieskal. V Ríme prepukla panika, bol tam vymenovaný magister Rúfus.

Schyľovalo sa k ďalšej hre, tentokrát pri Kannách.

[upraviť] Bitka pri Kannách

Pozor, to že sa bili pri Kannách neznamená, že to bolo pri Cannes. Tieto Kanny sa nachádzali v Taliansku a dnes už sú dávno minulosťou. Ani žiaden filmový festival sa tam nekonal. Konala sa tam ale šachová partia a pred ňou ešte potýčka Rimanov Luciusa Aemilia Paula a istého homosexuála Gaya (zase ďalšieho). Lucius vyčítal Gayusovi jeho sexuálnu orientáciu a ich rozpory vyvrcholili v bitke pri Kannách (Cannách). Gayus dostal dosť veľkú nakladačku, čo neskôr kritizovali zástancovia ľudských práv, LGBT, Amnesty International, Sloboda zvierat, Hitlerjugent, Tokio Hotel a mnohé ďalšie organizácie. Títo dvaja sa ale neskôr museli pomeriť, pretože sa blížila ďalšia šachová partia, v ktorej bol Lucius Aemilius v úlohe kráľa, a Gayus Varro v úlohe dámy (pochopiteľne).

[upraviť] Medzihra

Medzi partiou pri Trasimenskom jazere a pri Kannách sa uskutočnilo ešte niekoľko menších partičiek, niektoré Hannibal vyhral, iné prehral. Išlo skôr o také tréningové partie.

[upraviť] Šachová partia pri Kannách

Poďme ale k šachovej partii. Išlo o partiu, kde zaznamenali Rimania najhoršiu prehru.

Hannibal opäť (slovo „opäť“ nie je číslo, prvočíslo a ani nečíslo, napriek tomu, že je tam „päť“) rozmiestnil svojich pešiakov. Rimania rozostavili figúrky tak, že v strede boli pešiaci, na pravej strane jazdci. Rimania mali ešte aj spojeneckých jazdcov a spojeneckých pešiakov, ktorí boli na ľavej strane šachovnice. Nevyšla im ale spanilá jazda, ktorú Kartáginci rozohnali. Hannibal nemal dámu, ale po jeho boku stál jeho brat, čo vyvolalo dohady, či nie je aj on dáky incestný homosexuál, keď si za dámu vybral chlapa. Spočiatku sa Rimanom v tejto partii relatívne darilo, ale urobili chyby, čo viedlo nakoniec k porážke.

Kartágo malo v tejto partii k dispozícii aj strelcov, s ktorými dali hneď na začiatku hry šach Aemiliovi Paulovi. Ten ale šachu spočiatku odolal, a dostal sa dokonca do súperovej časti šachovnice. Tam ale nakoniec dostal mat strelcom, čím sa partia ukončila, opäť víťazne pre Hannibala. Dáma - Gayus Varro - si zachránila život útekom. V tejto partii zahynul aj významný jazdec - magister Rúfus. Na tomto turnaji sa partie nekončili podaním ruky, hralo sa „naostro“. Nikto tam nenosil spodné prádlo.

[upraviť] Medzihra

Nasledovala menšia prestávka, počas ktorej sa Rimania spamätávali z porážky. Aj Kartáginci boli unavení a preto sa snažil Hannibal zatiaľ vyjednávať, resp. vyjebať s italskými ovčanmi, aby ich pretiahol... na svoju stranu.

[upraviť] Manifestácia

I napriek ťažkým prehrám sa Rimania nevzdávali. V reakcii na napätú situáciu nastala v roku 212 P.V.T. okupácia mesta Capua, pretože v turnaji podporovalo Hannibala.

Hannibal ako reakciu na okupáciu podnikol manifestačný pochod k bránam Ríma. Nechýbal vyzdobený alegorický voz, kvetinové výzdoby, všetci mali oblečené červené kravaty (niekto tvrdil, že to boli jazyky) a v rukách červené transparenty s kosákom a kladivom a rôznymi nápismi oslavujúcimi Hannibala. V Ríme sa ozývali výkriky „Hannibal ante portas“ (Hannibal pred bránami), neboli to ale výkriky búrlivého vítania, obyvateľstvo bolo vystrašené.

[upraviť] Následné zápasy

Ďalšia časť púnskeho turnaja pokračovala aj inými športami, nielen šachom. Išlo najmä o rôzne formy zápasenia, lukostreľby, hodu oštepom, hodu šabľou a vodných športov.

Tieto športy sa konali aj na Sicílii, kde prišiel o život nešťastnou náhodou známy matematik Archimedes. Pri súťaži v hode oštiepkom totiž odmietol opustiť hraciu plochu a riešil tam nejaký matematický problém s kruhmi. Rozhodca mu stúpil na výpočty, ktoré mal nakreslené v piesku a chcel ho vykázať z hracej plochy. Na to sa ale Archimedes oboril so slovami Neruš moje kruhy!. Rozhodca nebol veľmi zhovievavý a potrestal ho prebodnutím oštepom.

[upraviť] Ďalšia situácia

Situácia bola napätá. Rokovalo sa, zakladali sa rôzne polky: pravé, ľavé... a jak sa hovorí - „dostať sa medzi polky sú čertove volky“ - takže to s polkami väčšinou nedopadlo najlepšie. Konali sa aj stále rôzne zápasy, ale Hannibal začal mať problémy.

