Potopa

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Necyk
John Everett Millais - A Flood
The Flood, by Paul Merwart
Aegidius of Roya deluge
Potopa...

Potopa je slovo označujúce katastrofu (syn. Sodoma-Gomora), alebo aj zabudnutý otvorený vodovodný kohútik v kúpeľni. V každom prípade pod potopou sa dá tušiť prieser, respektíve dôsledok nekontrolovaného správania.

Pôvodne bol termín vyhradený pre katastrofické záplavy, ale podľa známeho zákona „Na zasratého aj hajzeľ spadne“ je samotná záplava zvyčajne len ohnivkom v reťazi katastrof.

Slovo „Potopa“ s veľkým „P“ zvyčajne (pokiaľ nie je na začiatku vety) znamená zaplavenie celej Zeme milujúcim neomylným Bohom za účelom vyhubenia ľudského rodu a priznania svojho omylu („Prečo som ich, kokotov, ja kokot, stvoril?!?“).

[upraviť] Biblická Potopa

Ide o príbeh odohrávajúci sa pred 4 116 rokmi, v ktorom neomylný Boh zistil, že stvorenie človeka bolo omylom. Takáto vec vie každého neomylného nasrať. Chcelo to nájsť tlačidlo: Štart/ Vypnúť/ Reštartovať... preto sa Boh rozhodol, že ľudstvo a aj všetko živé vyhladí utopením, a spojí to s totálnou devastáciou Zeme, čo sa mu zdalo byť najhumánnejším možným riešením.

Vo svojej dobrote sa rozhodol zachrániť jedného ľuda, menom Noe, a jeho rodinu. Nešlo o žiadne rodinkárstvo, Noeho rodina bola celá dobrá, na rozdiel od ostatných rodín, ktoré boli celé zlé (vrátane nemluvniat. Tomuto ľudovi poskytol návod na postavenie lode, na ktorú mu kázal zobrať po jednom páre z každého druhu suchozemských zvierat. Toto ukazuje, že ani všemocný Boh nebol schopný nevinné zvieratá ochrániť inak, než v súlade s prírodnými zákonmi.

Potom 40 až 190 dní pršalo, pôvodný plán bol 40 dní, ale Boh podľa všetkého zaspal a tak pršalo ešte ďalších 110 až 150. Na štyridsiaty deň sa koráb odlepil od zeme a voda zaliala najvyššie vrchy. Potom Boh zapol vietor a vody začali opadať, vzápätí Boh zastavil aj dážď a zavrel podzemné zdroje.

Potom voda opadala 150 dní (alebo po 150 dňoch od počiatku Potopy?) a Noeho koráb pristál kdesi na Ararate, objavila sa prvá dúha a nastal happy end. Teda zámer bol „Happy End“, ale že na to doplatil životom celý zvyšok vtedajšej Zemedosky, o tom sa oficiálne mlčí.

[upraviť] Odmietnutie kritiky

Potopa patrí medzi najviac spochybňované a vysmievané príbehy z Biblie. Neprávom. Všetky výhrady sa dajú ľahko zodpovedať:

