Prehľad literatúry

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prehľad literatúry slúži ako pomôcka pre študentov a ako inšpirácia pre nádejných literárnych kritikov Necyklopédie. V histórii literatúry môžme badať niekoľko významných etáp.

[upraviť] Starý starovek

Nevolá sa tak preto, že by v ňom žili starci, ale preto, že to pre nás, dnešných ľudov, bolo dosť dávno, pre nich to bola súčasnosť.

[upraviť] Sumeri

Sumeri vyryli do hliny, ktorú predtým uplácali do tehličkovitých tabuliek (teda čosi ako škridlí) Epos o Gilgamešovi. Dnes je známejšia skôr paródia na tento príbeh, obsiahnutá v Biblii, tzv. Noemova archa, kde sú však kvôli copyrightu zmenené mená. Židom tento plagiát takmer prešiel, tisíce (nie je prvočíslo) rokov to nikto nevedel, ale ktorýsi všetečný archeológ vykopal originál a OSA triumfovala.

[upraviť] Egypt

Tu pravdepodobne vznikli prví emáci, o čom svedčí ich Kniha mŕtvych ktorá obsahuje rady ako sa chovať po smrti a tak ďalej.

[upraviť] India

Tu napísali také známe diela ako prvá telenovela sveta Mahábharátha a prvá pornokniha na svete Kámasútra. Pre lúzerky boli napísané hneď dve knihy Samasihatrá a Samasikutrá. Možno je India dnes chudobná a trošku zaostalá, ale uvedomte si, že to spôsobili tie knihy v rukách mocipánov.

[upraviť] Grécko

  • Homér je jedným z najvýnimočnejších spisovateľov. Jeho výnimočnou vlastnosťou bolo, že bol slepý a napriek tomu, že nepoznal Brailove písmo napísal dielo ako Iľja (mylne Ilias), kde opisoval desaťročnú vojnu o Helenu. Nakoniec Danajci vymysleli prvý vírus na svete (nie počítačový), ktorého úlohou je nepozorovane sa dostať do systému a potom nečakane všetko dojebať. Ďalšie Homérove dielo Odisneyeja (pre negramotných Odysea) opisuje dobrodružnú cestu jedného z vojakov trójskeho koňa, keď sa vracal domov, nemal GPS, tak blúdil ešte ďalších desať rokov, ale aspoň mal veselé zážitky s kripľom (obor Polyfémos), obyčajnou (?) ženskou (voľáka čarodejnica škaredá), stretol aj masochistické kurvy (sirény). Keď sa vrátil domov, zistil že má vernú manželku, čo vôbec nečakal. Ale ani jeho už nikto nečakal, preto v jeho vile našiel mnoho keketov, ktorí chceli jeho ženu aj kráľovstvo. Nakoniec sa všetko dobre skončilo. Teda aspoň pre Odisneya.
  • Sofoklova Antiguma (nesprávne Antigona) poukazuje na psychiku starovekcov. Jednoducho mali radi, keď všetci vykapali a nemal kto dediť.
  • Ezopove bájky sa veľmi páčili deťom, preto bol z pohodlného otroctva uvrhnutý na slobodu.

[upraviť] Rím

Tu spisovatelia nemali vlastný rozum, tak len imitovali tých gréckych. Patria tu Plautus (komédia o hrnci), Vergílius (Aeneas), Horacius (Satiry) a Ovídius (Metamorfózy).

[upraviť] Stredný starovek

Dnes ho voláme stredovek, ale aj tak to bolo dosť dávno, hoci vtedajším ľudom sa to zdalo ako dnes.

  • Tomáš Akvinský a jeho Suma proti pohanom nevedomky odštartovali zrod inkvizície.
  • Ján Hus a jeho Knížky o svatokupectví zaistili základy literatúre faktu.
  • Konštantín vymyslel písmo, preložil Bibliu a napísal predslov s názvom Proglas (Pre sklo).
  • Študenti Konštantína a Metoda (Klement, Gottwald Kliment, Gorazd) napísali čoskoro po ich smrtiach ich biografie, ktoré sa okamžite stali bestsellermi medzi tými sto tridsiatimi ľuďmi, ktorí vedeli čítať.
  • Heinrich Kramer zvrhlík a úchyl, napísal Kladivo na čarodejnice, aby si on a jemu podobní pri procesoch užili.

