Rusifilitída

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rusifilitída (var. rusofilitída, rusifylis, posdruška - posadnutie dávno zosnulou súdružkou, proruský onanizmus), je síce nezriedkavá, zato nepríjemná a nákazlivá nemoc. Je neliečiteľná a končí sa spravidla až smrťou postihnutého, často však pokračuje aj po jeho smrti, čo túto chorobu robí obzvlášť zákernou. Rusifilitídu si začínajúci hubár môže ľahko omylom zameniť za iné spoločenské hry, napr za boľševizmus alebo ruský trollizmus. Dôležitým poznávacím znamením nemoci je, že ide /z veľkej časti/ o nevedomú a zároveň dobrovoľnú aktivitu spojenú s proruskou propagandou. Adela Banášová sa z toho neteší. Nejde teda o profesionálnu platenú činnosť /trollizmus/, ani o zatiaľ najdokonalejšiu personálnu stratégiu top-manažérov východnej Európy /boľševizmus/. V prípade rusifilitídy postihnutý produkuje silné emócie nacionálne orientovanej nenávisti, k všetkému, čo nie je ruské. Robí to úplne zadarmo, čím (narozdiel od trolla) vlastne okráda svoju rodinu a teda trpí on i jeho okolie. Dalo by sa zjednodušene povedať, že rusifilitída je vlastne nacionálne orientovaný kokotizmus a niet pochýb, že je tu úzka súvislosť nemoci s internacionálou a pionierstvom. Rusifilitik trpí obsedantnou predstavou zeme zasľúbenej, ktorou je v tomto prípade Rusko. Dobrovoľne preberá štandardnú proruskú propagandu z médií nastraženú trollmi a šíri ju ďalej. Vo vzácnych chvíľach jasného vedomia medzi záchvatmi sa zhnusená obeť snaží vyrovnať so svojím obrazom takým spôsobom, že sama seba presvedčí o svojej pravde. Tým je vec vyriešená. Umožňuje to postihnutému udržať integritu ega a plniť bežné pracovné úlohy, väčšinou v štátnej správe. Miernym paradoxom je, že rusifilitik síce môže vlastniť vodičský preukaz, ale nie je schopný sám za seba, ani za svoje diela niesť žiadnu zodpovednosť.

Tento článok sa nedá jesť, ani merať žiadnymi dostupnými fyzikálnami metódami. Preto neexistuje!

—preceda Váhu a Tatier a priľahlého Všehomíra


[upraviť] Čo ju spôsobuje

Medzi významných bádateľov v oblasti výskumu podmienok objavenia sa šírenia rusifilitídy patrí Mrázik a Marfa. K významným bojovníkom proti rusifilitíde patrí Chuck Norris, Silvester Stallone, Jason Statham, Bruce Villis a ešte ten zubatý guvernér, na ktorého meno si už nespomínam Arnold Schwarzenegger. Otázky vzniku, šírenia a liečby nemoci nie sú dodnes spoľahlivo vyriešené. Vo vedecko-výskumnom centre pri Katedre telovýchovy a športu Podpoľianskej univerzity v Hriňovej, sa vedú vášnivé spory medzi zástancami rôznych theórií. Najvýznamnejšie sú dva až tri prúdy:

[upraviť] Esenciálny prístup Marfy

Podľa substanciálnej teórie, ktorú razí napr. Marfa, je rusifilitída spôsobená homeopatickou(fiktívnou, neexistujúcou) baktériou nachádzajúcou sa v ruských vajciach v spojení s psychologickými a sociálnymi predispozíciami zdedenými po rodičoch a taktiež deviovaný vývin pacienta v jeho rannom detstve. Ruské vajcia preto neslobodno oblizovať. Existujú tiež náhľady, že ide o následok vojenských experimentov z čias studenej vojny, kedy súdruhom zo vzduchotesného zvonu v laboratóriu 300 km pod povrchom Uralu ušiel nakazený švábovitý chrobák známy ako rus domový (russus domestikantus), ktorý potom ako invázny druh zamieril na západ, usídlil sa tam v domoch (preto adj. domový) a štípal mužov, ženy, deti, ovce, husi a kozy kde sa len dalo, hlavne v postkomunistických krajinách. Marfine teórie nie je možné overiť a väčšina popredných psychológov nimi opovrhuje, nakoľko teórie počítajú s použitím vymyslenej baktérie, alebovymysleného ortopteroidného parazita.

[upraviť] Mrázikov konštruktivizmus

Podľa omnoho populárnejších teórií konšrtuktivistov, napr. aj podľa Mrázika, sa rusifilitída objavuje ako následok nadmerného pozerania porna, do ktorého boli zámerne vložené podprahové informácie známe ako subliminály /informácie bežne nevnímateľné, ale pre podvedomie signifikantné/. Ako sa strom pozná po ovocí, ľahko zistíme, kto a prečo tak činí. Inak by to predsa nemohlo byť zadarmo /zadarmo je skoro za trt a je to asi nečíslo/.

[upraviť] Maruškina veľká syntéza

Podľa výskumov Marušky je 89% nákaz rusifilitídy spôsobených nadmerným užívaním pornografie a len 16% pochádza z konzumácie hmyzu a styku s nečistými zvieratami. 1% prípadov tvoria geneticky zdedené dispozície. Tie sa však vyskytujú len na lazoch. Maruška tak dáva za pravdu obom predošlým teóriám a svoje tvrdenie kuriózne podopiera nepriestreľným argumentom, že nie každý kto porno pozeral sa nakazil, no každý, kto sa nakazil určite pozeral. Aj z toho dôvodu boli u nás v minulosti veľké tlaky na zverejnenie zoznamov užívateľov hanbatých obsahov internetu z dielne K.D.H. pretože súdruhovia z K.D.H, ako správni kresťanci dobre vedeli, že zverejnenie užívateľov je síce nemožné no poukázaním na poklesky druhých elegantne zamaskovali čo i len náznak myšlienok na poklesky vlastné /"však sme len ľudia"/. Metódu klamania teľaťom prevzali politici od polovzdelaných luteráncov, ktorí ju prevzali od filištíncov a esénov.



[upraviť] Príznaky a priebeh rusifilitídy

Vedci zistili, že nemoc má tri štádiá, ktoré sa časom stupňujú. Vedci ďalej zistili, že predispozíciu na rusifilitídu majú najmä ľudovia, ktorí mali v detstve nedoriešené vzťahy s rodičom tohože pohlavia - u mužov ide o vzťah s otecom, u žien je spúšťačom matka. Tak určite markantné, je tiež rozšírenie nemoci najmä u dvojbunkových organizmov (druhočakrových), tzv. binárnych živočíchov, ktoré majú len dve modality vnímania entít: "dá sa trtkať" =1 / "nedá sa trtkať"= 0.

