Polygrafia

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie


[upraviť] POLYGRAFIA

Je to súhrnný názov prvkov zaoberajúcich sa tlačou. Nie tou na hajzli, ale tou v halách na tlač papiera, fólií a tak ďalej bla bla bla. V podstate to znamená, že všetky farebné kokotiny, ako papier, plagáty, ex libris, peniaze, tesco tašky... prešli najprv touto úpravou, než sa stali vecami zajebávajúcimi lesy a skládky. Polygrafia sa rozdeľuje na niekoľko základných kategórií, vďaka ktorým vzniklo asi sto pracovných miest na území celej SR.

[upraviť] Kategorizácia

Chemickí laboranti Je to v podstate krycí názov pre alkoholikov, ale kým robia to, čo majú v normách, nikoho nesere, že sú na mol. Vyrábajú staré a nové vlákna, alebo granuláty a podobne, vďaka nim poznáme také zdraviu prospešné látky ako PP (polypropičilén), PE (polyetylejno), PVC (polyvinylchujorid), PVT (polyvinyltereftelátko), a ďalšie ľahko stráviteľné produkty z ropy. To ma privádza na otázku, či sa také niečo robí priamo v Slovnafte, alebo v nejakých iných miestach na Slovensku? K chemickým laborantom zaraďujem aj ľudí, ktorí koextrúziou alebo kašírovaním jebú tie fólie na hajzlovú rolku a potom posielajú do tlačiarní.

Tlačiari Takisto dobre maskovaní alkoholici, takisto to nikoho nezaujíma, kým sa nestane nejaká nehoda pri tlačiarenskom stroji. Tlačiari sú alkoholici dobrovoľne z donútenia, pretože tlačové válce sú nútení umývať denaturovaným liehom, a pretože sú skúsení alkoholici, po troškách si zvykali aj na tento chľast (denaturovaný - zbavený prírodných látok, aby sa nedal piť. HA! pozn. redaktora).

Grafici Alkoholici kvôli inšpirácii. Sú dva druhy grafikov, dobrovoľní a z donútenia. tí z donútenia nie sú celkom z donútenia, ale musia robiť väčšinou len to, čo sa od nich žiada, a všetko je to dosť konkretizované, zatiaľ čo dobrovoľný grafik robí návrhy aké chce, kedy chce, a keď príde niekto s nejakou požiadavkou, len pohľadá, čo už robil. Ale grafici musia ovládať aj niečo z tlačiariny a niečo z laborantsva, aby nedošlo k nezhodám a v praxi neralizovateľným návrhom, hádkam, bitkám.


Na laborantoch sú závislí grafici, na grafikoch tlačiari a na tlačiaroch ekonomika.

Maťarus Bospeličný, v jednom z jeho stavov

|

[upraviť] Historický vývoj

Začína sa zrejme použitím farby v veľkomoravských a slovenských jaskyniach, kde praľudovia zaznamenali návody na lov kravy. Ďalej sú farebné ilustrácie až do obdobia vlády egyptských faraónov takpovediac neznáme. Farebné obrázky si vtedy mohli dovoliť jedine bohatí, aj to až po smrti, resp. na výzdobu hrobiek, dnes známych skôr ako pyramídy. Iný materiál, iná farba, to platilo, takisto ako dnes, aj pred tých 5000 rokmi. Tak napríklad v Egypte na papyrus sa používal atrament z výkaľov kráv, zatiaľ čo v Číne sa používala na bambusové tyčky spojené tak, aby vytvárali plochu, zmes olova a tmy. Až do obdobia Gutenbergovho vynálezu (čučkársky lis použitý na tlač novín, resp. vtedy bola bestsellerom Biblia) je vývoj polygrafie veľmi pomalý a jednotvárny. V podstate o knihy sa zaujímali len mnísi v kláštoroch (ručné prepisovanie, ilustrovanie, viazanie, okopávanie zemiakov - vlastne tých nie, tie sú z Ameriky.), a podpaľači (Alexandrijská knižnica - nebyť jej vyhorenia, je ľudstvo tisíc rokov vpredu, možno by sme ani ropu nevyčerpali, ale to sú len naivné dohady). Takže až do Gutenberga sa všetko robilo ručne, niečo sa robí aj dnes, ale sú to buď umelecké tlače, cenné papiere, alebo peňaze. Po Gutenbergovi to pozvoľna prišlo. Biblia bola lacnejšia, mohli si ju dovoliť širšie vrstvy, cirkev mala na čom zarobiť, vlk sa nažral a koza ostala celá. V dvadsiatom storočí, keď sa zistilo, že z ropy sú plasty, benzín, a karcinogénne ochorenia, vznikla flexotlač, čo je vlastne odrôda kníhtlače s malým rozdielom - tlačový kadlúba je ohybný, takže sa dá uložiť na tlačový válec a tlačiť otáčivo. Kníhtlač je hárková. Ofset vznikol bohvie kedy, bohvie, ako, pretože je založený na fyzikálnochemickom princípe, tlačiace miesta nie sú odlíšené výškovo, ale takto kameňom. A je to ešte nepriama tlač, pretože na tlačovú platňu (kovolist) sa nanáša mastná farba na oleoľubné, a voda na vodoľubné miesta, a farbu prenáša gumový poťah na prenášacom valci na potláčanú hmotu.

[upraviť] Tlačoviny v polygrafii

sú dnes rozdelené do niekoľkých základných kategórií ako: akcidenčné, periodické, a pičoviny na igelitkách (pravdepodobne tiež akcidenčné). Akcidenčné tlačoviny (nepravidelné) sú také, ktoré sa dakedy tlačia, dakedy nie, dakedy zasa a tak ďalej dokola. Patria sem vizitky, novorodenky, novoročenky, jebálne lístky, ex libris, smútočné, promočné oznámenia, účty v Bille/Tescu/CBAčku/Lidli, diplomy a v niektorých prípadoch aj vysvedčenia (Väčšinou sú vydávané pravidelne, v 5-7 mesačných intervaloch). K periodickým tlačovinám patria denníky, časopičy, gastrolístky, výplatné pásky, toaletné papiere, noviny... Periodické, ako si nemnohí so štipkou rozumu domysleli, sú pravidelné.


[upraviť] Polygrafia vo filme

Vo filme "Chyť ma, ak to dokážeš", kde Di Capri falšoval šeky a nechával si ich preplácať, boli použité efektne veľké pre film, ale taktiež pre tlač šekov, mašiny typu Heidelberg, ktoré sú veľkotvarové a dosť ťažké, takže použiť ich vo skutočnosti na číslovanie šekov by boľ najväčši kaliber. Na takéto účely sa používa grafák (nesprávne Grafopress), ale vo filme by veľmi neobstál.

Vo filme "Goyove prízraky" bol zasa použitý čiarkový lept, tzn., že rytec (slovo grafik vstúpilo do povedomia ľudu neskôr), zaasfaltoval medenú platničku (nie asfaltom na cesty, iná zmes to bola), vytepal do vrstvy obrázok, ponoril do kyseliny (najhlbšie tlačiace miesta sa ryli a leptali ako prvé),zoškrabal tú vrstvu, vsunul do Gutenbergovho lisu a tlačil. V niektorých zločineckých spiskoch sa občas vyskytuje tlač peňazí rôznymi technikami.