[upraviť] Humanizmus a renesancia

V tejto dobe sa zbrane rozvinuli, takže ľudovia sa stali ľudskejšími.

  • Danteho Božská komédia asi nie je taká známa ako jej prvá časť Peklo (druhá je očistec a tretia raj). V týchto dielach sa sfetoval do nemoty a po astrálnych obydliach ho sprevádza básnik Vergílius a nakoniec jeho milá Bítpiče (nesprávne Beatrice).
  • Dekameron Giovanniho Boccacia je súhrn desiatich príbehov desiatich študentov (100), ktorí utiekli pred kokotizmom z mesta do divočiny. Prevláda tu erotika, čo bolo akceptované vďaka vtedy ešte slabému vplyvu cirkvi. Predpona "deka" svedčí o postupnom zavádzaní metrickej sústavy.
  • Francois Villon bol alkoholik, kurevník, flákač a načmáral pre pobavenie Malý a Veľký testament.
  • Chlapík s nezmyselne dlhým menom Migrgueľ de Červíkantes Sralnavedrá napísal paródiu na rytiersky román s taktiež nezmyselne dlhým názvom Dômyselný rytier don Kýchač de la Manchester v ktorom Kýchačovi jeblo, osedlal si starú mrcinu Rosinantu a šiel bojovať s mlynmi a miestnemu farmárovi spôsobil genocídu na jeho ovciach v domnení, že je to cudzie vojsko. Počas trestu smrti sa priznáva, že mu len harašilo, tak trest odvolajú, ale aj tak zomiera, lebo dostal infarkt.
  • Vilo Šejk s perom (Shakespeare) sa zaslúžil za zvečnenie mien z hry StrongHold Crusader Richard II, Richard III, Henrich IV/V/VI; no tiež sa vyžíval v tragédiách ako Gréci, z nich známe sú Ha mletý (tragédia o zomletých úsporách), Ot hello (Príbeh o retardovanom Otíkovi, ktorý sa zdravil všetkým, aj stromom), Kráľ Lýr (Vilo predvídal infláciu Talianska), a ešte Romeo a Júlia, film bol ocenený Oskarom, avšak o knihe neviem; Ale keď si Vilo pozrel svoje hry, zistil že sú to psychotiny a on do ústavu ísť nechcel, tak začal makať na komédiách, v ktorých sa riadil pravidlom penisu, tzn., 10cm je Mnoho kriku pre nič, 20cm je Skrotenie zlej ženy, zatiaľ čo 30cm je už Sen noci Svätojánskej
  • Pavel Kyrmezer napísal hru Komedia nová o vdově, pravdepodobne keď sa nudil a bol bez peňazí zároveň.
  • Torquato Tasso napísal Oslobodený Jeruzalem o vojakoch vedených bohom a o moslimoch vedených belzebubom. Z tohto jeho diela mal stále na pätách nasraté, lebo cirkev sa už vzmáhala a on sa bál že dielo nie je dosť nábožné. Tak to vyriešil po grécky - zabil sa.

Ďalší občan s kurevsky nezmyselne dlhým menom Hnis Jacobs Chrastofil z domu bratov Grimmovcov ( mylne Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen) načmáral Dobrodružný Simplicius Simplicissmus a Pobehlica Garáž.

  • John Milton pre srandu napísalStratený raj a Raj znova nájdený.

[upraviť] Barak

Pozor, nejde o Obamu ani činžák, takto sa volá jedno obdobie.

