Zákamenné

Z Necyklopédia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
AbeSimpson.jpg TENTO ČLÁNOK NIE JE VTIPNÝ!

Prosíme vás, spravte s ním niečo!
Kid1.jpg


Zákamenné - najväčšia obec na Orave, ležiaca za akýmsi kamňom v severozápadnej časti Hornej Oravy. Pretože je tam krajina, patrí do Chránenej krajinnej oblasti a keˇže tam žijú vtáci, patrí aj doChráneného vtáčieho územia Horná Orava. Obec bola založená počas dožinkov na svätého Jakuba dňa 28. júla 1615, ale prvá písomná zmienka sa objavuje už 16. júla. Zákamenné susedí s Oravskou Lesnou, Novoťou, Lomnou, Brezou, Krušetnicou a s Ujsoly v Poľsku. V obecnom erbe je vztýčený lev s latinským krucifixom.

Zakamenne.jpg

Necyklopédia už vie prečo sa obec volá tak, ako sa volá...

[upraviť] História obce

Historicky Obrazok Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla koróziou potokov Klinianky a Zásihľanky. Východná pahorkatinno-vrchovinná časť zväčša odlesneného chotára v kotline prechádza na západe do zalesnenej hornatiny Slovenských beskýd.

Miestne časti sa nazývajú: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravica, Nadkamenné, Nadkostol, Nadriečie, Spiteľ, Vrchný koniec.

Gróf Juraj Thurzo vo sviatok sv. Jakuba roku 1615 poveril valachov Paľa Breznického a Ďura Reguliho, aby založili dedinu, ktorú nazvali Kamenská, neskoršie Kamenný Klin, Zákamenský Klin, Zákamenné. Ako môžeme vidieť, úplne to Srať. V roku 1659 P.V.T. mala obec 418 obyvateľov. Chotár bol neúrodný, často sa strhla víchrica a s prívalovým dažďom a ľadovcom, zničila polia, zaplavila domy, cesty a strhla mosty na riekach. Urodil sa tu len ovos, krumple a Ján Vojtaššák. Obec ležala vysoko v horách, často sa tu premnožili ľudovia a ohrozovali vlkov.

[upraviť] Priemysel

Obyvatelia sa živili dobytkárstvom, kapustou, slivovicou, ovčiarstvom, pltníctvom, drevorubačstvom, spracovaním dreva, garbiarstvom, výrobou plátna, súkna, obchodom a domácimi remeslami. Obchodovali na trhoch v Poľsku, Námestove, Trstenej, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne. V zamrznutých rokoch 1715-1716 odišlo zo Zákamenného 30 rodín na Dolnú zem, aby v rodnej dedine nezomreli od (c)hladu. V rokoch 1739, 1831 a 1873 sa v Zákamennom rozšíril mor z Gelície.

V roku 1777 bola Zákamennom založená Lesná správa a a v rokoch 1864 - 1873 tu pôsobil lesmajster Wiliam Rowland. Urbárske spoločenstvo založili v roku 1859, ktoré sa podieľalo na výstavbe dediny. V 19. storočí sa Zákamenné stalo trhovým strediskom. V roku 1875 tu postavili prvú pílu na Orave. Pre splavovanie dreva plťami vybudovali tajchy na rieke Biela Orava.

V rokoch 1890-1929 sa mnohí vysťahovali do Ameriky, Budapešti a na Balkán. V prvej svetovej vojne padlo 21 Zákamenčanov. V rokoch 1918 - 1926 tu Oravský komposesorát vybudoval lesnú železnicu na prevoz dreva, ktorá sa používala do roku 1971. Bola unikátna tým, že na trati, Beskyd - Chmura vlak prekonával 208 m vysoký výškový rozdiel v dĺžke 5 km pri stúpaní miestami až 70 %.

[upraviť] Zdravotníctvo

Zdravotné stredisko v Zákamennom zriadili v roku 1920, lekáreň v roku 1927, aby sa pán doktor mal kde kochať. Počas Slovenského národného povstania bola obec jedným z partizánskych centier na Orave. V druhej polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v lesníctve, priemyselných závodoch na Orave a Ostravsku a v poľnohospodárstve. Jednotné roľnícke družstvo založili v r. 1975. Obec je členom Združenia miest a obcí Hornej Oravy, Združenia Babia Hora a má družbu s poľskou obcou Suszec.

[upraviť] Cirkevný život

Zákamenné v rokoch 1615 - 1748 patrilo do farnosti v Lokci. Prvý kostolík postavili drevený na vrchu Kalvária v roku 1659. Navštevovali ho katolícki veriaci i z okolitých dedín, lebo ostatné kostoly na Orave okrem Rabčíc boli v tom čase evanjelické. Občas sa pri tom pobili, z čoho mal pán Božko určite radosť.

Nový drevený kostol sv. Vojtecha postavili v roku 1708. Nevieme prečo potrebovali nový, asi ten starý niekam zašantročili alebo si v ňom niekto zapálil. V roku 1748 bola v Zákamennom založená farnosť a škola. V roku 1862 postavili Kalváriu, tvorí ju skupina štrnástich kaplniek - zastavení krížovej cesty. V lete roku 1893 kostol zhorel od blesku.

V rokoch 1894 - 1896 postavili murovaný kostol Nanebovzatia Panny Márie s dvoma vežami. K pamätihodnostiam patrí kamenná socha sv. Jána Nepomúckeho z 18. storočia, socha Piety z 19. storočia, pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne, dva Rowlandove kamene. V roku 2000 dokončili výstavbu kostola sv. Jozefa, pretože kostolov nie je nikdy dosť.

[upraviť] Kultúra

Divadlo hrajú od roku 1922, obecnú knižnicu zriadili v r. 1923.

V obci je bohatý spolkový život. Medzi tradičné patria:

  • Hasičský spolok,
  • Spolok lumpov zapredaných alkoholu (SLZA)
  • Červený kríž,
  • Telovýchovná jednota,
  • spoločenstvo Urbár,
  • miestna organizácia KSČ
  • Spolok chovateľov poštových holubov,
  • Včelársky spolok
  • Spolok priateľov medveďov
 
500px-Flag of Slovakia.png
Mestá, obce a iné diery Slovenska

Banskobystrický kraj:
Banská Bystrica, Brezno, Hronský Beňadik, Psiare, Klenovec, Las Walas, Nová Baňa, Predná Hora

Bratislavský kraj:
Bratislava (Devín, Pétržka..), Čataj, Senec

Poloha slovenska.jpg

Košický kraj:
Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves

Nitriansky kraj:
Nitra, Nitrianska Blatnica, Nové Zámky, Šurany, Topoľčany

Prešovský kraj:
Prešov, Humenné, Kežmarok, Jakubova Voľa, Medzany, Mirkovce, Štrba, Sabinov

Trenčiansky kraj:
Brunovce, Dubnica nad Váhom, Horná Streda, Maríková, Myjava

Trnavský kraj:
Trnava, Hlohovec, Jaslovské Bohunice, Moravany nad Váhom, Piešťany, Pustá Ves

Žilinský kraj:
Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Kysuce, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Majtánky, Martin, Trebostovo, Ružomberok, Strečno, Terchová, Turzovka, Zákamenné

Slovenské legendy: Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce