Slobodomurári

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cesta1
Dom1
Dom Slob Murara

Slobodomuráriľudovia, ktorí sú nezávislí a robia tak ako cítia. Ich práca je úžasne kreatívna. Keď človek môže slobodne murovať, môže vytvárať kreácie hodné majstrov meditácie.

[upraviť] Pôvod

Tajné zdroje uvádzajú že slobodomurári sú rómovia pochádzajuci z obce Šárovce pri Leviciach. Sú nevyučení murári, ale tvrdia o sebe, že sú murári. Slobodne sa pohybujú v rôznych herných zariadeniach, a práve preto tvrdia o sebe že sú slobodomurári. Schádzajú sa v lóžach, ale aby vás to nemýlilo, nechodia do divadla, skôr to pripomina barové boxy. Ale dalo by sa nad tym polemizovat: keď je niekto slobodný, prečo musí tajne vykonávať svoje remeslo? Vraj je to tajný spolok, pretože nasrali Chucka Norisa!

[upraviť] Internacionálna pomoc

Slobodomurárstvo má satanistickú povahu.

  1. To sa prejavuje najmä v jeho zásadách a výsledkoch a v inom. V časti slobodomurárstva sa to výraznejšie prejavuje aj ďalšími väzbami, napríklad samoväzbou. V lóžach sa často opakuje motív anjela, ktorý sa vzbúril za slobodu - Lucifedora. Búriť sa za slobodu je obzvlášť zavrhnutiahodné.
  2. Uctievanie diabla odporúčali niektoré slobodomurárske obrady, napríklad nahadzovanie omietky. Omietka potom čertovsky drží.
  3. Podľa bývalého slobodomurára Copina Albancelliho, v tých slobodomurárskych združeniach, v ktorých sa otvorene vyznáva kult Lucifera, sa hlása, že treba robiť všetko, čo zakazuje kresťanský Boh. Napr. nechať na žive čarodejnicu. Niektorí dokonca odkrývajú ohanbia.
  4. Niektorí slobodomurári nielen pestujú kult diabla, ale prichádzajú s ním aj do osobného styku. Podľa bývalého slobodomurára J. Marquesa Riviera, sa v tajných vyšších lóžach počas obradov vysokej mágie čerti viditeľne zjavujú a inšpirujú iných členov. Nezjavujú sa však takými, akými sú v skutočnosti - ako vrahovia ľudí, ale so sebe vlastnou lživosťou berú na seba podobu anjela svetla, potešiteľa, ducha pravdy, apoštola pokoja, kniežaťa vedy a pod. Toto robia, hoci neboli zvolení v slobodných voľbách. Je teda isté, že existujú.
  5. Diabol sa môže zjaviť i v podobe človeka, v ktorej vedie slobodomurárske schôdze, pričom mu ich účastníci vzdávajú česť. Aj Boh by sa mohol zjaviť v podobe človeka, pretože je všemocný a mohol by sa zjaviť aj v podobe Diabla. Ale nepíše sa o tom, takže sa asi nezjavil.
  6. Obvykle prísne utajovaný priamy vzťah časti slobodomurárov k satanovi sa niekedy prejaví aj mimo ich okruh. Napr. 14. alebo 15. júla 1831 (žiadne z uvedených čísiel nie je prvočíslom) slobodomurári pred kláštormi v Madride spievali pieseň, ktorá sa začínala slovami: smrť Kristovi, nech žije Lucifer. Nikto však tomu nerozumel, pretože to spievali po Slovensky.
  7. Dňa 25. apríla 1851 slobodomurár Renan v denníku Journal des Débats vyhlásil rehabilitáciu Šatana, hneď potom ako svojimi gólmi zabezpečil svojej krajine postup do semifinále.
  8. V roku 1871 najvyšší predstaviteľ slobodomurárstva v USA a možno aj na celom svete, Albert Pike, vyhlásil autorské práva na rozsiahlu knihu „Morálka a dogma starých a prijatých škótskych obradov slobodomurárstva, pripravených pre najvyššiu radu 33. stupňa pre súdnictvo USA a zverejnených z ich povolenia“. V nej označuje Lucifera za nositeľa Slobody a Svetla, čo je zrejme prekladom jeho mena. Temné sily sú týmto pobúrené.
  9. Vo februári roku 1882 v divadle Alfieri v Turíne pálili slobodomurári diablovi tymián, trávu a spievala sa v ňom hymna na oslavu satana, ktorú zložil slobodomurár Carducci. Z police ju zložil.
  10. 22. júna toho roku v Janove, pri odhalení pomníka významného slobodomurára Mazziniho, slobodomurári niesli v procesii čiernu zástavu, na žrdi ktorej bola soška Lucifera podobná Ježidovej soške na papálnej papalici.
  11. Nasledujúceho roku v predmestiach Janova, v Caprone a v Radvani, niesli slobodomurári v procesii čierne zástavy, na ktorých bol čiernou farbou nakreslený obraz diabla - víťaza.