  • Jano Amos Komenský chcel zamachrovať, že vie po latinsky, tak napísal Didactica magnum, Orbit pičus, Janua lingua reser(v)ata, a ešte neznáme dielo, Informatorium školy mateřské, kde je zaujímavý fakt, že chlap sa zaujímal o škôlky a jasle.
  • Hugolín „Chytrolín“ Gavlovič napísal Valaská škola mravúv stodola kde chcel autor vyjadriť, že bontón sa najlepšie dá naučiť na roli a v maštali.
  • J. Simonides napísal autobiografiu Väznenie, vyslobodenie a putovanie kde sa ostro vyjadroval proti komunizmu, aj keď mal prísť až o niekoľko stoviek rokov neskôr.
  • Móric September Beňovský a jeho Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského nesú istú známku fikcie a alkoholických zážitkov.
  • Matej Bel, polyhistor, polysacharid, polovodič, vedel kresliť, čo dokazuje jeho Historicko-zemepisná vedomosť o Novom Uhorkove.
  • Maliáre a jeho Lakomec a Zdravý nemocný sú obrazom spoločnosti vtedajšej i terajšej.
  • Denis Diderot ako prvý napísal a dokonca aj vydal Encyklopédiu.
  • Dielo Daniela Defoea je známe hlavne vďaka Kevinovi Costnerovi, ktorý si zahral vo filme natočenom podľa knihy Robinson Crusoe.
  • Neviem, na čom fičal Jonathan Swift, ale zapísal sa do môjho vedomia ako autor diela Gulliverove cesty, kde spomína ľudí menších ako prst, obrov väčších ako kostol a ukecané kone.
  • Tóno Bernolák sa usiloval a sčechizovanie slovenčiny, ale nechtiac sa zalúžil o zoslovakizovanie češtiny. Z jeho diel poznáme Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmach, či ornitologicko-gramatické dielo Grammatica slavica (Gramatika slávika).

[upraviť] Roman-TITS-muss

Obdobie, keď sa autori venovali viac kozám ako písaniu, ale v dielach to naschvál nedávali najavo.

