Prečo je filozofia nahovno.
Z Necyklopédia
Filozofia ako študijný predmet nemá v 21. storočí čo hľadať. Napriek tomu je stále súčasťou stredoškolského učiva a témou prednášok na katedrách humanitných vied. Filozofia ako doktrína nie je škodlivá (v mene filozofie ešte nikto nikomu neodstrelil hlavu), zaberá však príliš veľa bitov v hlavách študentov na to aká je to nepodstatná hlúúúposť. Cieľom tohoto článku je vysvetliť prečo by filozofické diela mali skončiť v ohni.
„V jednej opici je viac metafyziky ako v celom diele Kanta“ Charles Darwin
Obsah |
[upraviť] Definícia
Filozofia je myšlienkový prúd zo staroveku (čo je kurva dávno), ktorý je výsledkom mudrovania. Filozofia je trápnou snahou o pochopenie sveta okolo nás bez použitia techniky. Keďže svet okolo nás je komplikovaný ako žena v zlých dňoch (a na ňu treba fakt techniku), filozofia môže ísť do riti.
[upraviť] Kto zabil filozofiu
Filozofia je už dávno mŕtva. S príchodom vedeckej metódy a rozvojom vied v renesančnom období (zhruba v čase keď Galileo zadrel v poopičnom stave: „A predsa sa točím“, a Rene Descartes „Pijem, teda som“) došlo k postupnému nahrádzaniu filozofie niečím lepším. Napriek tomu v nasledujúcich storočiach vzniklo obrovské množstvo filozofických diel a smerov, až je to nechutné (nepríklad Nietsche a jeho Superman). Zatiaľ čo vedecké hlavy privítali 20.-te storočie so spaľovacím motorom, telefónom, fotoaparátom a quantovou mechanikou, filozofi neprišli s ničím. Toto nasralo niekoľko múdrych na čele s Bertrandom Russelom a Karlom Popperom, ktorí svojimi prácami v prospech vedeckej metódy poslali filozofiu definitívne a neodvratne do p....
[upraviť] Reakcia filozofov
Reakcia filozofov bola typickou reakciou indoktrinovaných obmedzencov. Miesto toho aby otvorili oči objektívej pravde, ktorú vedy ako jediné ponúkajú, zahĺbili sa ešte viac do svojich myšlienkových pochodov a prišli s tonami ďalších informačných sračiek. Dôsledkom ideologického boja niekoľkých generácií zaslepených zúfalcov je, že filozofia prežila dodnes.
[upraviť] Miesta kde filozofia stále prežíva
Spravidla platí, že čím zaostalejšia krajina, tým viac filozofie v nej prežíva. Príkladom je kultúrny stret anglického komika Michaela Palina s rumunským intelektuálom v Palinovej novej sérii. Palin: „Prečo je filozofia tak populárna v Rumunsku? U nás v anglicku nemáme žiadnych filozofov“. Sofistikovanú odpoveď, ktorú inteleguán podal, nikto nepochopil.
[upraviť] Odporcovia filozofie
Odporcovia argumentujú hlavne vysokými nákladmi, ktorú my daňovníci musíme týmto mudrákom platiť za štúdium, a nulovou pridanou hodnotou, ktorú mudráci produkujú (produkujú jedine hovno, v hovne je navyše metán a ten je skleníkový plyn). Ide hlavne o réžijné náklady. Mudráci musia mať na prednáškach vykúrené. Musia svietiť. Musia chodiť niekam srať. To všetko serie ekonomiku aj planétu.
[upraviť] Budúcnosť filozofie
Pravdepodobne prežije ešte nejakú dobu- v kockatých hlavách, na zbytočných katedrách a v mentálne zaostalých krajinách. V ideálnom prípade prežije len jediná užitočná časť filozofie- logika, a ten ostatný humus vymrie spolu s nositeľmi.
[upraviť] Vízia
Úlohou inteligentného človeka je využiť svoje nadanie v prospech ľudstva. Ľudstvo čaká v 21. storočí viac globálnych problémov než je v žumpe hovien. Potravinová kríza, povodne, AIDS, potkany, filcky, mravce, mor atď. Pred ľudstvom stoja úlohy ako premeniť celuózu na eko-palivo a ako presvedčiť kokotov tohoto sveta aby zložili zbrane. Budú potrební konzervacionisti, ktorí zabránia nenažrancom klčovať pralesy a odborníci na manažment preľudnenej planéty. Tieto úlohy vyžadujú špecialistov, ktorí sú schopní podávať hmatateľné výsledky, a nie prázdne racionalizovanie. Tieto úlohy nie je možné zvládnuť, pokiaľ nám v hlavách zaberajú miesto vírusy ako Nietsche alebo Kant.