[upraviť] Finále

Finále sa uskutočnilo v šachu 19. októbra 202 P.V.T. a ako miesto konania bola stanovená Zama. Hannibal sa v tomto dueli postavil proti Publiusovi Corneliusovi Scipiovi Aemilianusovi Africanusovi Minorovi. Starý náčelník Masinissa poslinil Rimanov spolu s takmer 6000 jazdcami. Tento náčelník síce najprv bol na strane Hannibala, ale kolaboroval kvôli jednej ženskej... skrátka, boli tam určité machinácie.

Hannibal sa pred finále opäť vybavil bojovými slonmi. Tieto slony ale neboli až tak špeciálne vycvičené, takže bojové umenie im veľmi nešlo. Nedopadlo to s tými slonmi moc dobre, pretože sa obrátili proti Kartágincom.

Samotná partia bola napínavá, Rimania boli blízko porážky. Nakoniec sa Rímu podarilo zvíťaziť vďaka jazdcom, aj keď mohli chodiť iba do L-ka. Hannibal sa pokúsil ešte navrhnúť Publiusovi Corneliusovi Scipiovi Aemilianusovi Africanusovi Minorovi remízu, avšak ten ju zamietol. Hannibal teda musel kapitulovať.

Finále teda definitívne vyhral Rím a skóre púnskych vojen sa zvýšilo na 2:0.

19. október 202 P.V.T. Kartágo Kartago skóre: 0 : 1 Rim vlajka Rím Zama, Afrika
Divákov: neznámy počet

[upraviť] Dohra

Víťazný Rím získal veľa talentu. Konkrétne 10 000 talentov, čiže talentovaných ľudov. Rímu muselo tieto talenty poskytnúť práve porazené Kartágo a vyberali sa pomocou súťaže Rím hľadá talent. Víťazi boli utratení a ich talenty použité.

Samotný Hannibal aj napriek prehre nestratil popularitu medzi fanúšikmi a obyvateľmi Kartága. Dostal sa do vysokej politiky a mal pod palcom všetky peniaze v Kartágu. Nastala tam ale zrada a Rím chcel Hannibala súdiť. Ten si preto na poslednú chvíľu pobalil kufre a emigroval z Afriky.

Žil v exile na dvore sýrskeho kráľa Antiocha, ktorému radil. Hannibal bol ale prenasledovaný Rímom aj tu, a po Antiochovej porážke musel opustiť aj Sýriu, pretože bol na neho vydaný medzinárodný zatykač a Rimania žiadali o jeho vydanie do väzby. Jeho posledným útočiskom bol dvor bithýnskeho kráľa Prusia, ktorému taktiež radil. Aj tu ho však našli Rimania a keď im ho chcel kráľ Prusias pravdepodobne vydať (za nejakého rímskeho gaya).

Hannibal ušiel a keďže bol hľadaný Interpolom, spáchal v roku 183 P.V.T. samovraždu – otrávil sa jedom z prsteňa, ktorý stále nosil pri sebe v prsteni na prste. Ten prsteň, ktorý bol dutý, našiel v prsti (hline) na jednom z bojísk, v časoch keď sa mu darilo. Ten prsteň, ktorý nosil na prste a mal ho z prsti bojiska nosil na tom prste a mal v ňom jed mal stále pri sebe na prste.

[upraviť] Tretia púnska vojna

Tretí a posledný púnsky turnaj trval relatívne krátko, t.j. iba tri roky (149 P.V.T. - 146 P.V.T.). V Kartágu bol obchod stále kvitnúca vec, ekonomika štátu prosperovala.

Chcelo to urobiť nejaké vzrúšo. Už dlho sa neuskutočnil žiadny významnejší športový turnaj, preto sa organizačné výbory rozhodli takýto turnaj usporiadať. Opäť v tom mal prsty ten starý náčelník - Masinissa. Bola tu totiž istá dohoda s rímskymi rozhodcami a Masinissa vďaka tomu všetko kontumačne vyhrával.

Kartágo ale bolo outsiderom tohto turnaja a chcelo navrhnúť remízu. Rimania im ale dali v prípade remízy prísne podmienky, s čím Kartáginci nesúhlasili. Obyvatelia sa a pripravili sa na rozhodujúce finále. Napriek výhode domáceho prostredia a určite výraznej podpory fanúšikov sa im nepodarilo zvíťaziť a podľahli aj v treťom turnaji.

146 P.V.T. Kartágo Kartago skóre: 0 : 1 Rim vlajka Rím Kartágo, Afrika
Divákov: 500 000+

Kartágo bolo definitívne zmazané, nielen zo športovej mapy. Skončilo zrovnané so zemou, rozorané a posypané soľou, sódou bikarbónou a chlórovým vápnom, aby to všetko lepšie vytrovilo a aby tam už nikdy nič nevyrástlo.

Konečný súčet:

Kartágo Kartago skóre: 0 : 3 Rim vlajka Rím
Šport
Mario-sonic-olympic-games

BicykelBojové umeniaBunjijumpingCurlingFitnessFormula 1FutbalGolfHokejKorčuľovanieKrvavý kúpeľPoweriserRiťolezectvoStacionárny bicykelŠachTukosenieVolejbal

Me sfz

Hlášky slovenských komentátorovKorupciaIvan NiňajNiňajove hláškyOlympijské hryZimné olympijské hry 2014Púnske vojny

 


Vojny
Make-war Bitka pri WaterlooAmerická vojna za nezávislosťPrvá svetová vojnaDruhá svetová vojnaTretia svetová vojnaPúnske vojnyStudená vojnaOperácia OverlordIracká vojnaBitka pri SlavkoveÚtokÚstupVendettaAtómový BimboNintendoFlamewarKomando Necyklopédie Tu býva Vojna
Adolf HitlerJosif Visarionovič StalinSaddám Husajn
 
V iných jazykoch