  • Jožo Igy Bajza napísal prvý slovenský román s názvom René mláďenca príhodi a skúsenosťi, neskôr národovcami odmietnutý kvôli propagácii cudzích mien.
  • Kollár napísal Svály dcera.
  • Ján Hollý alias John Naked a jeho Plač matki Slávi nad odrodiľími sinami je ďalším dôkazom bohatosti inšpirácie slovenského národa.
  • Jano Chalupka a jeho Kocúrkovo je realita na paródiu života v tomto štáte, ktorá je aktuálna aj dnes.
  • Goethe a jeho Utrpenie mladého Werthera či Faust sú asi všetkým dobre známi.
  • Schillerovi Zbojníci alebo aj William Tell poukazujú, že aj jednotlivec môže niečo dosiahnuť v boji proti spoločnosti, ak sa k nemu spoločnosť pridá (?).
  • George Gordon Byron a jeho Chillonský väzeň poukazujú na problém pohodlia vo väzení a zvýšenú kriminalitu cigáňov, ktorým je tam dobre.
  • Viktor Hugo a jeho Chrám matky božej je iste tiež známy vďaka sfilmovaniu každé desaťročie od vzniku kamery.
  • Karel Hynek Mácha a jeho Zapomeň pozná snáď každý lenivý človek, ale maturitná komisia bude chcieť počuť názvy Cikáni či Máj.
  • Babička Noženy Němcovej sa zapísala do pamäti každej gramotnej ženskej.
  • Kuzmáni a jeho Kto za pravdu horí sa stala hymnou pyromanov.
  • Puškinov Eugen Onegin je príbeh o bežnom politikovi (zbytočnom človeku), Kapitánova dcéra a Piková dáma sú mierne eroticky ladené novely.
  • Ľudo Vít Štúr a jeho Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí vyburcovali Slovákov k povstaniu, ktoré napokon neuspelo pre nedostatok borovičky.
  • Samo Chalupka sa preslávil hlavne vďaka básni Mor ho!, ktorú si Slováci recitovali vždy v ťažkých časoch (feudalizmus, monarchizmus, čechoslovakizmus, vojnizmus, SNPizmus, komunizmus, federalizmus, včera, dnes, zajtra), a Turčín Poničan. Ešte sú hodné spomenutia Kráľohoľská a Likavský väzeň.
  • Johny King sa preslávil s jeho Zakliatou pandou vo Váhu a divným Jankom, Dumou Bratislavskou, Pánom v tŕní a skladbou Orol.
  • Morína pána Sládkopiča je tiež považovaná za umelecké dielo.
  • Botta mal záľubu v psychdráme, o čom svedčia diela ako Žltá ľalia, Smrť Jánošíkova, či Margita a besná.
  • Kalichčiak sa venoval kulinárstvu, o čom sa môžme presvedčiť v diele Reštavrácia, s jeho špecialitou, tzv. kortešačkami, Mal rád nedopečené mäso, čo dosvedčuje román Bratova ruka. Či bol kanibal, s istotou nevieme, ale variť vedel.
  • Kubániho Mendík je príbeh o šikanovaní učiteľmi, zatiaľ čo dielo Traja sokoli je ornitologicky zamerané.
  • Vulgarista Záborský napísal Dva dni Chujove. Dej rozoberať nebudeme, len máme v redakcii dilemu, kde to Chujovo je, lebo každý z nás má ten svoj tip a nepopustí, a nepopustí, a nepopustí...
  • Tachometer-Laskomerský bol Východniar, čo sa odrazilo v názvoch diel ako Cestovanie na vakácie, či Študentský majáles. No jeho najdôležitejšie dielo je Lipovianska maša, kde autor vidí svet a ľudí čiernobielo a symbolicky ich oblieka aj do takých šiat.
  • Polárik obľuboval dvojjitú zámenu, čo boli zvyčajne tak dopletené diela, že nik nechápal dej, len sa smiali na momentálnej komickej situácii. Takýmto jeho dielom je Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžinkoch.
  • Charles Dickens pletie dievčatám podnes hlavy dielami ako Oliver Twist(er), David Copperfield, či zosmiešňuje anglickú šľachtu (Kronika Pickwickovho klubu).
  • Honorár de Balzam napísal zas Otec Gorito, Šagránová koža, či Ľudskú komédiu. Populárna je "Lesk a bieda kuriev".

[upraviť] Realizmus

  • Váňa Vasiljevič Gogoľ zas napísal Mŕtve duše a Revízor, kde šlo proste o využitie a ojebanie ojebujúcich ojebovanými.
  • Tiger Nikola Tolstoj je známy vďaka siahodlhému románu Vojna a mier, zatiaľ čo Anča Korenená pojednáva o osude ženy, ktorá má rada sex, ale je vydatá za starého chrena.
  • Dostojevskij sa môže pochváliť dielami Idiot, Zápisky z mŕtveho domu, Ponížení a urazení, Zločin a trest, kde študent zabije starú úžerníčku, lebo je hladný.
  • S. H. Vajanský si myslel, že zemani to ešte niekam dotiahnu, nevidel ich zánik, o čom svedčia diela Letiace tiene, Suchá ratolesť, Koreň a výhonky.
  • P.O. BOX Hviezdoslav je slovenský najuznávanejší pisateľ, vďaka dielam ako Zuzanka Hraškovie, Gábor a Ježo Vlkolínsky a Hájnikova žena kde bohatý chce fiknúť chudobnú, ale ona nechce (takú by som bral, ale taká asi neexistuje), tak ho zabije, ale do lochu nepôjde. Kto chce vedieť prečo, nech si to prečíta.
  • Kukčín a jeho Ryšavá jalovica či Keď báčik z Chochoľova umrie, alebo Neprebudený zobrazuje tuposť obyčajného ľudu, čo dokáže chľast, a lenivosť vzbúriť sa. Dom v stráni zas poukazuje na to, že "lepšia spoločnosť" vôbec nie je lepšia.
  • Tajovský a jeho Statky-zvratky, Ženský zákon, Maco Mlieč, Mamka Kôstková či Apoliena Poukazujú na lakomosť a zlodejstvo bohatých, a obmedzenosť, ale láskavosť a poctivosť chudobných. Má prívlastok Trápiteľ Národa.
  • Božka Slaná Nemrava napísala knihu Ťapákovci v ktorej poukazuje na lenivosť nášho národa, čo jej nik nezazlieva. v románe Hrdinovia je názov ironický, ide tu proste o ďalšie ojebovanie bohatými, nič viac.
  • "Niki Alexejevič Ostrovskij", jeden z Ostrovských, preslávil sa najmä technologickou príručkou Ako sa kazila oceľ