  • Otázka: Odkiaľ sa tá voda vzala a kam sa stratila?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Je dokázateľné, že Boh zvládol Potopu v súlade s prírodnými zákonmi a nebol nútený nijakú vodu stvoriť.
  2. Nevieme, koľko vody vlastne bolo treba. Zem mohla byť v tých časoch omnoho plochejšia ako dnes. Biblia napr. v často prehliadanom verši spomína, že voda dosiahla výšky 15 lakťov, čo je len 11 metrov. Je kľudne možné, že najvyššie vrchy na svete (zaplavenie vrchov sa v príbehu explicitne spomína) vtedy nemali viac. V takom prípade na Potopu stačilo nejakých 377 448 544 000 000 m3 vody navyše, čo nie je veľa. Také množstvo zoženie Boh hocikde:
    1. Ak aj bolo treba viac vody, Boh ju určite niekde zohnal. Biblia napr. píše, že voda bola aj nad oblohou, a dnes vieme, že tam nijaká nie je. Boh jednoducho mohol prederaviť oblohu a túto vodu vypustiť na zem.
    2. Pokiaľ to nestačilo, Boh mal zásoby vody aj pod zemou. A ako ju dostal na povrch? Jednoducho! Stačilo mu stvoriť nejakú lávu, ropu alebo zemný plyn, ktoré tú vodu vytlačili. Čiže ako vidíme, naozaj nijakú novú vodu tvoriť nemusel.
  3. Niektorí pavedci sa smejú, že tá voda sa potom musela vypariť do kozmu. Určite nemusela. Boh napríklad mohol potom zmeniť tvar povrchu Zeme tak, že prehĺbil moria a tá voda do nich odtiekla. Potopa teda končila nie vyparovaním vody, ale vynáraním sa kontinentov a prehlbovaním morí.
    1. Prečo to potom Biblia nepíše, ale tvrdí, že „vody opadali“? Pretože vynáranie sa kontinentov by vtedajší ľudovia nepochopili.
    2. Prečo sa v Biblii nespomínajú obrovské zemetrasenia a tsunami, ktoré by čosi takéto museli sprevádzať? Pretože to nie je dôležité pre naše spasenie.
  • Otázka: Ako sa tie zvieratá pomestili na archu?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Archa bola dosť veľká.
  2. Veriaci pripúšťajú tzv. malú evolúcia, čo znamená, že síce ani za miliardu rokov sa nemôže z opice vyvinúť človek, ale za 4 116 rokov sa môže z jedného vtáka vyvinúť iný vták, napr. zo stehlíka obyčajného stehlík čečetavý, alebo zo pštrosa kolibrík. Preto ten počet druhov na arche nemusel byť nutne tri milióny, možno ich bolo iba milión, čo sa už na archu dlhú 220 metrov, širokú 37 a vysokú 22 metrov dalo pri troche snahy umiestniť. Nesmieme zabúdať, že Noe konal na príkaz Najvyššieho a teda sa musel snažiť.
  • Otázka: Ako sa tie zvieratá na archu dostali?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. V čase potopy neboli kontinenty od seba oddelené, takže napr. taká koala prišla z Austrálie na Stredný Východ pešo. Z každého druhu prišiel takto za Noemom jeden pár, ktorému sa cestou nič nestalo, pretože im iné zvieratá neublížili. Boh totiž dal slobodnú vôľu len nám, zvieratá vždy všetko robia na Jeho príkaz. Bez príkazu ani nezdochnú.
  • Otázka: Prečo niektoré tvory (dinosaury, mamuty, ...) potopu neprežili, keď podľa príkazu mal Noe zobrať na palubu jeden pár z každého druhu?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. To len z každého druhu, ktorý v Noeho vlasti žil alebo ktorý Noe poznal.
  • Otázka: Ako potom potopu prežili druhy (toto nie je číslo, ba ani nečíslo), ktoré Noe nepoznal?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Nemusíme zas všetkému rozumieť! Faktom je, že niektoré Potopu neprežili, čo dokazujú fosílie, napr. dinosaurov, ktoré vždy nachádzame v naplaveninách. Aj tvorba skamenelín z odumretých živočíchov a rastlín by bola prakticky nemožná, ak trvala mnoho tisícročí. Veď tieto mŕtve organizmy by sa boli dávno rozložili a nebolo by po nich ani stopy. Jedine náhle zaplavenie ju umožnilo.
  2. Boh zohnal len primálo vody a tak zaplavil len Blízky Východ - v iných častiach sveta Potopa nebola, ale o tom sa mlčí, lebo ľudovia nemusia všetko vedieť.
  • Otázka: Prečo potopa usporiadala fosílie tak, že vyhovujú evolučnej teórii? Napr. že ľudské fosílie sú vždy v mladších vrstvách než napr. dinosaury?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. To vôbec nemusí byť pravda, pretože nemáme preskúmanú celú Zem. Niekde nás možno určite čakajú nálezy, ktoré Darwina vyvrátia.
  2. Keď si predstavíme tú celosvetovú obrovskú potopu, nie je ťažké pochopiť, prečo voda a bahno pochovali do spodných vrstiev najskôr drobné morské živočíchy a až potom ryby a po nich suchozemské zvieratá a stromy a to v krátkom čase a nie tak dávnej minulosti.

Pozn.: Obe odpovede sú od toho istého človeka, takže oboje bude zrejme pravdou.