[upraviť] Iniciálne štádium

Prvé príznaky nemoci sa objavujú okolo 30. - 40. roku života. Sexuálne radovánky mladosti sú už za nami, gravitácia a starnutie pokožky robí svoje. Postihnutý je väčšinou nespokojný s tým, čo v živote dosiahol, so stavom rodinného života, s výberom partnera /"museľi zme"/ ale v snahe zvrátiť negatívnu bilanciu svojho osudu obviňuje radšej svoje okolie, čo sa vo výsledku manifestuje ako nespokojnosť so súčasným politickým s spoločenským zriadením resp. ako pomerne nevinná a vcelku sympatická kritika konzumného spôsobu života. Myšlienkové konštrukcie vedú postihnutého až k názoru, že za jeho utrpenie môže demokracia a do istej miery má pravdu, no už neznesie to domyslenie, že za trpké plody svojich rozhodnutí si môže vlastne sám. Postihnutý pomaly prichádza aj na to, že múdrosť sa nezískava sedením na pive, ba ani bicykľuvaním, no prijatiu tohoto poznania sa bráni za každú cenu. Sentimentálne spomienky na pevné rastúce prsia spolužiačok v modrej košieľke, dierky prvej pionierky a červené treníročky doslova otvárajú rusifilitíde dvere. Častá je otázka "A nebolo nám pred tým lepšie?". Postihnutý by sa rád znova zbavil zodpovednosti za seba a prenechal rozhodovanie jedinej správne smerovanej Strane, rád by znovu zaspával s vedomím, že jeho spánok strážia tanky. Vo fantázii projikuje nové politické usporiadanie sveta, halucinuje o Leninovej a Stalinovej charizme, o rozlohe bývalého Sovietskeho Zväzu (CCCP) a jeho hranice posúva na celý euro-ázijský kontinent. Sú prítomné tiež zvrátené výklady histórie. Napríklad, že celý svet bol pôvodne ruskom, až potom prišli dinosury a židia, že okupácia Československa v roku 1968 bola vlastne oslobodením a pod. Toto štádium trvá pomerne dlho. Aj 10 rokov trvá. Fixuje sa sledovaním porna a filmov pre pamätníkov /No počkaj zajac..., 30 prípadov Majora zemana/, kde, ako sa zdá ešte vládol poriadok dobro a zlo boli jasne definované a zodpovendný bol vždy niekto iný. Vylúčené zo sledovania sú filmy trezorové, ktoré si rusifilitik rád nepustí ani 30 rokov po ich odtajnení. Príznakom pokračujúcej nemoci je narastajúci odpor k všetkému čo nie je ruské, všeobecný negativizmus a jeho šírenie do okolia, ktoré evidentne nie je Ruskom, k čomu postihnutý dodáva, že "zatiaľ". Blížni postihnutého často tieto prvotné príznaky prehliadajú ako žart "veď, všetci sme Božie deti a každý sme nejaký, šak Tonko..."

[upraviť] Kulminácia nemoci

V druhom štádiu, okolo 40. - 50. roku života, objavuje sa popri príznakoch prvého štádia aj nutkavý zber a nákup všetkého ruského, lebo "len to je dobré". Najprv sa zbiera v najbližšom okolí po priateľoch, rodine, bazároch, neskôr sa toto nutkanie zintenzívňuje a vyúsťuje až do dovolenkových pobytov v Rusku. Na februárovnom Sibíri si už aj partner postihnutého uvedomuje, že nie je v júli v Chorvátsku a že sa deje čosi osudové. Zvláštne je, že nemocný (napriek všetkému) odmieta do Ruska emigrovať a dáva prednosť životu na prehnitom kapitalistickom západe. Rusifilitik sa spočiatku doma potajomky pred zrkadlom prezlieka za Vladimíra Lenina, Olinku Lepišinkú a iné významné súdružky. Neskôr vystupuje takto na aj na verejnosti. Populárne sú námornícke pásikované tričká. Charakteristickým príznakom celého druhého štádia prechod j zjavnej manifestácii ruskej identity navonok, celoročné vyvesovanie ruských vlajočiek vo fb profiloch a v oknách /vo windowskoch, ako vravel Winnetou vetracím otvorom v tí-pí, by mohlo byť prvočíslo/, ďalej organizácia prvomájových pochodov v novembri, sporadické nosenie ruských vojenských odevných doplnkov /baranica v lete, plynová maska, červené treníročky a pionierska šatka v zime/, písanie rusky, hovorenie azbukou o univerzálnych výhodách ruskej vodky. Všetko západné je hodnotené ako "zlé", pričom postihnutý sám žije "zlým" štýlom v "zlom" prostredí a preto odmieta akceptovať aj sám seba, za čo sa rád trestá konzumáciou plesnivého pečiva. Čo sa sociálnych dopadov druhého štádia rusifilitídy týka, je charakteristická selekcia, pretože postihnutý sa už netají, že každý kto má iný názor ako on je kokot a teda nepriateľ. Myslí si, že aj všetci ostatní sú ako on. V tomto bode je rusifilitída zhodná s boľševizmom a kokotizmom. Nemocný je teda sám sebe nepriateľom a logicky aj kokotom, a nesprávne sa domnieva, že sa môže sebaukájaním nanovo splodiť a tak si nahrádzať ideálneho otca/matku. Postupne stráca pôvodné sociálne väzby a vyhľadáva domáce zvieratá a podobne zmýšľajúcich aby sa mohli vzájomne utvrdzovať vo vlastných omyloch, rozširovať proruskú propagandu aj svoje majetky a stáda z verejených financií. Navonok budú predstierať chudobu, k čomu im dopomáhajú práve častým nosením rozpadajúce sa odevné doplnky. Častým sprievodným znakom druhého štádia je skupovanie pôdy a nehnuteľností, ktorú hneď vyhlásia za Rusko a tiež chov domácich zvierat pre zábavu, čím chce postihnutý v skutočnosti kompenzovať klesajúce libido a zapôsobiť na mäsiarky, ktoré chce prilákať vôňou trusu domácich zvierat. Ale ani o 10 - 30 rokov mladšie súdružky (pôvodne sedliačky) už o párenie s ním nejavia záujem a dávajú prednosť samote, alebo mladším jedincom s veľkým televízorom. Chronická forma sa prejavuje urážlivými prvokáciami a následným opakovaním slov "ja za to nemôžem, ja za to nemôžem".