[upraviť] Literagrárna moderna

  • Budilár a jeho kvety zla sú typickým príkladom, keď človeku prepne v bedni.
  • Krasko s jeho Nox et solitaire veľmi neprerazil, a dielo Otcova roľa je tiež len odkaz že napíše niečo lepšie. Nakoniec sa mu to podarilo zbierkou Verše.
  • Jano Jarný napísal motorkárske romány Proti noci a čierne dni.
  • Hemmingcesta napísal diela, v ktorých túžil po svetovom mieri, čo vidieť v dielach Zbohom zbraniam, Koho ženia do hrobu, a v diele Starec a môže vyjadruje strach zo staroby, nízkeho dôchodku a impotencie.
  • Remraque napísal o možnostiach komunizmu vo Francúzsku v dielach Traja kamaráti, Víťazný oblúk a Noc v Lisabone. Keď precitol, a zhrozil sa, čo by sa mohlo stať, napísal dielo Tiene v raji.
  • Román Rolland imitoval Šejka s perom, čo vidíme v diele Peter a Lucia. Akurát nepokapali zaradom, ale naraz, pri nálete pod troskami kostola.
  • Haško bol génius pera, o čom svedčí dielo Sudy dobrého vojáka Šejka.
  • Korál Čapík nemal rád komunistov, fašistov, anarchistov, feudalistov a demokracia vtedy neexistovala. Napísal také diela ako R.U.R. (Riadne Urobená Rúra), kde bol zhrozený nad závislosťou ľudí od rúr, a vyjadril obavy, že ľudstvo raz na to doplatí. Krakatit je zas o vedcovi, ktorý vymyslel výbušninu, nedal si ju patentovať a radšej ju zrušil, všetko okolo nej zničil, lebo bola bars silná. Válka s mloky je o idiocii ľudstva, a túžbe ojebať, dojebať a odjebať všetko, čo nájdu. Bílá nemoc je historocko-zemepisný román popisujúci bielych objaviteľov, ktorí kam prišli, priniesli len skazu (Európania v Afrike - všetko sa pojebalo; Európania v Amerike - pojebalo sa ešte viac ako všetko). Za zmienku ešte stojí dielo, ktoré chcel pôvodne napísať iba ako fejtón, s názvom Továrna na Absolutno. V tomto diele poukazuje, čo sa môže stať, ak sa vynájde stroj na dokonalé spaľovanie hmoty, a ako sa dokážu ľudia rôzneho vierovyznania, akokoľvek hlásajúceho mier, navzájom chcieť pozabíjať bez výčitiek dvedomia.
  • Jiří Wolker - preslávil sa najmä tým, že „zemřel mlád“, študenti sa radi učievajú jeho Baladu o očích topičových (kvôli ústrednému veršu: Topiči, do piči, slepý jsem!".

[upraviť] Generácia v prechode

  • Krčmáry sa zaslúžil o týranie detí pomocou diela Herbárium, Dejiny litartúry slovenskej a ešte načmáral Keď sa sloboda robila.
  • E. B. Lukáč bol katolícky čarodejník, o čom svedčia diela Spoveď, Moloch, Elixír, a bábel.
  • Janko Smark bol silný alkoholik, čo vyplýva už z názvu diela Odsúdený k večitej žízni.
  • Novomeský bol lenivec, ale akosi sa mu podarilo napísať knihy ako Nedeľa'Svätý za dedinou. Pre lenivosť sa dokonca dostal do lochu, kde za trest napísal Pašovanou ceruzkou.
  • Fabrykán a jeho Vodné hodiny priezračné či Ja je niekto iný svedčia o jeho drogovej minulosti. Ale v diele Uťaté ruky badať jeho samoliečbu alkoholom.

[upraviť] Medzivojnové výtvory

  • Jožo Cígara Hronský písal s obľubou pre deti Smelého zajka, alebo Budkáčika a Dupkáčika. Skúšal aj pre dospelých, a celkom sa mu to podarilo, len keby tam neboli emócie s drogami, ako v diele Jozef Mak, kde hlavný hrdina mal makové pole, ktoré raz priskoro zožal, poslal do Kolumbie a nič nezarobil, lebo si to nedal patentovať. Proroctvo doktora Stankovského sa týkalo práve Joža Maka.
  • Dobroslav Chrobák bol jebo z lesa a o jeboch z lesa aj písal, o čom sa môžeme presvedčiť v diele Drak sa vracia, či Návrat Ondreja Baláža.
  • Ľudove Ondrejove Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy hlboko odrážajú kriminalistickú minulosť autora.
  • Mar Gita Fígeli a jej Tri gaštanové kone sú napísané takým štýlom, že sa to dá použiť ako uspávanka. Babylon je paralelno-historické dielo.
  • Stodola sa vytiahol dielom Jožko Púčik a jeho kariéra kde kritizuje kokotnosť celej spoločnosti, nielen jedotlivcov. Čaj u pána senátora je riťolezecké dielo. Bačova žena je slovensko-americké koprodukčné dielo, ktoré vzniklo za podpory spoločnosti GAS Familia.

[upraviť] Dramatickosť po 19:18 19.18. 1918

  • Julo Bar-č Ivan v jeho diele Ťuťotín kritizuje, tak ako všetci autori, komunizmus a kokotizmus.
  • Je Róm Dávid Salinger v jeho diele Kto chytá v žite kritizuje pokrytectvo a kokotnosť, jeho hrdina sa proti tomu stavia rebelantstvom, ale prichádza na to, že je to nanič, tak sa bráni už len čiernym humorom.
  • Heller v diele Hlava XXII ukazuje na nezmyselnosť zákonov a pravidiel senilného senátu.
  • Majler v diele Nahí a mŕtvi poukázal, že vojna na ostrove je dosť konina.
  • Tennessee Whiskey Williams (NIE ROBBIE!) napísal Električka zvaná túžba, kde pojednáva o znásilnení a neriešení, a v diele Mačka na rozpálenej plechovej streche sa zaoberal intrigami a dedením, čím sa črtala možnosť telenovelám, ktoré ničia životy toľkým ľuďom a krátia chvíle dôchodcom.
  • Miller a jeho Smrť obchodného cestujúceho poukazuje na nezmyselnosť honby za peniazmi, pretože nakoniec hrdina zistil, že nemá nikoho, dokonca ani tie posraté prachy.
  • Brech napísal Matka Garáž a jej deti, čo je vlastne pokračovanie Pobehlice Garáže, a Žobrácku operu (som zvedavý, či sa na túto hru do divadla nejaký žobrák dostal, keďže šlo o zisk).

[upraviť] Antidráma

  • Beckett bol absurdista a inšpiroval sa krčmovými rozhovormi. Ak neviete, o čom píšem, pozrite si Čakanie na kokota, pochopíte.

Nikoho asi neprekvapí, že aj Havel písal takéto niečo.

[upraviť] Existencializmus

  • Sarter bol humusák, čo dosvedčia diela Špinavé ruky, Hnus, alebo Muchy.
  • Camus bol Arab, napísal Mor, dielo, ktoré sa pomaly stáva realitou.
  • Anton de Svatý Exupéro a jeho Malý princ je dôkazom, že aj keď má človek úpal, vyjde z jeho hlavy niečo zaujímavé a rozumné. Bol letec, čo vidieť v Pošte na juh či v knihe Letec.

