Róbertko Vibrovský

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Róbertko Vibrovský bol narodený v nemocnici v blízkosti Černobyľu, pravdepodobne po prestrihnutí šnúr padol hlavou o hliníkovú dlážku, ktorá bola z neznámych príčin rádioaktívna.

Z tohto dôvodu začali plakať všetci v miestnosti, okrem matky, ktorá bola pod kladivovou narkózou, Keďže po jeho páde zostala v drahej podlahe za 68 rubľov diera, lebo po páde sa metal na svojich deviatich ručičkách. Doktori mu päť odstrihli, v dobrej mienke, že mu budú ostatné stačiť. Černobyľský doktori mali nepísané pravidlo vo vreckovom slovníku s názvom lekárska veda približne, že po pôrode musia mať deti dve a viac rúk, maximálne však štyri.

[upraviť] Detstvo

Mal ho veľmi šťastne prežité. Ostatným deťom sa smial, aké sú hendikepované, keďže on jediný mal viac končatín ako štyri. V dnešnej dobe by ho psychológovia nazvali „šikan“, avšak v tých dobách postkomunistického nacizmu to bol živý vzor pre robotnícku triedu a predstavovaný zahraničným návštevám ako vynikajúci pracant. Ani on to nemal ľahké, lebo tí silnejší, či aj starší ho zasa volali hajzlový pavúk.

Potom mal však tretie narodeniny a utiekol do Kene, následne emigroval do Zimbabve. Tam sa stal šamanovým asistentom, ktorý zbieral slonie exkrementy, a vo voľnom čase brigádoval v miestnej militantnej kuchyni ako stojan na koreničky, soľničky, a vegetu... počas zberu si ho škótski pytliaci pomýlili s vešiakom a tak sa stalo, že keď spal v stoji, čo sa mu stávalo často, pretože to vďaka jeho fyzikálnym vlastnostiam inak ani nedokázal, že si ho vzali na svoje vznášadlo ako vešiak. Keď sa Robertko prebudil, pozrel sa, kde je. Po krutom zistení, že je v mierom zmietanom Libanone, sa roztočil a vyvolal operáciu s názvom púštna búrka.

Mal akurát štvrté narodeniy, takže životopisci sa domnievajú, že to bolo od radosti, že prežil tak dlho na tomto svete. Po radostnom kolese šťastia sa mierumilovní Libanonci rozhodli milého Robka predať do otroctva, kde sa mu veľmi páčilo, čo neskôr aj zdokumentoval v knihe Zážitky z Gulagu.

[upraviť] Jeho vojenský výcvik

V momente, keď sa zjavila jeho hyperaktívna babička, sa jeho život stal snom pre každého vnúčika, lebo starká ho poslala do mestečka Letapičinovec vedľajšieho hip-hoperského ghetta hlavného mesta Kazachstanu, kde sa zapísal do výcvikového tábora Armády Spásy.

Pochopil to až keď ho začali učiť okopávať zemiaky. Keďže sa to nedalo opustiť, zvolil si svoj smer. Kosenie anglických trávnikov manikúrovými nožničkami. Po absolvovaní výcviku sa dostal do spoločnosti anglickej kráľovnej, ktorá si naňho zavesila kabát z líšky, keď išla z konferencie proti noseniu zvieracích kožušín. Keď ho hodil späť, verejne sa mu ospravedlnila a zamestnala ho ako záhradníka.

[upraviť] Najdivnejší zážitok

Jedného rána ho zobudil telefón, keď mu volal Polofilzof Dabniel Fanterastický, ktorý mu vysvetľoval že stojí na pláži a zbadal kameň, s ktorým sa chce skamarátiť, a už dva mesiace sa cíti ako citrón, skáče a vylieza z pohára z whisky. Robertko bol po tomto telefonáte tak vyvedený z miery, že počas obstrihávania penisov tiav si omylom odstrihol aj tú ruku v ktorej držal nožnice. Vedci sa domnievajú, že takýto kúsok sa mu podaril len preto, lebo je nakazený politickým myslením.