[upraviť] Terminálne štádium

Vraví sa, že tretí, posledný level nemoci, ešte nikto poriadne nepreskúmal /okrem súdruha precedu/, no pravdou zostáva, že je natoľko hrôzostrašný, že sa skôr tají. Nemocný sa v terminálnom štádiu mení na terminátora v zúrivých záchvatoch nacionalistického fanatizmu až invertovaného fašizmu s nasadením dobre známym z náboženskej sféry. Časté je organizovanie petícií za pripojenie tej-ktorej krajiny, alebo jej časti k rusku, petície o referende za vystúpnie z Leča alebo z Európeskej Húnie. Prognosticky možno predpokladať širokú škálu epizód deštrukcie prostredia, trestnú činnosť, napadnutia spôsobené stratou sebakontroly. Nemocný v treťom štádiu si vyznačuje teritorium výdatnou produkciou hnedých kôpok zeleného slizu, ktoré majú navrchu pozapichované miniatúrne papierové vlajočky s trikolórou. V tomto štádiu sa rusifilitik snaží maskovať svoje aktivity za Štúrovské hnutie, ale márne. Znakom tretieho štádia sú aj bludy o príchode mesiáša, ktorý opäť všetko znárodní a premení na Rusko, ale takým spôsobom, že najväčšia časť zemegule (teda Slovensko, aby sa nemusel učiť cudzí jazyk) pripadne postihnutému do súkromného vlastníctva ako odmena za vernosť. On potom získané územie prenajme obyvateľom a bude žiť z úrokov. Samozrejme, nemožno vylúčiť, že za mesiáša sa pokladá aj sám postihnutý. V tom prípade raz bude vlastniť a ovládať celú zemeguľu z terminálu umiestneného na vrchole Lomnického štítu. Okolie rusifilitikovi v treťom štádiu obyčajne dáva za pravdu, pretože chce mať od neho pokoj a uvedomuje si, že hádať sa s ním, by aj tak nikam neviedlo.


[upraviť] Liečba

Už starí Slovania (Západní) liečili nemoc prinášaním ľudských obetí z radov postihnutých, čo sa u nás zachovalo ako výročný prežitok vo zvyku vynášania Moreny alebo vynášania Deda. Ako sme spomínali, moderná veda prišla na to, že nemoc je najmä v záverečných štádiách neliečiteľná. Ako prevencia do určitej miery pomáha biolit, niekedy aj sebareflexia, čo je spravidla vylúčené. Dôležité je chorobu identifikovať v prvotných štádiách a poslať postihnutého čo najskôr na eutanáziu. Zatiaľ najúčinnejším liekom pokročilejších štádií rusifilitídy sa ukázal liek Roxor najmä vďaka výhodnému pomeru obsahu železa vzhľadom k dostupnosti a cene.


20110414071335!Puccini Choroby Migrena
Akútny zápal sviečokAlkoholizmusBarbaricitidaBurčákový nosČechomorDebilEMOGastropatizmusHomosexualitaKleptomániaKokotnosťLamerstvoMor ho!NedojebanitidaNegativizmusNegatívna energiaNegritidaNevinofobiaParanojaPohlavné chorobyPrasacia chrípkaRakovina prstovRosamunde PičerováRusifilitídaSamovznietenieSelfieSocializmusVýmelZhubná kefkaZolosynteza