[upraviť] Noerealizmus

  • Pasterizňák napísal niekoľkokrát sfilmovaného Doktora Žuvaga, ktorý sa točil dokonca aj na Slovensku v Tatrách.
  • Soľ Ženicyn a jeho Súostrovie guliač alebo Jeden deň Ivana Penisoviča sú diela plné zhrozenia nad tým, že komunizmus sa ujme vlády, čo dosvedčil ešte v dielach Červené koleso alebo Rakovina.

[upraviť] Litika po 1945

  • Kostra bol smutný samotár, lebo napísal presila smútku, Všetko je dobre tak, ale chudák, bol slepý, lebo sa mu páčil komunizmus, o čom svedčia diela Za ten máj, Na Stalina, či Šípky a slnečnice. Ale jeho najznámejšie dielo je aj tak Moja rodná.
  • Hororov bol cestovateľ, vďaka tomu napísal Koráby z Janova alebo Vysoké letné nebe či Moje poludnie alebo Slnce nad nami.
  • Plávka používal štúrovský typ verša, čo bolo zastaralé a preto bol za kokota. Napísal Tri prúty Liptova či Liptovská píšťala, ale bol pyroman, čo dokazuje dielo Ohne na horách.
Chvíľka poézie:

„Stojí, stojí muchotrávka,

pod ňou sedí Andrej plávka.
Andrej Plávka je kokot!
Autor* Karol Čálik, herec a pravdovravec.


[upraviť] Trnavská grupa, osamelé bežce

  • Šimonovič a jeho Belavá z helénskeho sveta je spomienka na grécke časy, keď komunizmus ešte nebol ani v zárodku.
  • Stacho nemal veľkú fantáziu pre názvy, ale tiež bol pyroman. Jeho diela sú Dvojramenné čisté telo, to napísal keď vyliezol z vane, Zážehy, Svadobná cesta a Apokryfy.
  • Repka sa vyžíval v nezmysloch, preto napísal dielo Sliepka v katedrále. Aj keď, popravde, sliepka je nábožnejšia ako poniektorí farári...
  • Štrpka a jeho Krátky život kopijníkov opisuje dlhý život lukostrelcov.