  • Otázka: Ako sa tieto zvieratá vrátili po potope späť do svojej vlasti? Napr. tie koaly do Austrálie?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Peši.
  2. Kontinenty sa rozišli až po potope. Druhy sa rozišli rôznymi smermi a potom sa kontinenty rozpadli, takže vačkovce ostali iba v Austrálii,ľadové medvede iba v Arktíde a tučniaky iba na južnej pologuli.
Oboje môže byť pravda.
  • Otázka: Prečo nenachádzame zvieracie pozostatky každého druhu v okolí Araratu?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Lebo sa odtiaľ rozišli peši a šli rýchlo. Skôr ako ktorýkoľvek zahynul.
  • Otázka: A prečo teda nemáme pozostatky naznačujúce, že tie zvieratá migrovali z Araratu späť do svojich pôvodných obydlí?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Veď nevieme, kde mali pôvodné obydlie a prečo by sa tam mali vracať.
  • Otázka: Čím Noe kŕmil druhy, ktoré sú schopné prijímať len jeden konkrétny druhu potravy? Ako napríklad tá koala?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Keď si lačný, zješ hocčo.
  • Otázka: Ako po potope prežili mäsožravce bez toho aby zlikvidovali iný zachránený druh?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Mohli sa živiť zdochlinami, čo vyplavila potopa (a tých teda muselo byť!) a vo veľmi krátkom čase sa rôzne druhy zvierat aj rozmnožovali a to nehovoriac o vtáctve a rybách.
Pozn. na vysvetlenie: T.j. spočiatku žrali tie zachránené levy, gepardy, hyeny, vlky, varany, hady atď. všetky tie rok staré zdochliny, ktoré voda vo veľkom vyplavovala na svahy Araratu, medzitým sa bylinožravce začali množiť ako divé a z jedného páru ich za chvíľu boli celé stáda, no a medzitým sa živili rybami a vtákmi, ktorým Potopa predsa neublížila.
  • Otázka: Ako potopu prežili ryby závislé od sladkej alebo slanej vody, od určitého zloženia vody?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Ryby určite prežili pretože zahynúť malo len to čo žije na suchej zemi (1Moj7:22 - Všet­ko, čo malo dych ducha života vo svojich no­z­drách zo všet­kého, čo žilo na suchu, zo­mrelo). Ryby teda nezomreli, lebo im to Boh neprikázal.


  • Otázka: Ako vôbec prežili mikróby a parazity závislé od konkrétnych rastlín a živočíchov?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Ak by bol parazit závislý len na konkrétnom objekte, tak ho nikdy neopustí, kým ten objekt žije.

Pozn.: Bolo to teda jednoduché, stačí aby ten zachránený pár napr. byvolov mal v sebe všetky špecializované byvolie parazity a súčasne bol zdravý a po záchrane sa množil. Rovnako Noemova rodina bola zamorená všetkými parazitmi a chorobami. Aké jednoduché, milý Watson.

  • Otázka: Ako prežili potopu rastliny?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Rastliny prežili, pretože to píše Biblia (1Moj.8:11v)- A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, nies­la čer­stvo odtrhnutý lís­tok z olivy vo svojich ús­tach. Vtedy po­znal No­ach, že vody opad­ly s po­vr­chu zeme.
  • Otázka: Ako mohli ľadovce na póloch prežiť potopu?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Veď nevieme, či pred potopou nejaké ľadovce boli a keby aj boli prečo by 40 dňovú potopu (Potopa mala podľa Biblie trvať cca rok) nemohli prežiť veď väčšia časť ľadovcov je aj teraz pod vodou.
  • Otázka: Prečo vieme datovať Grónske ľadovce až 40 000 rokov dozadu? A to rátaním vrstiev, ktoré sa tvoria každý rok a nie nejakou rádiokarbónovou metódou (ktorú veriaci neuznávajú)?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Chcel by som vidieť 40 000 vrstiev ľadovca... Okrem toho prečo by mal ľadovec len pribúdať - napr. dnes ľadovce ubúdajú a to tiež ovplyvňuje stav ľadovca.
  • Otázka 1: Naozaj to bola celosvetová potopa?
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. No, celosvetová je možno naozaj priveľa, Možno šlo len o zatopenie nejakej oblasti.
  • Otázka 2: A načo potom bolo treba archu? Veď zvieratá aj ľudia by prežili v iných oblastiach. Boh skrátka nemusel zatopiť práve miesto, kde žil Noe.
    • Inšpirovaná odpoveď:
  1. Nepičuj!

Ako teda vidíme, moderná veda dokáže zodpovedať všetky otázky ohľadom Potopy.

[upraviť] Po nás potopa

Toto spojenie sa používa na vyjadrenie skutočnosti, že budúce následky dnešného konania nás nezaujímajú, hlavné, že dnes sa nám to vyplatí. Ide o termín veľmi obľúbený medzi politikmi.

Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel
Eden

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam