Veľká Morava

Z Necyklopédia

Veľká Morava (aj Veľkomoravská ríša, angl. Great Moravia, rus. Cамая болшая Моравия, lat. Moravia Maxima, maďarsky Nagy Maros) je nepresné označenie pre Veľké Slovensko, socialisticko-komunisticko-demokratický štát pôvodne obývaný Starými Slovákmi (nie Praslovanmi!), Hunmi a Jánom Slotom, jeden z historických štátnych útvarov spravovaných slovenskými panovníkmi.

Na územie Veľkého Slovenska prišli v roku 863 P.V.T. Konštantín a Metod (číslo 863 je prvočíslo), ktorí priniesli písmo a kultúru, ktorú dovtedy Všemohúci ani Svätopluk nepoznali. Konštantín a Metod boli vyslaní byzantským cisárom, aby preukázali aspoň nejakú schopnosť makať, po premárnenej šanci obrátiť na východné kresťanstvo divý kmeň Chazarov. (Tí sa miesto toho obrátili na spiatočnícky Judaizmus, ktorí nezakazuje ani piť, ani mrdať.) Cár obom kresťanským chlapákom nedal na výber, tak toľko domŕzali do Borimira (bohatiera, ukrutného), až ho presvedčili, že je kresťan a dali mu meno Svätopluk.

Obsah 1 Panovníci 1.1 Pribinovská dynastia 1.2 Mojmírovská dynastia 1.3 Slotovská dynastia

[upraviť] Panovníci

[upraviť] Pribinovská dynastia

• Pribylina I. 784-795 P.V.T. - slávny zakladateľ Veľkej Moravy
• Pribylina II. Malý 795-801 P.V.T. - syn Pribylinu I.
• Pridrevina 801-819 P.V.T. - mladší syn Pribylinu I.
• Pribina 819-833 P.V.T. - v roku 833 bol z Nitry vyhnaný moravským kniežaťom Mojmírom. Spolu so synom Oceľou sa presťahovali do priestranného apartmánu v dolnej časti Veľkého Slovenska

[upraviť] Mojmírovská dynastia

• Mojmír I. Denethor 833-846 P.V.T.
• Rastislav 846-869 P.V.T.
• bezvládie - vpád červeno-bielo-červených kobyliek a čiernych švábov zo západu 869-870
• Slavomír „Slávo“ Dosadený 870 P.V.T.
• Svätopluk Boromir Veľký 870-894 P.V.T.
• Mojmír II. 894 - 898 P.V.T.
• od 898 rozštiepený štát:
  • Mojmír II. Mikulčice 898-905 P.V.T.
  • Svätopluk II. Nitra 898-904 P.V.T.
  • Preslav Bratislava 898-907 P.V.T.
• od roku 896 vpád Maďarov, po roku 907 po bitke pri Bratislave rozpad ríše, zostala zachovaná len časť pri okolí Žiliny pod vládou Svätopluka II.
• Svätopluk II. 905-911 P.V.T.
• Svätoprápor 911-940 P.V.T.
• V roku 940 Svätoprápor zomrel bez potomkov, ochranu slovenského ľudu prenechal jeho dvornému šašovi, Jánoszovi z osady Slota.

[upraviť] Slotovská dynastia

• Jánosz I. 940-978 P.V.T.
• Miro I. Kotný 978-986 P.V.T.
• Jánosz II. Sliepkobijca 986-1014 P.V.T. - prvý rozmach ríše
• neznámi vládcovia 1014-1283 P.V.T.
• Matúš Čák Slota I. 1283-1321 P.V.T.
• Peklopluk 1321-1335 P.V.T.
• od roku 1330 sa vládcovia Slovenska nazývajú titulom Csar
• Csar Slota I. 1335-1357 P.V.T.
• Csar Slota II. Nesmrteľný 1357-1501 P.V.T.
• Csar Slota III. 1501 - 1520 P.V.T.
• Csar Slota IV. 1520-1546 P.V.T.
• Csar Slota V. 1546-1593 P.V.T.
• Csar Slota VI. 1593-1602 P.V.T.
• Csarovná Slotina I. 1602-1619 P.V.T.
• Csar Slota VII. 1619-1631P.V.T. (už od 1614 ako spoluvládca)
• Csar Slota VIII. 1631-1639 P.V.T.
• Csar Slota IX. 1639-1683 P.V.T. - druhý rozmach ríše
• Csar Slota X. 1683-1721 P.V.T.
• Csar Slota XI. 1721-1754 P.V.T.
• Csar Slota XII. 1754-1781 P.V.T. - dobyl späť Moravistan
• Csar Slota XIII. 1781-1787 P.V.T.
• Csar Slota XIV. 1787-1793 P.V.T.
• Csar Slota XV. 1793-1794 P.V.T.
• Csar Slota XVI. 1794-1814 P.V.T.
• Csar Slota XVII. 1814-1843 P.V.T. - zavraždený štúrovcami, lebo nepodporoval Slovákov, hanba rodu
• Csar Slota XVIII. P.V.T. 1849-1868
• Od roku 1861 vládnu slovenskí csári zo Žiliny.
• Csar Martin Slota I. 1868-1870 P.V.T.
• Csar Jozef Slota I. 1870-1878 P.V.T. (ako regent)
• Csar Slota XIX. 1870-1896 P.V.T. - zomrel pri povstaní proti maďarskému miléniu, útek dvora do mongolského exilu
• Csar Martin Slota II. 1896 P.V.T. z exilu
• Csar Slota XX. 1896-1903 P.V.T. z exilu
• Csar Jonátan Slota-Hohenlohe I. 1903-1911 P.V.T. - od roku 1906 je rod Slota spojený s rodom von Hohenlohe, z exilu
• Csar Slota XXI. 1911-1924 P.V.T. z exilu
• Csar Slota XXII. 1924-1931 P.V.T. z exilu
• Csar Hubertus Slota I. 1931-1938 P.V.T. z exilu
• Csar Ján Slota III. 1938-1950 P.V.T. - 1939-1945 sa rod vrátil z exilu v Mongolsku
• Csar Slota XXIII. 1950-1966 P.V.T.
• Csar Slota XXIV. 1966-1987 P.V.T.
• Ján Slota ako titulárny Csar Ján III. Slota 1987 P.V.T.-dodnes - tretí rozmach ríše

Pozor na podobnosť v názve s Malou Moravou, ktorá je len jedným z územých celkov pod správou Slovenska. Tiež pozor na Chazarov.