[upraviť] Súčasníkosť

  • Milan Rúfus vstúpil do literatúry ťažkým kalibrom, Až dozrieme. Známe sú hlavne jeho Modlitbičky a Chlapec maľuje dúhu, oboje komunisti z neznámych príčin zatrhli. Ešte načmáral Hudbu tvarov a Ľudí v horách.
  • Váľok bol vždy zo všetkého vyplašený, o čo svedčia jeho štyri knihy nepokoja Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj a Milovanie v husej koži. Jeho dielo Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať je odkazom, že veriť sa nedá nikomu.
  • Míňač písal viac, jeho trilógia Generácia je rozdelená na* Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi a Zvony zvonia na deň. A ešte napísal knihu upozorňujúcu Čechúňov, že Smrť chodí po horách.
  • Jašík napísal Námestie svätej Alžbety, kde zachytil príbeh kresťana, židovky a ich lásky v dobe bez lásky, čiže od prvej svetovej podnes.
  • Bednár napísal akože denník Sklený vrch ktorý bol ale dôveryhodne spracovaný. Asi často pozeral na ciferník, pretože napísal Hodiny a minúty a Kolíska je zas svedectvom o jeho orientácii.
  • Mňaučko napísal diela proti SNP a proti Komančom Smrť sa volá Engelchen, Oneskorené reportáže a Ako chutí moč.
  • Tatarka a jeho Farská republika či Démon súhlasu nesú odkaz proti republike aj proti komančom. Panna priezračná je len dielo náhodné.
  • Šikuľa napísal cestopis S Rozárkou o problémoch cestovania so ženskou, v diele Na koncertoch sa netlieska sa zaoberá ťažkým fyzickým namáhaní dlaní pri tlieskaní, a diel Vojak je o civilovi.
  • Už meno Sloboda svedčilo, čo chce v komunizme dosiahnuť. jeho diela sú poznačené Bibliou* Stratený raj, Hudba, Narcis.
  • Ballík napísal dielo Pomocník kde ukázal poctivosť Slovákov a ojebávačstvo maďarov. Agáty je o tom istom, len trošku iný dej.
  • Jaroš a jeho 1000 ročná včela sú zaujímavým dielom (pôvodne to mal byť porno-román s názvom Pichanda), kde realita kráča ruka v ruke s kokotskými predstavami (obed v bruchu veľryby), Pacho, hybský zbojník je jeho najlepšie dielo, Krvaviny sú vlastne kraviny bez jedného V.
  • J. Johanides a jeho Balada o vkladnej knižke poukazuje na závislosť ľudí od peňazí.
  • Vilikovský bol absurdista a napísal Prvá veta spánku, Kôň na poschodí, či Krutý strojvodca. ľúbil trávu, čo dokazuje dielo Večne je zelený.
  • Dušan Dušek rád písal pre deti, niečo ako Pičiáčik, Najstarší zo všetkých vrabcov alebo Dvere do kľúčovej dierky. Ale písal aj biologicky ladené knihy ako Oči a zrak alebo Poloha pri srdci, No bol aj krutý materialista, ako vidno v Streche domu či v Kalendári.
  • Dušan Katana bol kynológ (Psie dni), hazardér (Slovenský poker; Koniec hry), a morbidista (Môj rodný cintorín; Nočné správy).
  • Jana Juráňová bola parodistka, zaslúžila sa o diela ako Iba baba; Zverinec; Salome; Misky strieborné, nádoby výborné, či Utrpenie starého kacura.
  • Pišta Králik je známy vďaka Margaret zo zámku, Hre bez lásky, či Poslednej prekážke.
  • Ivan Bok Ovčan a jeho Diablova nevesta pobúrili cirkev ešte viac, ako Takmer Božský omyl. Pštrosí večierok poukazuje na egoizmus, a Kým kohút nezaspieva; Zažeň vlka a Hľadanie v Oblakoch sú príbehy krutých právd.
  • Kuna a Satinský boli u komančov kvôli zmyslu pre humor takisto neobľúbení. Známe sú ich Soirée; Náš priateľ René; Nečakanie na Godota; Plné vrecká peňazí. Hlavne kvôli poslednému boli nemilí pohlavárom. A napísali ešte Nikto nie je za dverami.
  • Piťo Karvaš a jeho Meteor, Polnočná omša, Experiment Damo kles, Vlastenci z mesta Yo čiže kráľovstvo za vraha či Absolútny zákaz poukazujú na nezmyselnosť komunistickej vlády, organizácii a vôbec všetkého komunistického. Veď ktorý kokot by zakazoval priblížiť sa k oknám? Iba komunista, alebo roboty z filmu Ja, robot.
  • Stano oŠtiepok prispel do literatúry dielami ako Nemé tváre alebo Zvieratá sa píše s veľkým Z, Jááánošííík, Človečina, Hrob lásky, Alžbeta Hrozná alebo krw story, Ženské oddelenie, Pavilón B a Čierna ovca. Všetky pojednávajú o probléme integrity pornohercov v slovenskej komunite konzervatívcov.
No ty krávo, veľo teho!

Maťarus Bospeličný


Wine-notepad.svg

Prehľad literatúry


Bořek StavitelDunaGenesisGenezisJanko HráškoJožin z bažinKarel FoltýnMrázikO troch sadeniciach Kysuca HroznéhoOdchod Slovákov za slobodouPán zemiakovPokémonPreslovia a preriekadláRozprávka o troch prasiatkachRumcajsŠmolinkaŠmolkoviaVesmírna Hlodysea

Feather