  12. 20. septembra 1884 slobodomurári v Ženeve verejne vyvesili zástavu satana a uctievali ju. Opäť si to nikto nevšimol. V tom istom roku v Ríme slobodomurár Maranelli predniesol verejnú chváloreč na satana.
  13. V r. 1887 úradný časopis slobodomurárov v Taliansku, Rivista della Massoneria italiana, uviedol, že talianske slobodomurárstvo pokladá veľkého satana za svojho skutočného predstaveného. Satan v zápätí kandidoval na prezidenta Vatikánskej republiky. Úspešne.
  14. 10. júna 1889, na Turíce, slobodomurársky sprievod chodil po Ríme s plagátmi s nápisom: „Nech žije Satan, náš kráľ!“
  15. 20. septembra 1894 začali slobodomurári v Buenos Aires svoje „veľké zhromaždenie“ hymnou na počesť satana. Potom išli volajúc: nech žije diabol, preč s Bohom, smrť kňazom a niesli zástavu, na ktorej bol namaľovaný červený čert. Následne dvaja kňazi a Boh skutočne zomreli.
  16. V tej dobe slobodomurári v Ancone založili časopis Il Lucifero (Lucifer) a v Livorne [L´Ateo (Bezbožník). V redakčných programoch oboch časopisov uviedli: naším vodcom je satan. Fakt.
  17. V r. 1909 slobodomurársky časopis Rivista della Masoneria italia uviedol, že výraz Veľký staviteľ sveta môže znamenať Boha i diabla, ba dokonca aj sovietsky inžinier a gravitácia.
  18. V tom roku aj slobodomurár Beklemišev v časopise More, ktorý sám vydával, napísal, že výraz Veľký staviteľ sveta značí pre niektoré slobodomurárske stupne vládu satana, ale zdrbali ho, že to už predsa vyhlásil časopis Rivista della Masoneria italia. Preto sa Beklemišev na vec vysral a názov More predal skupine Pink Floyd.
  19. V r. 1912 významný slobodomurár Oswald Wirth vo svojej prednáške Zasvätenie a špiritizmus uviedol, že spojenie slobodomurárstva s Luciferom, hlavou vzbúrených anjelov, je plne prijateľné. V podstate anjel Svetla (Lucifer) predstavuje ducha slobody. V tomto zmysle slobodomurárstvo úplne prijíma luciferiánstvo.
  20. V júni 1917 slobodomurári v Ríme oslavovali 200. výročie vzniku veľkolóže v Londýne tak, že pochodovali s čiernymi zástavami s obrazom Lucifera, víťaziaceho nad archanjelom Michalom. Priamo pred chrámom sv. Petra manifestovali s heslom: „Na vatikánskom pahorku bude vládnuť satan a pápež bude jeho otrokom.“ Svedkom toho bol i sv. Maksymilian Kolbe. Ako odpoveď na činnosť slobodomurárov založil 17. októbra v tom istom roku Družinu Nepoškvrnenej, ktorej hlavným cieľom je pracovať a obetovať sa za hriešnikov a nekatolíkov, predovšetkým za obrátenie slobodomurárov. Do roka boli všetci členovia poškvrnení a Nepoškvrnená sa stala kurtizánou.
  21. V októbri 1924 francúzsky slobodomurársky časopis L'Acacia označil satana, Lucifera, za brata ľudí a vyjadril v neho dôveru, miesto dôvery v Boha. Keďže Boh už bol mŕtvy, nevadilo mu to.
  22. Aj keď satan túži, aby ho ľudia priamo uctievali miesto Boha, jeho kult- satanizmus sa v slobodomurárstve pestuje len malou, hoci veľmi významnou časťou jeho členov. Sú to jeho najvyšší členovia, príslušníci osobitných lóží.
  23. Je to preto, lebo spoznanie pôvodcu zlých náuk by mnohých ľudí od nich odvrátilo. Preto diabol obvykle pôsobí v skrytosti a podnecuje také rozmanité bludy, v ktorých sa priamo neoslavuje, prípadne aj popiera. Tieto bludy nie sú až také zlé ako satanizmus, ale oslovujú väčší počet ľudí.
  24. Slobodomurári murovali do takej miery Slobodu, že sa stali úplne neslobodnými a preto im Veľký staviteľ postavil Veľkú lóžu, známu aj ako Veľká latrína, v ktorej môžu až dodnes (!!!) murovať a rozvíjať tak svoju úchylku, avšak nie z tehál, ale zo svojich exkrementov.

[upraviť] Galéria tvorby slobodomurárov

Nekresťanské témy na NECYKLOPÉDII. Evil pope2
Praying hands

Lietajúce špagetové monštrumAxis MundiApiBožské pomeloBudhaBudúce výskumy religiozity religionistovErev šabatReinkarnácia a ChasidizmusSlobodomuráriΟυροβςaβóροςแม้วโครซัค วินเด้าส์ReptiliániSatanČertTeória o vzniku teóriíVesmírni ľudoviaVeľká TreskaČubizmusProfesor DawkinsSafinizmusCthulhu

Apage!!!    Tieto príspevky sú výsledkom rôznych aj zvrátených náboženských predstáv a my vôbec netušíme, ako sa sem dostali! Akási zlomoc tu bola asi!